Prudko som vydýchla . Studený pot mi strkal po tvári. Bežala som hlboko v lese . Obzrela som sa za seba, no rýchlo som sa otočila aby ma to čo ma prenasledovalo neschmatlo . Žlté oči ma strašili aj vo sne. Ušla som medzi čečiny . Snažila som sa nedychčať  veľmi nahlas, ale ubehnúť toľkú diaľku bez hlasného dychčania to nedokáže každý. Veľké laby dupali okolo. Cítila som ako mi ide srdce vyskočiť z hrude. Vedela som že je blízko. Že ma chce zabiť...
Zrazu v lese nastalo až moc podozrivé ticho . Odišiel číha tu na mňa ? Túto otásku som si kládla po celý čas. Keď som si bola istá že už odišiel vošla som z čečín. Poobzerala som sa. Potom som sa vybrala pomalým krokom z lesa. Odrazu havran zaletel dolu na blízky konár . Vták si poskladal tuhé čierne krídla a uprel na mňa svoj pohľad, jeho oko vyzeralo ako čierna perla. Potom prudko otočil hlavu , zakrákal a odletel preč. Potom som sa znova rozutekala , ale tento raz kole kopcom. Odrazu som pred sebou videla veľký kameň , nestihla som zastaviť a tak som o kameň zakopla. Chvíľu som sa spametávala ale potom som pohľad venovala osobe ktorá stála predomnou .
,, Si v poriadku ?"opýtala sa ma osoba s chichotom.
,,Áno som."odpovedala som ráznym
hlasom.
Kto si a odkiaľ sa tu berieš ?" pýtala sa znovu osoba (tento krát už vážne).
,,Ja som ja. " povedala som roztraseným hlasom .
,,No to som už zistil , dokonca so si všimol že si dievča."
,,Volám sa Amelia a som z malej dedinky pri lese."odpovedala som i keď som vedela že polovica z toho nieje pravda.
,,Ja so Jasper ."odpovedal chlapec a dal si dole kapucňu.
Pod kapucňou sa skrýval blonďaví chlapec s modrími očami .
,, A prečo si v tomto nebezpečnom lese v tíchto podvečerných hodinách?"opýtal sa ma Jasper s nádejou že mu odpoviem.
,,Čo to bolo?"opýtala som sa tento raz ja.
Počula som za sebou hukot kopýt , otočila som sa  a za sebou so videla bieleho jeleňa.
Parohy mal ako konáre stromov. Od tej chvíle ako som ho uvidela má posádka túžba pohladkaď ho po snehovou bielej srsti. Pomaly sme sa k sebe približovali . Prišla som už skoro k nemu ale túžba pohladkať ho sa mi rozplynula pred očami v tej chvíli keď nás znova napadol ten netvor. Začal mávať obrovskými  labami vo vzduchu. Jeleňovi zlomil jeden parohy a potom  sa rozutekal ku nám. Jasper má chutil za ruku a rozutekali sme sa smerom ku líščej  nore kde sme sa skryli.