Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

Ibizza klub

"Ahóooj!" Z davu sa ku mne rozbehla Zuza s Janou v tesnom závese.

"Tak tu si, aj s bratom." Fakt má o Maťa záujem? Ja by som si to asi bez Sáriných poznámok neuvedomila. Obzrela som sa, Maťo s Peťom sa pomalým krokom blížili. Mal by Maťo záujem? Zuza zjavne mala, lebo sa ani nepohla a čakala, kým prídu až k nám. Ale aspoň tu nestojím trápne sama.

"Sára tu ešte nie je?"

"Čo si, ona vždy mešká."

"Ahojte." To sa už Zuza zdravila Maťovi.

"Poznáte sa? Toto je Zuza, Jana, môj brat a toto je Peťo."

"Máte rezervovaný stôl? Keď nie, môžete sedieť pri našom."

"Rezervovaný stôl?"

"No dnes je plno, keď chceš sedieť, musíš si rezervovať a keď chceš sedieť pri parkete, už tobôž." Asi zase pôsobím hlúpo, ako spoločenský nevzdelanec. Denisa som tu nikde nevidela. Zuza sa snažila nadviazať nejakú konverzáciu, nevnímala som ju veľmi. Babenky boli vymaľované až, až, tak môj mejkap pôsobil  celkom decentne. 

"Neideme dnu? Ja by som si už aj niečo dala." Všetci sa pohli.

"A Sára?"

"Tá aj tak stále mešká, kým sa vychystá. Neboj nestratí sa, nájde nás." Moja výhovorka nezabrala a už sme sa pohli dovnútra. A čo Denis? Nevidela som ho tu a to vravel pôvodne, že ma vyzdvihne. Alebo je už dnu? 

Dievčatá mali objednaný  veľký box, fakt pri parkete. Usadili sa a zhodili bundy. Zuza mala dosť vyzývavý čipkovaný top. Peťo až zahvízdal.  Maťo sa obzeral po čašníkovi, aby ho zavolal. To je truľo. Ja som sa chvíľu obzerala dookola, až kým do mňa nedrgla Jana. Ja som fakt trápna, musím prestať. Jana na mňa kukala so spýtavým pohľadom.

"Čo?!" Opýtala som sa, keď ten pohľad stále trval.

"Čo si dáš? Už čaká len na teba." Kývla smerom za mňa a prekrútila oči. Hneď som sa otočila. Stála tam čašníčka a netvárila sa nadšene. Fakt som tak mimo, že som si nič nevšimla? Bola som zmetená.

"Kofolu." Trepla som prvé čo mi napadlo, len aby som už mala pokoj od čašníčkinho nepríjemného pohľadu. 

"Hej, čo si? Veď nešoféruješ. Daj si niečo normálne."Čašníčka už prestúpila z nohy na nohu. Nemala som šajnu, čo si dať. Čo si objednali oni? V diaľke som videla Denisových kamošov, zmätene mi oči behali hore-dole. 

"Neviem, čo si mám dať." Mala som chuť sa schovať pod Janinu bundu, čo bola vedľa mňa. 

"Bóže! Dá si vodku s džúsom." Zahlásila Zuza, čašníčka s poriadnym odfučaním odišla.   Ja som cítila nervozitu v žalúdku. Mala som sa najesť.    Denisovi kamaráti si sadali dozadu do rohu s rehotom a strkaním sa. Presne na opačný koniec parketu. Denisa som tam nevidela. 

"No, kde je ten tvoj pán úžasný?" Drgol do mňa Maťo. 

"Prestaň." Našťastie to nepovedal hlasno a nevzbudil tak pozornosť ostatných. Otočila som sa k nemu a povedala potichu, ale dosť dôrazne.

"Nikdy som nepovedala, že je to pán úžasný a nie je môj, jasné?"  

"Tak, kde je?" Aaaaa, ja mám dosť. Som dosť zmetená a naštvaná, z toho ako sa cítim, že neviem ako to berie Denis, že sa neviem pri ňom ovládať. Aj to ako sa cítim keď  ma pobozká, keď je pri mne. Veď ja sa fakt správam ako puľka, bodaj by si so  mnou nerobil čo chce, keď ja sa vôbec nebránim. A teraz tu ešte aj sliedim ako surikata. Vzdychla som si ťažšie ako som chcela. Práve čašníčka položila nápoje na stôl.

