V pozadí som už vnímala  zvuky cinkajúcich tanierov. Zrazu tresk! Dvere sa rozleteli a tresli do steny. Nechcelo sa mi otočiť, ani otvoriť oči. 

"Ty si tu?" Znel mamin prekvapený hlas. Zmohla som sa iba na zamumlanie. Večer som išla po špičkách, aby som ju nezobudila a ona nevedela, kedy som vlastne prišla.

"Veď si vravela, že tam ostávaš spať." Ach, ona nedá pokoj, musím povedať niečo dôveryhodné, aby nemala podozrenie a Sára problém.

"Hej, len tam  bolo veľa ľudí a niekto hrozne chrápal, tak som prišla."

"Ako si prišla?" Výsluch neskončil.

"Autom. Priviezol ma Erik, on nás viezol aj tam."

"Ale vravela som ti, že s opitými..." Musela som jej skočiť do reči, lebo sa zase zvadíme.

"Mami, on nepil! Veď prestaň, nie som blbá. Neostával tam spať, lebo ide zajtra, teda dnes, niekde s rodičmi či čo a viezol ešte aj iné baby."

"A kedy si vlastne došla?" Hmmm. Sama neviem kedy, ale určite skôr, ako tam vôbec niekto pomyslel na spánok. Okrem Denisa, samozrejme.

"Ani neviem. Až nad ránom."

"Aj Sára išla s tebou?"

"Nie, ona tam ostala, už spala, tak som ju nechcela budiť." Videla som jej zachmúrený výraz cez privreté oči.

"Mami nešpekuluj hej? Bolo to tam normálne, žiadna sodoma a gomora, pár chalanov sa napilo, ale inak sa jedlo, tancovalo, počúvali pesničky a potom išlo spať. Nič jej nehrozí a nie že povieš jej rodičom, že som ja prišla domov a ona nie. Vieš akí sú. Nemohla som zaspať a bola príležitosť ísť  domov, tak som sa zviezla. Aspoň sa v pohodlí vyspím, teda ak ma necháš. A vyhla som sa prataniu po oslave." To som už opäť zatvorila oči a zasmiala sa potichu.

"Tak tu sa tomu nevyhneš, ale ešte ťa chvíľu nechám spať." Vzala veci na pranie a dvere sa zavreli. Uf, tak to by sme mali. Aj keď sa mi neskutočne nechcelo, nahmatala som mobil a napísala práve prezentovanú verziu Sáre, nech vie, čo  a ako. Pálili ma oči. Ešte chvíľu  nech pospím, ešte chvíľu.

Poobede mi volala Sára. Schovala som sa do spálne s vysávačom, aby som mala kľud. Bola som zvedavá, ako to dopadlo, keďže mame som to prezentovala ako neškodnú akciu a predsa tam zopár povedzme problémov bolo. Napríklad ten debil, čo sa na mňa vrhol a Sára mala tiež dosť vypité a poriadnu chuť sa baviť. A Denis, ach, ten mi tiež poriadne vŕtlal v hlave. Čo to malo znamenať?!

"Ahoj, no ako? Už si doma?"

"Hej práve som sa hodila do postele." Hlas mala pohodový, akurát trochu zachrípnutý. To z toho ako tam vyspevovala určite. Dôležité, že  v ňom nebolo cítiť žiadne napätie, či zlosť a podľa všetkého ani rodičia nič nenamietali, lebo to by v pohode nebola. Pohodlne som  si sadla vedľa postele.

"Tak rozprávaj. Ako bolo? Nejaké novinky? Pikošky?"

"Dievča, dievča. Ty si si to vôbec neužila. Ako vidím mám ťa ešte čo učiť."Tie jej reči. Pregulila som očami, akoby ma mohla vidieť.

"Jasné. Náhodou som sa ku podivu celkom bavila a celkom fajn najedla, kým......." Ach, kým sa mi nezačala točiť hlava a netrebalo mi na wecko a potom Denis ... a ten debil, čo ma chcel ošahavať.

"...kým som teda neodišla."

"Aj tak nechápem, čo si zrazu zmizla a potom odišla. To už  teda vôbec. Stalo sa niečo?" 

"No potrebovala som sa prevetrať, lebo sa pilo dosť rýchlo a potom ma obťažoval ten debil, ma tam chcel ošahávať, to ma poriadne vytočilo, tak už by som sa nebavila. A zatvárali sa mi oči akosi. Radšej povedz ako si dopadla ty? Nebolí ťa hlava tak náhodou?" Zarehotala sa.

"Mám poriadne suchoty, ale domov som prišla rovno." Zase rehot.

"Inak prišla si o najväčšiu srandu."

"Hej? A čo také sa dialo?"

"Tancovalo sa. Vieš o tom, že Maťo vie dobre tancovať?"

"No krútil sa okolo teba dosť. Takžeee." Nárakom som to predĺžila, že z nej niečo vypadne, ale nič sa nedialo, tak som dokončila.

"Ty a Maťo, niečo sa črtá?"

"Nie, sme iba dobrí kamaráti. Nie, veď sa poznáme už od škôlky ."

"Veď od vtedy sa trochu zmenil, to nie je prekážka." Akoby sa nad tým zamýšľala až teraz. Keď si spomeniem ako sa kolo nej ovíjall.

"Nieee, čo si šiši?!" Tak, faj ja som šiši.

"Ako povieš."

