"Mimaaaaa, ja sa tak teším!" Zapišťala mi Sára do ucha. Už od samého rána som počúvala jej neskutočné nadšenie. Zatvárila som sa ublížene, lebo to jej pišťanie naozaj ubližovalo mojim ušiam.

"Čo?!" Zaškerila sa na mňa. Usúdila som, že je zbytočné jej niečo hovoriť. Bola ako na drogách a už sa tešila na ďalšiu dávku, čo mala prísť večer.

"Nič. Ale vieš o tom, že stále nemáme darček."

"Bóže, ty sa nevieš vôbec tešiť. Vravel, že máme doniesť fľašu, tak niečo vezmem z baru od našich a hotovo."

"A hotovo." Zopakovala som bezducho. Neviem mala som z toho všetkého asi strach. Preber sa Mima! 

"A to normálne popýtaš? Ahoj oci beriem ti fľašu?" Rozrehotala sa.

"Nie som blbá. Si šiši? To by ma nepustili nikde. Proste vezmem a hotovo."

"Nezistia to?" 

"Otec má také zásoby, že určite nezistí, ak mu bude nejaká chýbať."

"Fajn, fľašu a darček?"

"Aký darček, fľaša je darček."

"Ale nebude to blbé? Ja by som teda nechcela dostať fľašu alkoholu."

"A čo mu mám kúpiť svietnik alebo anjelika?" To ma urazilo. Narážala na to, čo sa páči mne. Sviečok, svetielok a anjelikov nie je nikdy dosť. No a? Zútulní to každý priestor. Otočila som sa iným smerom. Pochybujem, že jej to došlo.  Hľadala niečo v taške a ani na mňa nepozrela.

"Je to chalan, nič iné ako fľašu ani nečaká. Musím si ešte kúpiť cigy, lebo tam bez nich umriem. Ty si už zbalená?"  

"Čo si chceš baliť? Mám tepláky na spanie a zubnú kefku."

"Pffff. Tepláky? Fakt sexi."

"Prestaň Sára, veď je to chata  a ja nejdem nikoho baliť."

"Luxusná chata." Hodila na mňa široký úsmev.

"To ani ja, ale jeden nikdy nevie a ja chcem vyzerať dobre, takže kozmetika a niečo lepšie ako tepláky." 

"Povedz, že tam nebudeme jediné dievčatá." Povedala som to s väčšími obavami, ako som mala v úmysle.

"Ty si vôbec nepozerala do skupiny?" Je pravda, že po pozretí zopár správ, čo tam písali chalani ako sa perfektne napijú a potom s kopou nadávok a príbehov, kto bol kedy a kde ožratý a čo vyviedol, som to už nepozerala. Sára prekrútila očami.

"Ty si prípad. Timea,  nejaká jej kamoška, dve baby z áčky a my dve."

"Poznám ich?"

"Nebuď ako malá,  čo ja viem, tak spoznáš, veď sme v jednom ročníku a s Denisom si sa bavila, tak čo hysterčíš?" 

"Dobre, dobre, veď ok." Zastavila som to. Sára zo mňa zase urobí chuderu a na to som náladu nemala.

"A ty čo plánuješ piť?" Zase jej prenikavý smiech.

"Všetko, čo tečie. Cha, cha, cha..."

 "Paknutá! Ja len či sa v skupine baby nebavili o víne a tak. Ja chcem červené víno, tak či nebudem sama."

"Tak zober fľašu, veď to je jedno. Musím si pohnúť, ešte chcem do sprchy." Sára nápadne zrýchlila krok.

"A ako tam vlastne ideme? Vravela si, že je to vybavené, ale.."

"Erik nás vezme na aute. Mimochodom, to bolo tiež v skupine. Dohadovali sa, kto koho berie." Uškŕňala sa.

"Tak som to nečítala. A čo? Nechcelo sa mi čítať, všetky tie nadávky a sprosté vtipy a stále mi to pípalo, tak som si to vypla." Povedala som ofučane a rozhodila rukami.  Boli sme akurát na rázcestí, kde sa naše cesty rozchádzali. 