"Neviem.  Ale prišli sme sa sem baviť nie?" Vzala som si rýchlo svoje pitie. 

"Oooo. Tak dobre. Ségra chce piť, tak poďme na to!" Hneď sa všetci chytili pohárov.  Pri takom prípitku na mňa, som sa napila poriadnymi dúškami, až som po chvíli cítila teplo v žalúdku. Maťo začal s pripoviedkami o živote na gympli, Zuza sa smiala a aj mne to prišlo celkom vtipné. Hudba začala hrať stále hlasnejšie a my už sme sa prekrikovali. Ani neviem kto objednal druhé kolo, ale zrazu pri mne stál ďalší pohár. 

"Poďte tancovať, toto je moja pesnička." Zrazu sa Zuza postavila a ťahala aj Maťa.  

"Nie, nie." Tak trochu sa bránil, ale keď sa postavil Peťo, tak mu nič iné neostávalo. Vytiahli aj mňa a ani som sa veľmi nebránila. Neboli sme na parkete sami, tak sa človek v dave stratí. Zuza s Janou tancovali jak najaté gogo tanečnice a mne bolo z tej vodky veselo a teplo. Zhodila som bundu a pridala sa. Síce nie až tak vyzývavo, ale celkom som sa bavila. 

"Čauteeeeee!" Zavesila sa na mňa zrazu Sára. V ruke už držala pohár a za ňou sa blížil Maťo tanečným krokom. 

"Pozri, koho som stretla hneď pri vchode a len musíš a musíš vypiť so mnou. Čaute, čaute! Idem sa zložiť, tamto sedíte?" Prišla ako veľká voda, celá rozžiarená,  nalíčená s žiarivými zlatými tieňmi. Na sebe saténový obtiahnutý top a jasné, že minisukňu. Videla som akurát ako si ešte odpila, položila veci a už sa tanečným krokom hnala ku nám aj s Maťom. Jemu sa už očičká leskli, to neviem kedy stihol.  Hneď začal Sáru vytáčať a musím povedať, že im to išlo ako zladenému páru.  Peťo s Maťom si odskočili ku baru, tak sme tancovali sami. Akurát začali hrať Maťovu pesničku a on prikvitol aj s Peťom, rovno do stredu krúžku a  rozbíjali sa tam. 

"Ty čo s Denisom nie si?!"  Naklonila sa ku mne, ale aj tak musela kričať aby som ju počula. 

"Čo? Neviem, kde je." Ukázala smerom za mňa, tak som sa obzrela. A tam Denis. Sedel pri svojej partii a akurát dvíhal pohár, asi kričal na zdravie, aspoň to tak vyzeralo. V momente mi stiahlo žalúdok. Hneď sa mi v hlave preháňali otázky, prečo za mnou neprišiel. Videl ma? Musel ma vidieť predsa. Načo ma volal?  Kývla som plecami iba a snažila sa ďalej tancovať akoby nič, dokonca som pridala aj široký silený úsmev.  Čo už ja môžem, veď mi nič nesľuboval, iba že sa mám prísť zabaviť. Tvárila som sa, že som v pohode, ale nebola som. Mala som pocit, že mi na chrbte bliká svetelný nápis - blbá. Vydržala som ešte dve pesničky a zdekovala sa na wecko.  Žalúdok som mala stiahnutý a vodka v ňom tiež robila svoje. Pozerala som na seba do zrkadla. Poutierala som si kruhy pod očami, asi mi tam spadala špirála. Tak teraz už asi viem na čom som. Bozkáva sa s kým chce a kedy chce, len ty blbá si si myslela, že....

Do weciek nabehli ďalšie dve baby. Rehotali sa strašne piskľavo. No dosť bolo úvah, musím ísť.  Na parkete sa to trochu vyprázdnilo, práve hrali slaďáky. Sára tancovala s Maťom, práve ju prehol do záklonu. Neviem prečo spolu nechodia. A tam bracho? Wau! Škoda, že som nevidela kto koho vzal tancovať. Tipujem, že asi Zuza stiahla jeho, ale čo ja viem. Maťo sa dosť posilňoval, kto vie či má odvahu, keď je napitý. Vybrala som sa ku stolu. Už som bola skoro tam, keď ma niekto objal zozadu. Čo si to ....

