Len čo som dvihla vyzváňajúci mobil, ozvala sa z neho nervózna Sára.

"Kde do  frasa trčíš, veď mi odmrzne riť." Zase preháňa. Dnes síce fúkal dosť chladný vietor, ale  na mráz to absolútne nevyzeralo.

"Veď už idem, musela som sa zastaviť po desiatu, už som skoro tam."

"Keby si tu bola tak ťa predsa vidím, nie?" Podvedome som prevracala oči. To je ťava.

"Tak sa poriadne poobzeraj." Práve som vyšla spoza rohu a ona ma mohla vidieť. Teda aj ja ju. Už som pochopila, prečo jej odmŕza riť. Mala takú mini sukňu, že pod ňou pri tom vetre musela mať prievan. Naše oči sa stretli a  ona zložila. Načo by mi nadávala do mobilu, keď o chvíľu to bude môcť robiť v priamom prenose zoči-voči.  

"No konečne, zdochnem tu. Daj cigi!"

"A čo tak pekne podzraviť, zlato."

"Pekne zdravím Mimuša a teraz ich už vytiahni." Vybrala som z prednej kapsy vaku cigarety. Rýchlo ich vzala a hneď si pripálila. Zhlboka sa nadýchla a už pokojnejšie vyfúkla obláčik dymu.

 "Toto mi  chýbalo, nevedela som sa dočkať."

"Tak si si ich mala vziať ty."

"Čo si, ak by mi ich mama našla, tak ma zabije."

"A ja čo? Moja mama ich môže nájsť?"

"Tvoja je iná."

"Aj tak musí tušiť, že fajčíš, veď musíš smrdieť jak popolník."

"Voňavka, žuvačka, poriadne umyť ruky a ideš. A nebav sa na neviniatko, bo aj ty si zapáliš." Hej, sem tam, ale nie, že by som musela mať každé ráno hneď dávku. Iba som sa uškrnula. 

"Čau, daj oheň." Prikvitla k nám Zuza. Ďalšia, čo musí mať rannú cigu. Väčšinou bola s Janou a Viki.

"Kde máš ostatné?"

"Dnes neprídu, vyhýbajú sa písomke z matiky."

"Vydžubané! My si to odkrútime, dostaneme zlé známky a oni si to opíšu a budú sa  mať fajn."

"Tak, mne to naši nedovolia a nemám  odkiaľ zohnať ospravedlnenku, takže musím do školy."

"Bacha, tam ide Sidor." Obe dali ruky dole a tvárili sa nenápadne.

"Á, ten je v pohode, ten nebonzuje. Horšie by bolo, keby išla Berta." Toto miesto bolo za školou, zašité pod stromami a neboli sme jediné, ktoré ho využívali na pokurku. Vytiahla som mobil a ...

"Baby musíme už ísť a ja potrebujem zohnať ešte kalkulačku." 

"Veď dobre." Zuza narýchlo ešte dvakrát potiahla. Ja som sa už pohla, lebo budeme mať fakt neskorý príchod.

Matika dopadla povedzme uspokojivo. Vypočítala som takmer celú  písomku a teraz záleží, akú bude mať Berta  náladu, lebo ona opravuje podľa toho, ako sa vyspí. Človek pri nej nemá šancu si to ani vydiskutovať a povedzme si, hádať sa s profesorom, je ako podpísať si vlastnú smrť. Berta bola proste postrach a ani sťažnosti rodičov nepomohli, aby sa niečo za tie roky zmenilo. Sára bola celá ofučaná, že nestihla takmer nič a hlavne nestihla ani opísať. Okrem zopár šťavnatých nadávok z nej nič nevyšlo a iba čumela do mobilu. No nič, ja som sa učila biolu, mala som to tam dosť nahnuté. Zaškvŕkalo mi poriadne v  bruchu. Auuu. Som  si až teraz spomenula, že som nejedla. Vytiahla som si desiatu a odtrhla si z pizzovej  bagety.  Sára nelenila a hneď si polovicu privlastnila.  Nie, že by to bežne nerobila, ale teraz si vzala poriadny kusisko.

"Heeej, ja som fakt hladná."

"Joooj neplač, cez ďalšiu prestávku zbehnem do bufetu." Povedala to s poriadne napchatými ústami, že jej nebolo takmer rozumieť. Neostávalo mi nič iné, iba dotískať bagetu aj vedomosti. Sáre trvalo však ísť do bufetu ešte dosť dlho, prešli ďalšie dve hodiny a ja som bola už poriadne hladná. Moje veľavravné pohľady nakoniec zabrali a ona ráčila dvihnúť svoj zadok. 

"Keď si hladná, nie si to ty. Daj si snickers." Povedala Sára s rehotom a hodila po mne snickersku. Tá má teda nápady, z toho sa asi veľmi nenajem, ale lepšie ako s drôtom do oka.  

"Čo sa mračíš, veď hnusnú matiku už máme za sebou." Veselo si odhryzla z tyčinky. Neostávalo mi nič iné iba urobiť to isté. 

"A ja mám novinky, hm, hmm." Povedala spevavým hlasom. Usmievala sa pri tom od ucha k uchu, až ma tiež nakazila úsmevom. 

"No daj."

"Stojím si tak nenápadne v bufete." Skoro som sa zadrhla. 

"Čo?! Ešte som nič nepovedala, toto nie je pointa."

"Ja len, že v tej sukni, čo je trochu širšia ako opasok, si veľmi nenápadná nebola."

"Si blbá." Tvárila sa malú chvíľu urazene, ale hneď na to pokračovala.

