Alkohol tu naozaj tiekol potokom. Denis všetkým gratulantkám ihneď ponalieval. Ja som dostala podľa želania pohár vína. Baby si dali ponalievať rôzne, vodku s džúsom,  džin-tonic, víno.... Nemala som sa ani čas zamýšľať nad tým, čo sa pred chvíľou udialo. Denis si s nami pripil na zdravie a hneď ho odchytili ďalší chalani, že s nimi musí vypiť, lebo sa to sluší a patrí. Jedla tu bolo tiež dosť a mne  po dvoch hltoch vína akosi vyhladlo. Práve som si naberala šalát, keď do mňa Sára drgla.

"Ty, to čo bolo?!" A šalát džab ho vedľa na stôl. 

"Sára! Do kelu robím tu bordel." Snažila som sa to vziať vidličkou nazad na tanier a nejako nenápadne utrieť. 

"Hej, tebe čo je?" Obzerala sa po miestnosti, aby jej nič neušlo.

"Nič, som hladná. Daj si aj ty, lebo ťa hneď chytí. Mám chuť na ten rezeň." Zase do mňa drgla.

"Mimaaa! Aký rezeň?! Hovorím  o Denisovi. To čo bolo? Jak ťa schytil a ...."  Čo akože chce počuť? Trochu to prekvapilo aj mňa, ale ona zase uvažuje v nejakom fantazijnom móde. Musím to zastaviť ešte v zárodku, lebo keď ju to chytí, tak dopadnem ako trapka, jak minule. Dobre poznám jej neskonalé nadšenie pre romantiku, jeden chalan na výlete na nás kukal a či nejdeme s nimi do obchodu. Ona hneď, že ma chce, pokukuje po mne a nech len sa k nemu ozvem a aký je zlatý a ja som sa po hodnej chvíli prehovárania  nechala presvedčiť, tak som sa tiež usmiala a že čo chce nakupovať. Z neho vyšlo, že potrebuje kúpiť cigi a pivo, lebo majú párty na chate vedľa a krásne babenky na neho čakajú a on ešte nemá  osemnásť, tak aby sme mu kúpili my. Cítila som sa ako idiot. 

Pri vchode bolo počuť pokriky. To prišli ďalší chalani a tasili sa s fľašami v ruke. Ochutnala som šalát.

"Ty Sára, daj si. Je dobrý." Prísne na mňa pozrela. Ach. Prekrútila som očami.

"Fakt prestaň si namýšľať. Chalan sa potešil darčeku a to je všetko. Mimochodom už má vypité a zajtra si nebude pamätať ani ako sa volá. Chcela si si to tu užívať, tak čiluj a užívaj."

"Ale.."

"A žiadne konšpirácie, vieš ako to dopadlo minule." Skočila som jej do reči so  zdvihnutým prstom.

"Ale aj ty si to môžeš užiť."

"Ja si užívam. Mám papanie, pohár vínka."

"Ale chalani! Takú príležitosť len tak nemôžeš nechať ujsť."

"Ok, ok, to príde na rad po tom papaní a víne."

"Si hrozná. Jeeej ahoooj." Začala mávať Maťovi, ktorý práve pristál na gauči a volal ju k sebe. Hneď sa k nemu rozbehla a ja som bola celkom rada, že ma nechala s mojim rezňom. Sadla som si a začala jesť.

"Čo si dávaš?"  Prikvitol Erik a obzeral sa po stole.

"Šalát a rezeň, je dobrý daj si, aby sa ti nechytilo žalúdka." Naznačila som pohľadom na pohár vína.

"Nemá čoho, nepijem, som šofér." Trochu som sa zahanbila, asi sa tu nie všetci prišli ožrať.

"No, aj tak si daj je dobrý." Erik si bral tanier a naberal si. Prisadol si ku mne.

"A čo že si šofér?" Chcela som to nejako zahovoriť.