"Bežím. O šiestej pred Lidlom  nezabudni a trochu viac radosti poprosím. Dnes je deň D." Dvihla na mňa pri tom ukazovák a hneď sa zvrtla a upaľovala domov.  Vzdychla som si. Stále som si pripadala, ako z inej dimenzie. Ja na Denisovej párty. Jedna z mála dievčat. Dúfam, že sa všetci neožerú, ako sa zastrájali. Zašla som po ceste do obchodu a vzala fľašu červeného, len pre istotu.  Nemala som v úmysle piť tvrdé.  Nešlo mi z hlavy len tak prísť bez darčeka. Ja viem, Denis je z dosť zazobanej rodiny, proste má všetko, nový iphone, značkové topánky a bla bla. Viem, že nejaká blbosť, čo si ja môžem dovoliť  kúpiť, mu nechýba, ale aj tak. Nedalo mi to. Neplánovala som sa nejako špeciálne chystať, tak som si to zamierila ešte do obchodu, kde sa dajú kúpiť rôzne somariny na párty, narodeninové oslavy, svadby, kreatívne veci a mnoho ďalších, aj mojich obľubených svietnikov, sviečok, šálok. Prechádzala som sa uličkami obchodu a obzerala, zvažovala, čo by som mohla kúpiť ako darček, so svojimi finančnými možnosťami.  Poldecák  s  osemnástkou, sada pohárikov  so zvončekom, mini tričko na fľašu s nápisom až vypiješ tento tekutý darček, môžeš zahodiť nálepku začiatočník. To všetko je len o pijatike, nechcelo sa mi podporovať takéto niečo. Veď fľašiek dostane neskutočné množstvo. Aha, šálka jednorožec, ha, ha. Zasmiala som sa až nahlas. Aká by asi bola jeho reakcia? Pochopil by to ako srandu? Nepoznám ho až tak, aby som to vedela predvídať.  Hmmm, iba obyčajné blahoželanie? Balóny s osemnástkou? Kravata s osemnástkou, šálka s osemnástkou?  Už som chytala depresie. Skončím pri čokoláde s osemnástkou, ale aspoň to nebude iba o alkohole.  Alebo sa vrátim k tým balónom? Už som bola na konci uličky, kde boli naskladané klobúky a vtedy mi to napadlo.

 To je ono! Spomenula som si, ako som si leštil prilbu na lyžiarskom a ja som poznamenala, že je nejako na ňu zaťažený. On sa smial a prezradil na seba, že jeden čas bol úplne zaťažený na klobúky. Na dovolenke si kúpil biely slameňák klobúk a nosil ho celé leto a potom si kúpil aj niekoľko ďalších aj hrubších , tvídových a pripadal si ako hviezda, keď ich nosil. Usmievala som sa pri tom, ako som si na to rozpamätala. Dúfam, že si na to spomenie aj on. Tak mám víťaza.  Kúpila som aj darčekovú taštičku a spokojná si vykračovala domov. Len čo som zavrela za sebou dvere, už mi vyzváňal mobil. 

"No čau." Sára mala takmer hysterický hlas.

"Mima ja neviem, čo si mám zobrať na seba. Chcela som  to tričko z Tally Weijl, čo sme kupovali spolu a ku tomu rifľovku s tými vyšívanými ružami, ale zistila som, že je tam fľak, chápeš?! Až teraz som to zistila a som v prdeli! Neviem čo teraz mám urobiť. Čo si berieš ty? Čo si mám teraz dopasovať?" Posledné slová zneli takmer plačlivo. Ach,  módna pohotovosť no.1. Narýchlo som sa snažila vybaviť si Sárinu skriňu. Prešli sme postupne možnosti, ktoré by prichádzali do úvahy a po, na môj vkus až príliš dlhej debate, sme dali úspešne do kopy nový outfit.  Keď som konečne zložila, už ostávala iba  polhodina do dohodnutého času odchodu. Našťastie Sára nemala potrebu riešiť aj môj outfit, tak som si narýchlo hodila mikinu a pohodlné tepláky do vaku, zubnú kefku, nejakú kozmetiku, vymenila som si tričko a džíny, aby som nebola ako v škole a vzala pre istotu ešte teplý mäkký sveter. Nie je nad príjemné teplo.  

Prišla som na čas. Sára sa usmievala ako slniečko a  mávala na mňa.  Erik tam už bol tiež pripravený. 

"Ahojte."  Pozdravila som. Prikvitli ku nám ešte tie dve z áčky. Simona a Aďa. Registrovala som ich z  dejepisnej súťaže, na ktorej sme povinne sedeli ako krovie. Babenky boli nastrojené, až som si pripadala čudne. Veď ideme iba na chatu na oslavu, nie do disco- klubu. Nemala som sa našťastie čas s tým trápiť. Hneď sme nasadali do auta a Erik to odpichol z parkoviska s piskotom pneumatík ako sa patrí, aby zafrajeroval pred babami. Samozrejme si neodpustil ešte  poznámky o tom, ako sa teší na párty a dá si do nosa. Nechápem, na toto naozaj dievčatá letia? No, ale Simona a Aďa sa chichotali, dokonca aj Sára sa usmievala, takže asi hej.  Začala som radšej vnímať cestu. Išli sme chvíľu popri jazere a  potom zabočili do lesa. Bolo to ako z nejakej kriminálky a už chýba iba lopata a vražda. Prečo mi napadá také niečo? Erik prudko zabrzdil  a  a potom zaparkoval pri ceste. 

"Do kelu, skoro som to prešvihol." Ja som bola rada, že sedím vzadu, lebo by som inak bola rozpľasnutá na prednom skle.  Erik hneď vystúpil a hnal sa ku skupine chalanov.  Ja som vystupovala medzi poslednými. Tak tu to je.  Chata bola naozaj väčšia ako ostatné. Bola viac pod lesom a mala veľké presklenné okná vpredu. 