"Ahoj talizman. Tak tu si." Denis! Chcela som sa vykrútiť, ale on objatie nepovolil a ja som skončila v jeho náručí zoči voči nemu. 

"Ja som tu celý čas." Sebavedomo sa usmial. 

"Poď tancovať." Čože?! Potiahol ma, letela som ako špinavé prádlo presne do stredu parketu a hneď sa ku mne pritisol. Sára mi ukazovala palec hore. Na čo palec hore? Bála som sa, že sa nebudem s ním vedieť zladiť, ale on sa nielen kýval zboka nabok, ale aj tancoval, vedel to. Zase si urobil so mnou čo chcel. Prišlo mi smutno. Neviem na čom som, ja nie som dievča na pobavenie, čo si z tohoto nebude nič robiť, čo to nevidíš Denis? Pochybujem, že by niečo z toho vyčítal v mojich očiach, tak som si radšej oprela hlavu o jeho hruď. 

"Vieš čo talizman? Dnes ti to sekne." 

"Uhmm." Zmohla som sa iba na to. Zatočil sa so mnou, až som sa ha musela pevnejšie chytiť, aby som sa nezosypala.   Smial sa.

"No čo je? Čo taký výraz v tvári, veď zábava!" Chytil ma za ruku, vytočil a hneď sa nalepil znovu.

"Deniiis!"

"No." Bol príliš blízko, dobre som si pamätala aj jeho bozky, musím sa ozvať. Sladko sa usmieval a vlnil v bokoch, triezvy úplne tiež nebol. 

"Ja nie som dievča len tak na tvoje pobavenie. Ja chcem normálne vzťah, nie iba byť tu pre tvoju zábavu."

"Fakt?!" On sa ešte sladšie usmial. Čo to robí? Nie! Jeho pery so sebavedomím úsmevom sa približovali. Nerob to, nie nie. Nechápem ako sa jeho ruka dostala na moje líce, pritiahol si ma bližšie a ja som už iba cítila jeho pery na tých mojich. Zase mám zatemnenie mozgu. Druhou rukou si ma pritiahol bližšie k sebe a jazykom si hľadal miesto medzi mojimi perami. Stislo mi  žalúdok od vzrušenia. Moje pery si začali robiť čo chcú a ja som ich nechala. V hlave mi hučalo, bozkávam sa tu v strede parketu s chalanom, čo so mnou asi ani nechce chodiť, rovno pred svojim bratom a ešte sa aj zapájam do toho bozku, čo by som do seba nikdy nepovedala. Denis sa  odtiahol a ja som zalapala po dychu. Otvorila som oči. 

"Hmm, hmm, ha." Zasmial sa. 

"Tak dobre." Uvedomila som si, že pesnička skončila. Sára čumela ako puk a asi sa namiesto mňa aj červenala. Maťo mal úplne prekvapený výraz v tvári. Denis ma ťahal za ruku k svojmu stolu a mne úplne brneli pery od jeho bozkov. Všetko okolo mňa sa    zlievalo do machúľ. Dotiahol ma k stolu.

"Chalani, predstavujem vám svoju frajerku. Ak niekto nevie, toto je Mima." Chalani sa posunuli, on ma usadil,  vysypal ich mená, registrovala som asi tak polovicu.  

"Čau, čau, hej macher....." Doliehali mi do uší ich pokriky. Zrazu som v ruke držala pohár, Denis sedel vedľa mňa, držal ma okolo pásu a štrngol si so mnou. 

"Na moju frajerku." Všetci sa napili. Aaa, neviem, čo to bolo, ale bolo to riadne silné.

"Spokojná?"Toto mi bude dlhšie trvať, kým sa z toho spamätám. Jeho pery sa opäť priblížili a mne sa zatemnil mozog. Za zavretými viečkami som počula piskot a pokriky.

Ja som teraz oficiálne Denisova frajerka.

No, zase po dlhšom čase, ale dúfam, že vám to stálo za to. 🙄😄😊Ak nie tak to mi je ľúto. 😯😥Ale ešte to nekončí, ešte pokračujem ďalej.😉😘😍

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro