Už bol večer. Prišiel otec a Maťo sa opäť chystal von. Zaliezla som do izby, Sedela som na posteli, kukala na mobil, ako na svätý obrázok a zmocňovala sa ma depka. Prečo nenapísal?

Ja som z toho, čo sa stalo, bola ako na ihlách. Stále som na neho myslela, na jeho bozky, ako ma predstavil všetkým, že som jeho frajerka. Nie je predsa možné, aby ešte spal. Vzdychla som si. Možno má aj on nejaké povinnosti. Nezdalo sa mi to veľmi pravdepodobné, ale zdanie môže klamať. Veď ani o mne nikto nepredpokladal, že by práve on mohol mať o mňa záujem. A mal a to značný. Chichotala som sa. No nie dlho. Opäť som pozrela na mobil a zachvátil ma smútok, že mi nenapísal, že nie je pri mne.
Som blbá?
Pôsobím aj na ostatných takto?
Mám mu napísať?
Nechcem sa mu vnucovať! Nechcem a nebudem!

Ale on ma všetkým predsa predstavil ako svoju frajerku. A ako frajerka mu predsa môžem napísať.
Zase som vzdychala a nervozita v mojom žalúdku narastala.
Napíšem mu!
Ale čo?
Že mi chýba? Že nemôžem prestať myslieť na jeho bozky? Že čakám ako sprostá na mobile, kedy sa ozve? Že by som veľmi, veľmi chcela počuť, že aj on cíti to isté? Je to síce všetko pravda, ale to radšej nie.

Po dlhom vzdychaní a rozmýšľaní som napísala.

*Ahoj, ako sa máš? * Dlho som na tú správu hľadela a urputne rozmýšľala, čo ešte napísať, ale nič mi nenapadlo ďalších dvadsať minút a tak som to odoslala takto. Neodpovedal, ani správu nepozrel. Po ďalšej hodine som to vzdala. Musím niečo robiť, musím sa niečím zamestnať, lebo mi šibne z toho.

Vyšla som z izby. Naši sedeli pri správach. Tak toto sa mi teda pozerať nechce. Cítila som sa ako zbitý pes. Tak si urobím aspoň horúci kúpeľ so sviečkami. No, presne. To bude fajn. Znamenalo to síce dlhšie prípravy. Umyť poriadne vaňu, spratať odtiaľ Maťove veci, ktoré tu nechal na kope, keď sa sprchoval, porozkladať sviečky a ešte niečo dobré. Pustila som vodu, naliala tam penu do kúpeľa a rýchlo vbehla do kuchyne, vziať si niečo dobré do vane. Výber padol na džús a očistila som si aj jablko a pomaranč, ktoré som si nakrájala do misky. Prípravy sú hotové. Už iba pozapaľovať sviečky, pustiť si hudbu a vkĺznuť do vane.

Paráda.

Po dlhom horúcom kúpeli som bola vláčna ako roztopené maslo. Vkĺzla som pod perinu a zaspala som.

Ráno som sa zobudila sama, nemusela prísť ani mama robiť mi budíček. Popreťahovala som sa v posteli. Prvé čo, som si vzala mobil a pozrela koľko je hodín. Deväť preč. Žiadna správa. Ach. Prečo mi to robí? Fakt je tak mimo niekde, kde nemá signál, alebo mu to je jedno? Mňa to teda dosť ničí. Som ako zaľúbená puťka. Už som nemohla spať. Vstala som a išla si urobiť čaj.
„Dobré ránko." Mama vošla do kuchyne s dobrou náladou. Prispali si a líca mala ružové, žeby kvôli otcovi? Ja som sa rovnako dobrou náladou pochváliť nemohla.
"Dobré." Zahundrala som.

„Čo si taká otrávená hneď z rána?"

„To sa ti iba zdá.'

„Nevieš kedy došiel Maťo?"

„Nie. Prečo by som mala?" Normálne ma to štvalo. Ja si sedím na riti doma, varím, upratujem, henten si užíva a ja mám ešte vedieť kedy došiel zo žúrky?! Jeho určite budiť nebude. Radšej som zdrhala do izby.

Zlá nálada ma neopúšťala ani na obed. Síce sa mi podarilo urobiť skvelú omáčku k mäsu a nikto do mňa nepodrypoval, ale uvidela som, že si Denis správu prečítal a nenapísal ani slovo. To mi spôsobovalo divné tlaky v hrudi.