"Predstav si, že tam prikvitol Denis s celým spolkom a bavili sa  o jeho narodkách, že bude robiť chatu, od rodičov už vzal kľúče. Dohadovali sa, čo budú piť a kto to nakúpi. Vieš, kde majú chatu? Minule som ti ukazovala, je fakt super moderná a obrovská a tie fotky čo dával minule na snape, čistý luxus."

"Hmmm, super, ale nejak mi ušla pointa."

"Veď som ešte nedohovorila." Radšej som si odhryzla.

"Tak len tak podpichnem, že aby bola zábava, treba aj dobrú hudbu aj baby." Ja z nej nemôžem, tak ešte že som tam nebola, lebo by som sa hanbila aj  za ňu.

"A on, že aký som znalec."

"Tak som mu vytmavila, že ak nie je hudba a baby,  tak je nuda  a chalani sa  len opijú."

"On hneď, či ma nemá rovno pozvať." Zase som vyvaľovala oči, už mi dochádzala aj tyčinka.

"Jasné, že som povedala, že nemusí, že to som povedala len v dobrom, aby bola super narodeninová párty."  Vydýchla som si.  Lenže Sárine oči ešte stále žiarili a to znamenalo, že nie je koniec.
"Iííí!" Zapišťala radostne.  A auu.

"A on povedal, že nie je problém, že ma fakt pozýva  a mám vziať aj teba. Iííí." Čože?!

"On to nepovedal."

"Povedal! Ja som tam bola!"

"Nemohol povedať, že pozýva aj mňa, veď ma ani nepozná."

"Povedal presne, zober aj Mimu. Takže ťa pozná a aj tvoje meno. Zabudla si, že ste sa bavili na lyžiarskom? Boli ste spolu v skupine." Prišlo mi to ako zlý vtip.

"Prečo by nás pozýval? Veď on,...on pozná kopec ľudí a dievčat."

"On, on je síce sexi, ale v triede sú samí chalani, tak možno až toľko blízkych báb nemá a ide aj Timea, vieš tá čo chodí s Janym. Tak možno nás pozval aj preto,  aby tam nebola sama baba."

"To je blbosť, ja nemôžem aj tak ísť."

"To nehovor ani zo srandy. Vieš, že mňa  naši bez teba nepustia a ja tam chcem ísť."

"Nemôžem, veď  sa skoro nepoznáme a on nikdy nebol na mojich narodkách a .."

"Mima!" Luskla mi prstami pred očami, až som zažmurkala.

"Nechcem ti kaziť ilúzie, ale takmer nikto nebol na tvojich narodkách hej?" Fuj, to bola podpásovka. Prižmúrila som protivne oči.

"Ty si tam bola."

"Joooj ja viem, len sa neurážaj. Proste ty si oslavovala  solídne v palacinkárni, v úzkom kruhu a toto je párty, veľa ľudí, hovoril asi o tridsiatich, dvaja navyše sa tam stratia. A bude to fakt sranda." Robila na mňa smutné oči.

"Budem ti celý týždeň kupovať desiatu."

"Sára prestaň, mňa nepozval a neverím, že by mu boli dvaja navyše na oslave  len tak ukradnutý."

"Nebuď taká, poviem mu, nech ťa pozve osobne."

"Neopováž sa!" Naše debaty ukončil profesor,  čo na nás zazrel so  zdvihnutým prstom. Sára  už iba robila  ksichty.

Už sme vychádzali zo školy a ona stále nedala pokoj. 

"Mimuša, taká šanca sa nenaskytne  len tak. Kde sa chceš zoznámiť s chalanmi?"

"Sára!" 

"Ty stále tvrdíš, že chalana musíš najskôr spoznať, aký je,  aké má záľuby, ale sama sa k nikomu neozveš, tak kde chceš spoznať toho pravého?"

"Joj, na to času dosť."

"Času? Polka triedy už má frajera, abo s niekým chodila."

"Čaute." Trhlo so mnou.  Blížil sa ku nám Denis. No do kelu! Dúfam, že nič nepočul.

"Ahoj. Táto princezná nechce veriť, že sme pozvané na tvoju oslavu." Aaaach! Ja ju snáď skopem do guličky. Denis sa zasmial.

"Jasné že ste. Pridám vás do skupiny oslava, aby ste o všetkom vedeli. Ty Mima si ako na FB?."

"No Mima Falabela." Zrazu som sa akosi hanbila za svoje meno na FB. Vzniklo takou náhodou, nechcela som dať svoje priezvisko, tak som napísala meno mini koníka. Denis sa zase iba zasmial. 

"Tak a ste tam. Inak ubytovanie je v mojej réžii, jedlo tiež  a dohodli sme sa, že každý donesie pitie, nejaké slané somariny, keksy, malinovku."

"Jasné, tešíme sa." Sára nehovor za mňa! 

"Tak čaute." Už si ležérne kráčal preč. Ešte sa otočil a zakričal.

"Nebojte bude aj hudba." Otočila som sa na Sáru so stisnutými  perami.

"Ty nie si normálna! To predsa nie je len tak, aj darček bude treba  kúpiť." Ona sa len rehotala.

"To sú prkotiny, ty radšej vymysli niečo, aby si presvedčila mamu, lebo inak nejdeme a ja tam musím ísť, je to pre mňa životne dôležité. "  Ach tie jej herecké výkony. Prečo mám pocit, že z toho môže byť  veľký problém?

Zoznamku máme za sebou.😃 Prvé mená a známi a život sa pomaly rysuje aj keď pomaličky,🤔😉 ale to uz ste si u mna mohli zvyknúť. 😂😂A samozrejme stredná  škola. 😏🙂