"Ale jooj ne toto som chcela. Skoro tam  bola bitka. Neviem, je možné, že presne ten týpek čo ťa tam ošahával. Ja  som nevidela nič, len zrazu krik a niekto kričal poď von. Som vybehla aj ja, ale už som iba videla, ako ho niekto spacifikoval. Ten ležal na zemi a nadával. Asi Aďo s Jančom, ho držali a že ho nepustia, kým nesľúbi, že sa bude slušne chovať či čo, ale ten nechcel, no nemohol sa ani pohnúť, tak nakoniec to sľúbil a potom ho pustili. Vraj mal aj bordové líce od bitky,  nevidela som, bo bežal do lesa a nadával."

"Ak to bol on, tak tak mu treba. On si dovoľoval asi ku každej. Bola som pri tom jak sa aj Timea rozčuľovala, že jej nedal pokoj."

"No, je to možné. Už som o ňom potom nepočula. Ale, keď sa to upokojilo, tak sme si všetci zapálili, jak na povel. Ha, ha. Jako, keby nám to dali príkazom, ha, ha, všetci vonku kurili." Zabávala sa na tom. Ja som si predstavila,  ako je všade plno dymu, až  sa chata halí do dymovej clony a v lese, ručí a nadáva ten debil, ako zombie. Do toho sláčiková hudba. Hmm, ja už v hlave točím film, tiež som sa zasmiala. Moje skvelé predstavy prerušila Sára. 

"No, ale sranda ešte neskončila. Keď sme došli nazad dnu, tak vieš, zábava nič moc. Všetci rozoberali tú bitku. Tak som sa išla najesť a dala som si aj tortu. Ty si mala? Bola dobrá." 

"Hej mala." No, pravdupovediac som mala asi jedno, alebo dve sústa, lebo potom ten debil. Stisla som pery a cítila som ako mi pomaly tŕpnu, ako som ich mala silno zovreté. Ešte vždy som cítila nervy, na to, čo si dovoľoval.

"Na to sa ti dotrepal Denis. Nikto nevedel, kde sa vlastne vyparil." Ja hej, ja som to vedela až príliš dobre. Robila som podvedome grimasy a napäto čakala, čo povie.

"Vysmiaty jak lečo, s tým tvojim klobúkom a že ja som stretol anjela. Tak všetci do rehotu, že už bol určite v delíriu, keď mal také vidiny." Takže on si niečo pamätal?

"Poletoval tam ako lastovička a že kde jej jeho anjel. Tak sa ho pýtali, čo pil, že aj oni chú také, nech sú taký vysmiaty.  Hneď ho zobrali do parády. Ty neviem koľko  do neho naliali, ale bola to sranda. Celý čas, že nemôže, lebo kto sa o neho postará, keď nevie, kde je jeho anjel a potom už zakaždým pripíjali  na jeho anjela. Paťo sa postavil na stoličku a vykrikoval, nech sa prihlási ten anjel.  Vysvetľoval Denisovi, že mu neostáva nič iné, iba piť. Ten bavil nešťastného, kde ho teraz nájde.  Neviem kto dostal ten nápad, ale pustili mu pesničku - je koniec." Otvárala som oči dokorán. 

"Vieš si prestaviť ako chalani o dušu spievajú, je koniec láska bolí?" Chichotala som sa, nedalo sa nechechtať pri tej predstave.

"Potom Paťo  skočil na Denisa, že ja som tvoj anjel, ten s ním na chrbte začal tancovať." Vybuchla som  do hlasného smiechu.  Na druhej strane bolo zase počuť smiať sa aj Sáru.

"Niekto si to aj natáčal a dával na story, nevidela si?" Bolo zbytočné vysvetľovať Sáre, že nemám v priateľoch toľko ľudí ako ona a teda určite by som si to nemala ako pozrieť.  Aj keď , toto by sa oplatilo vidieť.

"Dali ďalšie kolo a potom sa tancoval aj odzemok. Ha, ha ha." Vyzeralo to, že si živo spomína.  

"Vidíš, urobila si fakt chybu, že si odišla." 

"Hmmm." Na nič iné som sa nezmohla. Sára urobila dlhú pauzu, mala  som pocit, že ju počujem zívať.

"Kedy si vlastne išla spať?" Zase si zívla, tentokrát už poriadne hlasno. 

"Zdá sa mi, že už pomaly svitalo. Ten odzemok to bol asi  už koniec, potom som mala točky a nejak sa to začalo vytrácať, išla som hore a ani neviem ako sa mi podarilo dostať do postele. Ech, ehmm." Asi sa prevaľovala na posteli. 

"Ako si spala teda?"

"Zobudila som sa, že mi je zima a na dvojposteli sme spali asi štyria. Z niekoho som stiahla deku a spala ďalej. Vstala som asi o desiatej, to už tam polka ľudí nebola. Všetko také mŕtve ksichty, ešteže tam majú automatický kávovar, to ma zachránilo. Kus som pomohla pohádzať odpadky do vriec a čakali sme za  odvozom."

"Kto ťa viezol?" 

"Po Timeu prišiel brat, tak som sa zviezla."

"A Denis?" Neviem, čo mi napadlo sa to opýtať. No veď je to hlavný oslávenec, tak asi preto.

"Čo s ním? Mihol sa tam na chvíľu, keď som odchádzala. On je určite rád, že žije. Neviem či si z toho bude polku pamätať. Cha, cha. Počuj ja ešte idem pospať, ta čau, potom ešte pohovoríme."

"Hej, čau a dobrú." No hej, či bude vôbec dačo pamätať. Nevedela  som sa rozhodnúť, či chcem, alebo nechcem , aby si to ako som ho nútila grcať  pamätal.  Takže pesnička -je koniec? To kvílenie chalanov , že je koniec, láska bolí, to muselo byť fakt do popuku. Chichotala som sa na tom, jak pripečená.

Bude si niečo pamätať???😮😯😮 Čo myslíte? 😏 A čo by si pamätať mal?🙂😄