Poobede zavolala Sára. Najprv som si vypočula dlhý príbeh, ako včera išla von a z kávičky sa to nakoniec zvrtlo na to, že skončila zase v klube. Až teraz vstala a súrne potrebuje pomôcť s úlohami. Nechápala som ako to zvláda každý víkend, hlavne keď som si predstavila včerajší roztrasený žalúdok. Ja už som mala všetko hotové. No, ako nejaká šprtka. Ale musela som myslieť na niečo iné ako na Denisa, tak som robila radšej úlohy.

„Hej, hej, práve som ti to poslala. Ale neopováž sa to celé iba opísať, nepotrebujem problémy, jasné?"

„Dobre, dobre, veď viem. Neboj." Chvíľu mi funela do telefónu.

„Už mi to došlo. Dik. Inak včera som videla Denisa, hneď som pozerala, či nie si s ním. V piatok ste vyzerali, že sa od seba už neodtrhnete." Úplne to vo mne zarachotilo. Mala som problém sa nadýchnuť. Tak on bol v klube aj včera? Mne sa neozval. Prečo? Asi by som mala niečo povedať.

"Hej? No, neviem."

„Aké neviem, veď si pri nás už nebola a poviem ti, to čo ste predvádzali na parkete, to sa len tak nevidí." Smiala sa. Hej, len tie príjemné zimomriavky zo spomienok na horúce bozky, teraz vystriedali pochybnosti.

„Ja som včera musela variť a pratať." Trochu sa musím posťažovať.

„A s kým tam bol?"

„Ty si ale žiarlivka." Smiala sa ako na výbornom vtipe. Mne to vtipné neprišlo.

„Nie som, len v piatok bol s celou partiou, tak, že či aj včera."
„Che, che." Vyškierala sa.

„Neviem, asi nie. Videla som ho len chvíľu, asi o dvanástej bol pri bare s Erikom, niečo si dávali. Potom som ho už nevidela, ale je pravda že som ho ani nehľadala, vraj je už zadaný. Cha, cha." Ešte že sa ona baví.

"Dnes si nejak prehnane vtipná."

"Zato ty akási nabrúsená. Mala by si byť šťastná, ulovila si si najkrajšieho chalana zo školy, ja môžem byť nabrúsená." Ulovila?!  To myslí vážne?!

"Ja som nič nelovila."

"S tebou nie je reč. Čo by som ja dala, keby sa tak so mnou bozkával." Zavrela som oči a v duchu som si zanadávala. Sťažovať sa jej, že sa mi od piatka neozval, ani neodpísal na správu, že som ako na ihlách a všetka radosť sa mi vytratila, to by sa mi zase začala vysmievať. Je to moja kamoška, ale v tomto ma asi nepochopí. To som fakt taká naivka, že mi chýba a chcem byť s ním? Aspoň vedieť, že na mňa myslí ako ja na neho? To som fakt tak priblblo romantická a dnes sa to proste nenosí? Pľasla som si dlaňou po čele. Auu! Keď ja neviem byť iná.

"A ty si si neužila? Nezbalila si nikoho?" Snažila som sa to zahrať do autu.

"Užiť som si užila, cha, cha, aj keď poslednú hoďku si veľmi nepamätám. Ale určite viem, že som nikoho nezbalila. Cha, cha." Ach, Sára. 

"No idem robiť tie úlohy, nech mám čím skôr pokoj." 

"Robiť? Opisovať si chcela povedať."

"Hej! Aj opisovanie je robota. Chi, no tak čau a dik."

"Čau." Už ani neviem, či to moje čau počula. Vôbec si mi nepomohla Sára a ja sa tu môžem trápiť sama. Ach. Nemôžem mu znovu napísať, budem ako nadržaná naivka. Myslel to vážne s tou frajerkou? Prečo sa mi neozve?

Večer, ani neviem kedy, mi prišla správa. Od neho.

* Mám sa fajn, zajtra sa vidíme v škole talizman.* Bolo mi do plaču. Ani neviem prečo. Žiadna zmienka, že sa  na mňa teší, že som jeho frajerka. Fakt je to tým, že ja mám o chalanoch nejaké romantické predstavy? 

Oneskorený darček pod stromček.😄😊😇