"Ta tak vyšlo. Zopár ľudí potrebuje odviesť domov, neostávajú tu spať a ja mám auto a tiež sa musím vrátiť domov." Už sa napchával. 

"A čo, že si ty tu tak sama?"

"Jedlo." Zasmiali sme sa.

"Počkaj na tortu, to je paráda. Som ju tu viezol." Pomaly sa to tu začalo plniť ľuďmi a tak som sa spratala, nech uvoľním miesto. 

Pričlenila som sa k Sáre, ktorá  si hovela na gauči pri Maťovi, rozoberali profesorku, čo sa práve rozvádza a dosť jej to lezie na mozog, tak známky rozdáva len tak od buka do buka a pri tom samé zlé. Mňa našťastie neučila, ale poviedky o nej kolujú po cele škole, ani sťažnosti rodičov nezaberajú. Potom sme vystriedali aj tému nových filmov.

"Heej dievčatá, ale vy nemáte čo piť!" Zvrieskol mi do ucha Denis. Vyrehotaný jak slniečko už bežal po fľaše. Poháre sa zase naplnili. 

"Hej ty čávo, nech ešte zvládneš sfúknuť sviečky."

"No, hej nech na ňu nehodíš svoje boa, ha, ha ha." 

"To ty máš čo hovoriť, si sa mi minule zgrcal do auta, som to čistil ako debil ani štyri voňky to nechceli prekryť." Začala prestrelka kto čo  vyviedol a pomedzi to ešte nejaké vtipy. Neviem, či to bolo vínom, ale teraz mi to prišlo celkom smiešne a hlavne tie ksichty  a obranné reči, že ja nič ja muzikant. Debata bola v plnom prúde a ja som sa celkom bavila. Pribehol Paťo.

"Hej, si predstavte sa idem hore vysrať, že budem mať súkromie a tam sa rieši Simona s Aďom, som sa skoro posral." Všetci spustili rehot. 

"Ešte že si nepustil do gatí, che. By bol riadny smrad." 

"No hej, ale chudák Denisko, mu Simona ušla s iným."

"Héj, načo Simona, tu mám aha ďalšie krásne baby. Vrhol sa na nás odzadu, objal okolo pliec a vysmiaty dal obom bozk na líce."

"Frajer, zvládaš dve naraz."

"No jak by ne." Sára spustila smiech do popuku.

"Hej, zabávačka a ešte si sa nepredviedla." 

"No vravela som hudba. Pusti tú od Kaliho, tú ..." Začali sa dohadovať ktorú pustia, onedlho bola hudba na plné pecky a spievalo sa. Samozrejme ani v ponúkaní sa neprestávalo. Sára do seba obrátila pár panákov vodky. Pustili -Hej sokoly a hneď sa chytili súboristi. Sáru zobrali do kola, ja som sa našťastie z toho vyvliekla. Z môjho pohára sa tiež riadne minulo. Asi by som si mala dať prestávku. Dnu sa nedalo nepiť, lebo Paťo dokonca nastavil budík, neviem na aký interval, ale keď zazvonil, hneď sa dvíhali poháriky.  Von tiež nebolo prázdno, fajčiarov bolo viac než dosť. Zamierila som ku hojdačke. Hneď ako som ju pri príchode zbadala, tak som si na nej chcela posedieť. Asi je ten správny čas. 

"Ty si taký pako." Netrvalo to zase až tak dlho a niekto ma vyrušil. Timea prichádzala naštvaná od cesty. 

"Idem tu k tebe." Prisadla si, vyberala si cigaretu a hneď si aj pripálila.

"Ty si nedáš? Chápeš? Príde napitý debil, sa tam po mne sápe a on nič. Čo som pre neho vzduch?"  Ach, asi na toto tú cigu potrebovať budem.  Pripálila mi. Použila ešte zopár šťavnatých nadáviek. Chvíľu sme fajčili, aj keď ona to zvládala rýchlejšie  a tak si hneď zapaľovala druhú. Nervy sú nervy.