"Tak kde je náš oslávenec?" Zapišťala Simona a prerušila moje úvahy o architektúre chaty.  Asi by sme ho mali naozaj nájsť, kým je ešte triezvy a aspoň trochu si bude pamätať, že sme mu blahoželali. Zasmiala som sa. Vyrazila som za ostatnými. Z chaty sa ozývala hudba. Simona a Aďa cupitali predo mnou, mali topánky na opätkoch. Fakt, veľmi praktické.  Ešte sa párkrát zastavili pri chalanoch a objali sa s niektorými. Ja som iba mávla rukou a pozdravila sa. 

"Ahojte."  Sárine pozdravy zneli trochu nadšenejšie, ako tie moje.  Konečne sme sa dostali do chaty. Asi  by sa to ani nedalo nazvať chatou. Veľká hala s rohovou gaučovkou, dlhý stôl s čalúnenými stoličkami pre osem ľudí a vzadu bolo vidieť za rohom kuchyňu, ktorá  bola tiež nová a moderná. 

"Deniiis tu si!" Tentokrát zapišťala Aďa. Rozbehli sa k nemu. Denis v plnej paráde vchádzal z kuchyne s pohármi a fľašou v ruke.  

"Čaute, vítam vás." 

"Všetko najlepšieeee."  Poponáhľal sa zložiť veci z rúk, lebo Simona  a  Aďa vyzerali, že ho rovno preválcujú.  

"Veľa šťastia a zdravia a nech sa ti darí aj v  basketbale a ......" Prestala som vnímať bolo to dlhé a obe sa dopĺňali, čo mu ešte poprajú. 

"Čo to máš?" Drgla do mňa Sára a ukazovala na darčekovú taštičku. Dosť skoro si ju všimla.

"Vrevela som ti, že mi je blbo prísť iba s fľašou, tak som kúpila ešte nejakú drobnosť."
"Čo????" Šepkala. 

"Uvidíš."  Konečne tie dve skončili  a odovzdali do rúk Denisovi fľašu. Bola to Metaxa. Položil ju na stôl, kde už boli poriadne zástupy fliaš. Ja som  sústredila svoj pohľad na džúsy. Mango?  Tak ten chcem. Pocítil som poriadny štuchanec od  Sáry. Auuu.  Denis sa na mňa pozeral a tie dve si už vyberali poháre. Nadýchla som sa, nech to už mám za sebou. Bola som z jeho pohľadu akási nervózna.  Podala som mu ruky a pevne stisla. 

"Prajem ti všetko najlepšie." Podávala som mu taštičku.

"To je všetko?"  Ozvala sa Sára, zjavne nespokojnú s mojim krátkym blahoželaním.  Denis sa smial.

"Viem veľmi originálne, ale myslím že pred chvíľou už bolo všetko povedané, takže všetko najlepšie hovorí za všetko." Ešte stále mi držal ruku. Chcela som ju pustiť, aby sa  mohla do blahoželania vložiť a Sára, ale  on ma pritiahol k sebe, až ma to prekvapilo.

"A pusu si oslávenec nezaslúži?" Čo?!  Ajajaj! Neviem, či videl prekvapenie v mojich očiach, ale rýchlo som sa naklonila k nemu a skôr než zareagoval, som mu dala pusu na líce.  Ešte rýchlejšie som sa odtiahla.

"Ešte aj Sára ti chce zablahoželať." 

"Aaaa, naša zabávačka, znalec na dobrú párty."  

"Hej to som ja." Hneď začala s blahoželaním , trochu dlhším ako som mala ja.  Objala ho a dala mu pusu.  Vybral fľašu z taštičky a ja som až teraz videla, že je  to Absolutka. Tak toto si Sárin otec nevšimne, že mu chýba?  Fľaša putovala na stôl. 

"Čo som to ešte dostal?" Vytiahol z tašky klobúk. Chcela som povedať, že niekedy bol závislý na klobúkoch, ale ...

"To je paráda! To je najkrajší darček." Ja nechápem ako, zrazu som bola vo vzduchu, zatočil sa so mnou a pobozkal ma na pery. Keď som sa spamätala, bola som opäť na zemi, Sára na mňa vypliešťala oči, na perách som cítila vlhko s príchuťou alkoholu, zo šoku sa mi triasli nohy, Denis si nasadil klobúk jednou rukou a druhou bral fľašu.

"Čo budete piť dievčatá?"

Tak úvod na párty máme za sebou.😉😀  Ako sa rozprúdi zábava, nad tým môžete rozmýšľať a predstavovať si, kým to ja nenapíšem. 🤔👌😯Alebo svoje chute  a predstavy aj napíšte.😁 Príbeh síce nezmením, ale kto vie, čo sa vám preháňa hlavou za nové inšpirácie.😍😍😎