Mala som chuť sa rozrehotať. Vzápätí sa to zmiešalo so strachom a triaškou. Aký mám výraz v tvári, som ani netušila. Dúfam, že nevyzerám zdesene. Bol blízko, ani sa nepohol. Fakt tu stojím ako soľný stĺp a on fakt čaká na moje dovolenie?!  Môže? Všetko sa tým zmení? Chcem to? Asi mám kŕče v žalúdku. Dýcham vôbec? Bojím sa. Nemôžem povedať nič, mám úplne stisnuté hrdlo. 

Prikývla som. Fakt som to urobila? Jeho pery sa približovali. Sára by tu teraz asi odpadla. Aj ja asi odpadnem. Čo ak sa nebudem vedieť bozkávať? Cítila som, ako som sa cez trasúce sa pery nadýchla. Jeho pery tesne pri mojich sa usmiali a hneď na to sa dotkli tých mojich.  Úplne jemne sa na ne pritlačili, boli chladné a zároveň horúce. Moje pery  vyšli v ústrety tým jeho. Je to reflex? Myšlienky sa vytratili. Cítila som horúčavu, rozpaľujúcu ma zvnútra. Denis ma bozkával a ja jeho, na nič iné som nemala čas myslieť. Keď sa odtiahol, musela som sa prudko nadýchnuť. Skúmavo na mňa pozeral a ja som si musela olízať pery, lebo som mala pocit, že mi zmrznú.  

"Hmmm, fajn talizman." On mal na perách spokojný úsmev a mne v hlave vybuchla bomba myšlienok. Čo tým myslel? Čo znamená fajn? Chytil ma za ruku a vykročil. Z boku som videla ako sa sladko usmieva. Ja som bola zmätená. Čo to bolo? Nejaká skúška? Znamená to pre neho niečo? Bozkáva takto bežne  dievčatá? V hlave  mi zúrila búrka a na perách som stále cítila jeho bozk. Keby som vedela, čo si myslí, či to berie vážne. Mohla by som sa tešiť a usmievať od ucha k uchu, ako v romantických filmoch, ale takto?  Sem tam na mňa pozrel s potmehúdskym úsmevom a ja som sa snažila hneď tváriť nenápadne a pozerať dopredu. Inak som ho sledovala, aj keď som toho veľa nevypozorovala. Tá neistota mi nedovolila sa ani trochu tešiť z toho bozku. Nerozprávali sme nič, iba sme kráčali stmievajúcim sa sídliskom.  Už sme boli dosť blízko mojej bytovky, keď sa na mňa otočil.

"Čo sa tváriš tak naštvane?" 

"Ja?" Cítila som, že asi vybuchnem. Behala som očami po zemi, nevedela som čo a ako.

"Prečo si to urobil?"

"Čo?" Nech sa netvári tak nechápavo. Zastala som a vytiahla si ruku z  tej jeho.

"Prečo si ma pobozkal? "

"Veď si mi to dovolila."

"Ale, čo ťa to napadlo? Skúšal si, čo si môžeš dovoliť? Čo znamenalo to fajn. Ja." Čo vlastne chcem?!   Prečo tu na neho takto zvyšujem hlas? Vzdychla som si. Pozrela som si na topánky.

"Ja sa nebozkávam len tak pre zábavu." Dodala som už potichu. Počula som jeho hlasný smiech. Radšej som sa na neho nepozrela. Do  kelu! Som na smiech. Idem preč. Vykročila som. Chytil ma za ruku a pritiahol k sebe. Nestihla som sa ani vyšmyknúť. Jedna ruka  ma objala okolo pása a druhá dvíhala moju bradu. Musela som sa mu pozrieť do tváre. Usmieval sa. 

"Nič neskúšam. Mal som chuť ťa pobozkať. Ako som povedal, je mi s tebou dobre. A to fajn malo znamenať, že to bol fajn bozk. Ale tebe sa asi nezdal až taký fajn, takže  to musím napraviť." Čože?! Naklonil sa a pobozkal ma bez varovania. Jeho pery sa ma najprv niekoľkokrát jemne dotkli a potom sa po nich náruživo rozbehli. Prepadlo ma vzrušenie a prudko stúpalo do hlavy. Moje pery sa vôbec netvárili, že im to prekáža, dokonca sa úplne hladko pridali do pohybu.   Po dlhej, dlhej chvíli sme sa odtiahli.  Ja sa nebozkávam iba pre zábavu? To som teraz akosi vôbec nepotvrdila. 

"Dúfam, že už to bolo fajn aj pre teba." Môj dych to prezrádzal za mňa. Stále som nevedela ako to so mnou myslí a najhoršie bolo, že som sa chcela bozkávať znova.  Začal mi zvoniť mobil. To fakt teraz?! Pustil ma a ja som sa pustila šmátrať v kabelke.  Vytiahla som ho, konečne. Ach, mama.

"Musím to dvihnúť, inak po mne vyhlási pátranie."  Zasmial sa.

"Dobre, tak ja už padám. Maj sa talizman."  Dvihol mi bradu naklonil sa a dal mi už iba krátky bozk. Usmial sa, kývol rukou a odchádzal. Prečo? 

Mobil stále zvonil. Nejako podvedome som si olízala pery a s ťažkým povzdychom som zodvihla .

"Áno." Mama spustila, kde som a ja som nemala najmenšiu chuť s ňou komunikovať.  Chýbali mi jeho pery. 

"Som už pod bytovkou, za chvíľu som hore." Zložila som.  Zase som si ťažko vzdychla. Prečo som len dvíhala ten mobil. On je preč.  Ja neviem aj tak, ako to berie a dokonca som sa o sebe dozvedela, že keď ma pobozká, neviem tomu odolať.   K tomu ma hore čaká mama s bojovou náladou a keď sa ozve Sára, tak to zase bude...

Prešla som si končekmi prstov po perách na pripomienku.

Asi som sa zbláznila.

Trochu kratšia časť, ale nemôžem vás nechať zase tak dlho čakať. 😁😉😍 Dúfam,  že to oceníte 😉