"Zdržala som sa na obede. Vieš aký tam bol rad?" Rýchlo som zareagovala na Sárin pohľad a hneď sa nenápadne otočila na profesorku.

"A? Denisa si nestretla?" 

"Nestretla." Otvorila som zošit  a vzala do ruky pero. Prečo jej klamem? Ach, je to blbé a cítim sa hlúpo, ale aj Sára mi predsa nerozprávala úplne všetko čo sa dialo, napríklad aj s Maťom. Vraj sú len kamaráti. Veď ja s Denisom nie som ani to. Už sa viac nepýtala. Uf. Iba dlhý výdych prezrádzal, ako mi odľahlo. 

Zo školy som išla rovno domov a zavrela sa vo svojej izbe. Moja prirodzená zvedavosť ma prinútila, pozrieť sa do skupiny, ktorú vytvoril Denis na svoju narodeninovú párty. Veľa toho tam nebolo. Pár konverzácii, ako sa fajne ožrali, niečo o tej bitke. Zopár fotiek, chalanov, ako spia v úplne krkolomnej polohe. Ak aj niekto niečo pridal na story, už to bolo dávno fuč.  Dobre Mima, robíš  somariny, príliš stresuješ. Tak pôjdete na tú kávu a tým to hasne. A o čom sa tam budeme baviť?! Hodila som mobil do vankúšov a potom sa sa tam hodila aj ja. Ach ostatné dievčatá s tým určite nemajú problém, sedia v partiách po kaviarňach vkuse,  to len ja som taká  trápna.  No nič, čaká ma prezentácia, prídem na iné myšlienky. Cha,cha, ja sa kvôli nemu snáď viac začnem venovať škole.

***

Sára už vyfukovala obláčiky dymu, keď som  k nej dokráčala.  Už so Zuzou preberali iný pálčivý problém, tak sa na Denisa nepýtala. Až keď sme sa prezuli sa ku mne ozvala.

"Ty čo si taká nahodená?" 

"Nahodená?" 

"No bežne máš mikinu a dnes, hmm." 

"Dnes som mala čas a chuť na niečo iné." Prehnala som to? Veď mám iba červený  rolák a čierne vypasované rifle s výšivkou na stehne. Dala som si dokonca aj náušnice a náhrdelník. Chcela som si dať aj sukňu, ale nakoniec som to zamietla. Asi som to fakt prehnala.

"Chceš sa niekomu páčiť?" Povedala potmehúdsky. Prekrútila som očami.

"Ale prestaň, veď ty takto chodíš stále."

"Ja hej, ale ty nie." Ja ju zastrelím. Prečo do mňa rýpe? Najviac mi vadí, že sa veľmi nemýli, do kelu.

"Jooj, veď som normálne."

"Dobre, dobre, vyzerá to dobre."

"Tak dik."  

"Niečo nové s Denisom?"

"Nie, veď som bola doma."

"Noa? Mohol ti napísať, alebo čo."

"Ale prestaň, prečo by to robil?" No to teda mohol, preto som bola celý čas ofline, pre istotu. Ach zase si niečo nahováram, ale  Sára je  tá čo tu podporuje kadejaké fantázie a ja som z toho potom mimo.

"Lebo s tebou niečo chce prebrať, ako ti povedal a ja sa neviem dočkať, čo to bude." Hej a ja sa toho bojím. 

"Hmm, tak sa ho opýtaj." Hneď mi došlo, čo za sprostosť som vypustila z huby. Veď Sára je schopná hneď za ním bežať a opýtať sa ho rovno.

"Nie, nie, žartovala som. " Keď som videla, ako jej zaiskrili oči., už som v duchu videla ako za ním beží.

"Neopováž sa." Dvihla som varovne prst. Asi to znelo vydesene. Sára spustila poriadny rehot.