"Mám takú zlosť! Veď ho pozná, sám mi o ňom rozprával, že keď sa napije, tak pretiahne aj metlu, lebo je ženského rodu a nechá ma tam s ním samú?!" Nevedela som o kom je reč, ale v diaľke sa už blížil Jančo.

"Timea, však sa nehnevaj, čo som mal urobiť?."

"Hocičo by bolo lepšie ako nič." Odsekla.

"Čo som mu mal pridžubať?"

"Hej." Otáčala sa od neho preč a stískala pery.

"Veď keby som mu vrazil, ta ho tam prizabijem, by si chcela frajera v base?" Jančo chodil na akési karate, či bojové niečo, čo  som si matne pamätala.

"Radšej, ako frajera, čo sa ma nezastane." To už povedala mäkšie. Jančo prišiel až ku nej, začal ju hladiť po ramenách. Uf . pripadala som si ako piate koleso na voze. Hneď na to prišla pusa. Zahasila som cigu a nechala som ich tam samých, lebo išlo do tuhého a sedieť pri takomto udobrovaní sa mi nechcelo. 

Už mi trebalo poriadne na záchod. V hale bolo veselo. Aďa krájala tortu, takže si Denis neodložil svoje boa na tortu, zasmiala som sa. 

"Mimá, tortá!" Kričala na mňa Sára a ukazovala na tanierik s tortou. 

"Hej nešvindľuj, ty si nevypila." Stiahol ju hneď Paťo. Naznačila som posunkovou rečou, že idem na wecko. No lenže to nebolo až také ľahké. Dole bolo zatvorené, bolo počuť iba-  obsadené. Trepala som sa teda hore. Niekoľko dverí. Ktoré sú wecko?

Nesmelo som otvorila jedne. Wau, spálňa. No nič, toto to nebude. Na druhé som radšej zaklopala a až tak otvorila. Kúpeľňa.

"Mimá, Mimá, mne je hrozne." Čo?! Denis stál oproti dverám a držal sa radiátora, ani to mu veľmi nepomáhalo v stabilite. Do kelu! Vyzerá to, že aj toto wecko je obsadené. Chcela som vycúvať.

"Mima, mne je zle." Bol ako malý chlapec. Čo mu mám povedať, že nemal toľko piť? Ale vyzeral biedne a robil na mňa psie oči.

"Oni ma donútili sa staviť, že nedám tých päť a teraz ja tu asi zomriem." Pokrútila som hlavou.

"Neboj nezomrieš. Musíš to zo seba dostať."

"Zomriem a to mám osemnásť, vieš?" Ako malé rozmaznané decko, ale bol skoro zelený.

"Vygrcaj to." 

"Nemôžem. Neviem ako." Povedal plačlivo. Bolo mi z neho do smiechu, ako sa tam kolísal a určite nebol pri zmysloch.

"Nechaj ten radiátor, lebo ho vytrhneš zo steny a poď pekne ku záchodu."

"Hej? Ale ja spadnem."

"Spadnem pozri." Pustil sa a fakt padal ako soľný stĺp, ledva sa zachytil na poslednú chvíľu. Nevedela som či sa smiať alebo plakať, ale bolo to fakt komické.

"Dobre, dobre, chyť sa ma. Odprevadím ťa k wecku." Nemohla som sa nesmiať, keď mi podal ruku a chytil sa ma, akoby som ho odprevádzala prvýkrát do škôlky, hlavne keď to boli tri kroky.

"Tu sa pekne postav a skús to dostať von." 

"Nechoď preč." Uf, to som si dala.

"Neviem ako. Čo ak sa zadusím? Mne je zlé." 

"Denis, nie si napitý prvýkrát, tak vopchaj palce do hrdla a grcaj, bude ti lepšie."

"Určite? Sľubuješ?" Psie oči. Mne už trebalo poriadne čurať.

"Hej sľubujem."

"Ale nikde nechoď."

"Denis, rýchlo, lebo ti ...!"Skríkla som a on sa otočil a hodil takú šlehu, že som hneď vytriezvela. Rýchlo som otvorila okno a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Dal ešte jednu dávku. 

"Prepáč, ty sa na mňa teraz budeš hnevať." 

"Nie, nie, len spláchni a umy sa."

"Hej?"

"Jasné."

"Už mi bude dobre?"

"Áno, len sa umy, potom sa napiješ vody." Poslušne plnil príkazy. Umyl si tvár. 

"Aj ústa si vypláchni." Som ako mama.

"Dobre, lebo ti smrdím." Zachechtala som sa.

"Aj sebe smrdíš Denis."

"Si umyjem zuby." 

"Denis, hlavne rýchlo."

"Sa na mňa hneváš?" Povedal s plnou pusou peny.

"Nie, ale potrebujem na wecko. Pekne si vypláchni pusu." Vypláchol si pusu. 

"Dobre a teraz pôjdeš pekne so mnou." Ťahala som ho do spálne. 

"Ale mňa dole čakajú."

"Dobre ľahneš si na  desať minút."

"Ale aj s tebou." Povedal to zase ako malý čo chce svoju hračku.

"Ja idem na ten záchod."

"Ale ja ťa nepustím."

"Ale ja musím." Už sme boli pri posteli. 

"Tu si pekne ľahni. "Zvalila som ho, na posteľ. On si sadol a objal ma okolo pásu. 

"Nepustím ťa."

"Denis, ale ja musím." 

"Nie, lebo ty sa už nevrátiš."

"Vrátim, dobre?" Už mi tak trebalo a ešte keď ma stisol.

"Sľubuješ?" V tej chvíli by som sľúbila všetko, len nech sa tu pred ním nepopišam.

"Hej, hneď prídem."

"Dobre, ale nechaj otvorené dvere." Konečne povolil objatie a ja som utekala na  záchod. Zdola bolo počuť vypeckovanú odrhovačku a hlasný spev. Ach nie je lepší pocit, ako keď sa človek môže konečne vycikať. 

Našla som pohár a nabrala vodu pre Denisa. Išla som potichu, čo ak zaspal. 

"Vidím ťa. Stále ma bolí brucho." No, tak asi nie. Prišla som až k nemu.

"Napi sa vody, ale pi pomaly."

"Ty si môj anjel, vieš?" A ty si to asi zajtra pamätať nebudeš.

"Poď ku mne." Čo?! Stiahol ma ku sebe.

"Musíš, lebo inak budem musieť ísť znovu piť a bude mi zle." 

"Denís!" Skríkla som ako ma potiahol a ja som sa zvalila vedľa neho.

"Ty si môj talizman." Hneď si ma  celú obchytil a pobozkal na líce, do vlasov, kde zachytil.

"Denis, prestaň." Zašepkal som. Hneď na to skončili jeho pery na mojich, na krátky okamih. 

"Talizman pre šťastie." Sladko sa usmieval so zavretými očami. Celá som stŕpla. A čo teraz? Úplne sa na mňa nalepil. Mám sa tu s ním pobiť? Veď... Ajaj. Pošudril sa, zafunel mi do ucha a už sa nehýbal. Keby niekto videl môj výraz v tvári, asi by sa nezdržal smiechu. Aj cez ten hluk zdola som počula svoj pomalý výdych. Toto je divné, strašne divné. Nech ma tu nikto nenájde. Spi Denisko spi.

Neviem ako dlho som čakala a vnímala jeho pravidelný dych, ale keď som započula blížiace sa hlasy zdola, rozhodla som sa, čo najpomalšie vymaniť z jeho objatia. To bol normálne artistický kúsok hadej ženy. Dúfam, že tu nemá kamery. Skončila som na zemi na štyroch a rýchlo som ponáhľala ku dverám. Zavrela som ich potichu a vybrala sa ku schodom.

"Ty si tu?" Hore išla práve Simona a Aďa. 

"Hej bola som na wecku."Radšej som rýchlo bežala dolu.