"Nejako sa bojíš." Sára nevedela, že ma dokopal ísť s ním na kávu, ale áno, celkom som sa bála ako to celé dopadne a čo odo mňa vlastne chce.

"Si paknutá." Neprestávala sa smiať. Zamierila som radšej do triedy.  

"Čaute." Až so mnou hrklo.

"Čo tanečníčka, kedy si to zopakujeme?"  Maťo, vydýchla som si s úľavou. Sára sa usmievala. 

"Neviem, neviem. Trebalo by niečo vymyslieť." 

"Mohli by sme dať niekedy stretko v Ibiza klube, keď tam bude dobrý dídžej."

"No možno."  

"Fajn."  Už  padal preč.

"Takže Maťo hmm?" Aspoň som konečne mohla  podrýpnuť aj jaj do nej."

"Je to kamarát."

"Jasné kamarát."

"A dobre sa s ním tancuje."

"Jasné tancuje."

"Hej, tancuje, nič viac." Aj ja som mala teraz dôvod sa smiať. Ďalej sa nič moc nedialo. Akurát som si pozerala prezentáciu, ak by ma náhodou vyzvala ma hodine to odprezentovať . Pri tejto profesorke si človek nebol ničím istý. Záležalo od toho asi ako sa vyspala a v poslednej dobe asi spala dosť zle. Vraj sa rozvádza, ale čo to ťahá do školy?

"No včera si sa vytratila, ale dnes ti to už len tak ľahko neprejde."  Čo?! Denis stál pri lavici. Pri mojej lavici. Kedy? Ako  prišiel? Vôbec som si nevšimla. Zasmial sa sladko, oprel sa rukami o lavicu a naklonil sa ku mne.  Takmer som cítila jeho dych na tvári. Až teraz mi dochádzalo, prečo sa asi zasmial. Určite som na neho čumela ako vyoraná myš s pootvorenými ústami a úplne nechápavo. Mima ty si ťava! Neznášala som tie vnútorné hlasy, vôbec mi nepridávajú na nálade a sebavedomí.

"Čo?" Vydolovala som zo seba. 

"Tá káva, na ktorej sme sa dohodli predsa." Stále sa usmieval, dosť sebavedomo. Ja predsa viem aká káva.

"Nevytratila, išla som normálne domov." Na čo sa tu teraz obraňujem vlastne? Dnes nemá tréning?

"Ok, tak dnes si ťa vyzdvihnem, aby si mi neodišla normálne domov, alebo chceš ísť radšej na večeru?" Večeru?!

"Nie."Zasmial sa nahlas. Prečo sa tak usmieva? Nedokážem rozmýšľať, keď sa takto tvári. Mám opozdené reakcie. 

"Fajn tak po siedmej ma tu máš." Žmurkol. Prečo na mňa žmurká?  Odchádzal so spokojným úsmevom.

"Ty brďo!" Sára!  Ach jaj. Až teraz som sa akoby prebrala z tranzu. A do kelu! Jej výraz znamenal, že mi to tak ľahko neprejde.  A za ňou mali podobný výraz aj Zuza, Jana  a Viki. 

"Káva? Večera? To kedy si stihla? Prečo ja o ničom neviem?"  No lebo som myslela, že je to zlý vtip. Pošúchala som si poriadne zvráskavené čelo.

"Včera ma zastavil, že mi musí poďakovať  a .."

"Prečo si nič nepovedala? Za čo poďakovať?" Aaaaa, asi som sa preriekla. Za čo poďakovať? Ach za to, že predo mnou zvracal? A že som ho odviedla do postele? Veď o tom nikto nevie.  Na sucho som prehltla. Ach. Rozmýšľaj, Mima!  Rozmýšľaj!

"Asi za ten klobúk, veľmi sa mu páčil, či čo."

"Ty budeš mať rande s Denisoooom." Zapišťala Viki. 

"Nie je to rande."

"A čo iné by to malo byť?" 

"Káva." 

"Hej káva? Určite."