"Nevieš kde je Denis?"

"Hore. Išiel si ľahnúť, bolo mu zle." Hmm, to som sa asi prekecla. Oni sa ďalej nepýtali, tak možno tomu nedávajú žiadnu váhu. Zbehla som do haly a tu ma ovalila hudba ako kijak po hlave. 

"Mimáááá, meškáš. Maťo ona mešká." Jednoznačne mala na mysli pitie. Ona už vyzerala v dobrej nálade, vo veľmi dobrej nálade. Ale mne sa akosi roztriasli nohy. 

"Čo si taká červená, behala si okolo chaty?"To Denis. Nemalo by sa takto piť.  Keď som sa rozhliadla dookola, asi by so mnou nikto z prítomných nesúhlasil.  Hneď som si sadla a radšej sa tvárila, že neskutočne túžim po torte. Ako sa ma držal, ako špúlil pery,  podľa mňa bude mať okno. 

"Koho to tu máme?" Tohto som po mene nepoznala.

"S tebou som si nepotykal čajočka." Chytil ma okolo pliec a jeho ruky sa kĺzali nižšie a nižšie. Do frasa! Nie! 

"Prestaň! " Ohradila som sa a schytila som mu ruky. 

"Čo, čo si taká netykavka." Tiahol z neho alkohol a ruky zo mňa dole nechcel dať. Skončila moja zdvorilosť. Stúpol mi adrenalín na maximum. Zaryla som sa do jeho rúk nechtami a že to bolelo, to som mala už  riadne odskúšané.

"Auuuuu, ty potvora." 

"Kľud, kľud." Priskočil Jančo a bral ho odo mňa. Bola som mu za to vďačná, teraz by som radšej znášala aj jeho olizovačky s Timeou, ako toto. Tak toto bude ten týpek, čo pretiahne aj metlu?

Sára došla s pohárom, akoby sa nič nedialo.

"Ty Sára ja by som aj išla domov. Aj tak tu nie je toľko miesta na spanie."

"Čo si? Nebuď taká a daj si."

"Sára, mne je fakt zle." Klamala som, alebo vlastne ani nie, bolo mi zle, no nie z alkoholu.

"Mima, neblázni, ja sa bavím a ty furd dakde mizneš. Na, vypi si!" Iskričky v jej očiach vraveli, že ju to tu baví nad mieru. Vedela som, že s ňou nepohnem.

"Poď tancovať Sára." Volal ju Maťo. Ona sa už rozbiehala tým smerom, ale ja to tu nevydržím predsa. Čo ak sa Denis zobudí? A čo ja, ako sa... ? Schytila som jej ruku.

"Počkaj! Ja fakt pôjdem. A nepohneváš sa, keď pôjdem ja?"

"Nebuď šiši. Cha,cha." To už sa smiala z Maťových pohybov.

"Sára, ja pôjdem, nepohneváš sa?"

"Tak kde to viazne?" Maťo sa už krútil kolo Sáry a chcel tancovať. 

"Princezne sa chce domov."

"Sára!" Okríkla som ju.

"Dobre, dobre, ale ja ostávam a mame ani slovo, že...nejak to zakamufluj."

"Jasné pôjdem potichu, už bude spať a ty mi na ňu dáš pozor, nech sa jej tamten magor nedotkne dobre?"

"Rozkaz šéfe." Pochybujem, že ma bral vážne, ale povedala som si svoje.  Oni sa už vykrúcali a ja som očami zháňala Erika, dúfam, že ešte neodišiel. Mala som šťastie, fajčil vonku a akurát čakal na baby. 

"Pohoda, nemám problém, keď si mi tak poradila s tým šalátom." Smial sa na mne. Celú cestu sa mi mixovali myšlienky v hlave a už z toho bolo tornádo. Tak takto dopadla moja účasť na tej slávnej párty. Ach.

Iba jedno slovo ....Konečne! 😏😎

Dúfam, že si pamätáte ešte na hrdinov.😄😂