"Hej káva, ako keď ty sedíš s Maťom na káve napríklad. Alebo Jana s  chalanmi zo súboru."  Najlepšia obrana je útok, to som niekde počula a začínam chápať ten význam. Do triedy vošla profesorka, našťastie.

"Nie, nie je. Toto je Denis." Precedila pomedzi zuby Sára. 

"A? On nemôže piť kávu len tak?"

"Pokiaľ viem nechodí iba tak s babou na kávu.Mňa napríklad na kávu nepozval."

"Bla, bla, bla. Robí párty na chate aj byte, kde je kopec ľudí a aj báb."

"Ale nepozýva ich na kávu a osobne." Asi som dostala poriadne bojovú náladu.a asi som prestala tak úplne šepkať. 

"Bože, chce sa len odvďačiť."

"Je to rande."

"Nie, nie je!"

"Dúfam, že vy dve čo tam vzadu vyrušujete, ste sa na dnešnú hodinu dobre pripravili." Sára na mňa škaredo zazrela  a mne bolo hneď jasné, že ona asi až tak nie a že mne to  len tak nedaruje. No pekne, musím to naťahovať, aby ona mala čas si to aspoň kuknúť.

"Fakt diki, ty čaja si ideš na rande vychechtaná a ja mám za  tri." Obšťastnila ma svojou nepríjemnou poznámkou Sára hneď, ako profka vytiahla päty z triedy.

"Sára neblbni." Vyzeralo to, že ju to tak skoro neprejde.

"Dúfam, že si spokojná, že všetko tajíš pred svojou naj kamoškou."

"Prestaň sa zdúvať, fakt sorry. Ale naozaj o nič nejde, iba taká zdvorilostná káva to bude. Nechcela som ťa zaťažovať a hlavne tvoju bujarú fantáziu. A aj teraz ti viem presne povedať, čo a ako bude. Pôjdeme tam, sadneme, bude trápne ticho, čo Denis pretrpí a potom sa vyhovorí na niečo a zdvorilostne si poďakujeme a čau a pá." Už sa začala trochu krútiť.

"Alebo..." Ten úsmev, čo sa jej začal na perách objavovať bol, ach, predzvesťou, za prvé, že sa prestáva hnevať a za druhé, že už sa jej v hlave rodia fantazmagórie.

"Alebo sa stane niečo iné a Denis sa bude chcieť s tebou ešte stretnúť na večeru a vínko a cmuky, cmuky." 

"Si šibnutá. Moja verzia je reálnejšia." Ale musím uznať bolo to smiešne, hlavne s tými jej ksichtami.

Keď odzvonilo po siedmej, začala som sa fakt báť, ako to všetko dopadne. Netrebalo mi ani vyjsť z triedy a už som ho na chodbe videla. Opieral sa o múr a usmieval sebavedomo, ruky založené na hrudi. 

"Rande, rande, rande." Šepkala mi Sára do ucha.

"Prestaň."

"Tak poď, alebo čakáš že ťa vynesie na rukách." Ach, pokývala som nad ňou hlavou. Dúfam, že to nepočul, lebo to celé bude ešte trápnejšie. Zhlboka som sa nadýchla. 

Je to iba káva, nič viac a Sáru zajtra sfúknem ako sviečku.

"Čau, tak môžeme? Už mi tu bolo celkom dlho stáť, rád si niekde sadnem."

"Ahoj. Hej." Asi nie som až taká odvážna, mám v bruchu riadnu triašku.  Zahliadla som ešte vyškierajúcu sa Sáru.

"Majte sa, užite si to." On sa smial a ja som mala chuť po nej niečo hodiť. Nie je to rande!

Radšej to nekomentujem😕, ale vy kľudne môžete. Aj keď už je po prázdninách, aspoň trochu na rozptýlenie pridávam ďalšiu časť pre tých,  čo  nezabudli, na tento príbeh😏😉..