Niekedy sa pošťastí stretnúť človeka, ktorý vám povie, že s vami chce byť kamarát. V mojom prípade to bol takpovediac zázrak. Kamarátov som nemal žiadnych, nikto sa nechcel kamarátiť s loserom ako som ja. A mne to bolo jedno. Bol som vlk samotár.

Keď sa naši rozviedli, postavil som okolo seba múr. Všetky tie veci okolo rozvodu, a všetky tie naťahovačky po ňom, boli iba ďalšie tehly do môjho múru. Nemal som v pláne do tohto priestoru nikoho pustiť, jedine Sandre sa podarilo preliezť stenu a preniknúť ku mne. Pretože ona jediná mi rozumela.

A zrazu sa objaví chalan na invalidnom vozíku, ktorý ma osloví práve vtedy, keď relaxujem na zábradlí mosta. Poprosí ma, aby som ho odtisol domov a ešte k tomu chce byť môj kamarát. Nuž, bol mi sympatický. Ale steny môjho múru sú veľmi pevné.

On si však vypýtal môj facebook, aby mi tam mohol poslať žiadosť o priateľstvo. Mne. Na facebooku som mal medzi priateľmi iba Sandru, môjho brata Romana, zopár ľudí z mojej rodiny a fiktívny profil môjho otca. To mi stačilo.

Tak som teda išiel od toho chalana, ktorý sa mi predstavil ako Adrián, a rozmýšľal som nad tým, ako mi celkom úprimne povedal, že chce byť môj kamarát. Nebol som ďaleko od jeho domu, keď mi cinklo upozornenie z facebooku. Vytiahol som telefón a tam svietilo, že mi Aďo Hrabovský posiela žiadosť o priateľstvo.

To je aká rýchlovka, pomyslel som si a otvoril som facebook, aby som jeho žiadosť prijal.

Povedal som si, že si prezriem jeho fotky, tak som si sadol na obrubník chodníka a preklikol sa k jeho fotkám.

Mal tam veľa fotiek z čias, keď ešte nebol na vozíku. Na všetkých sa tváril šťastne. No bola tam aj fotka z nemocnice. Aďo sa usmieval do objektívu a ukazovákom a prostredníkom ukazoval véčko. K tomu bol nadpis: 'Žiadna nehoda ma nezlomí! O nejaký čas budem opäť na nohách.' Žasol som nad tým. Keby mňa zrazilo auto a prežil by som to, pekne by ma to nasralo.

Na inej fotke bol s veľmi pekným dievčaťom, k čomu bol nadpis: 'S najlepšou kamarátkou Siskou. Love U, Sis!'. Asi je mu taká kamoška, ako je mne Sandra.

Viacero fotiek mal z výletov do prírody, do hôr a z rôznych akcií. Vyzeralo to tak, že je jedným z tých chalanov, ktorí si užívajú život plnými dúškami. A práve takýto chalan má autonehodu. Chalan ako ja, ktorý si život vôbec neužíva, žije bez nehody ďalej. A potom, že je nejaká spravodlivosť. Neverím.

Keď som si všetko prezrel, schoval som mobil a šiel som domov. Aďo mi však neschádzal z mysle.

-----------------------

Aďo sedel na záhrade v prístrešku, kde mali záhradný gril a pozeral si facebookový profil svojho nového kamaráta. Prišla za ním mama.

"Čo robíš, Aďko?"

"Pozerám si profil Juriho, no má tu minimum fotiek seba."

Mama si sadla vedľa neho.

"Páči sa ti, však?"

"Veľmi. No pôsobí tak smutne. Akoby cestou stretol dementorov a tí z neho vysali šťastie a radosť," hovoril Aďo smutne.

"Zdal sa mi byť taký nesmelý. Ale vyzerá byť milý chlapec."

"Keď ma tlačil domov, normálne sme sa rozprávali. Akurát je taký tichší typ človeka. Ale je veľmi pekný. Chalana s tak zaujímavým výzorom som ešte nevidel."

"Možno je tichý len pri cudzích ľuďoch. Keď sa skamarátite, možno sa osmelí a bude úplne v pohode."

"Je to možné. Zdá sa mi, že jeho duša predstavuje celý vesmír, ktorý treba preskúmať."

Mama sa zasmiala. "Celý vesmír je tak obrovský, že ho ani všetok nepreskúmali."

"To nevadí. Teraz mám kopu času. Keď ocko príde z roboty, poprosím ho, nech mi na vozík primontuje raketové trysky a ja budem môcť skúmať Juriho vesmír."

Mama sa znovu rozosmiala a pobozkala Aďa na čelo.

"Ty môj kozmonaut. Buď opatrný, aby si sa doňho nezaľúbil príliš rýchlo."

"Neboj, mami. Asi ani nie je gay. V informáciách na svojom profile má uvedené, že sa zaujíma o ženy. A na jednej fotke sa drží okolo pliec s nejakou babou. To bude asi tá jeho kamarátka, o ktorej mi hovoril. Budem rád, keď aj ja budem jeho kamarát."

"Určite sa lepšie spoznáte. Verím, že budete dobrí kamaráti," povzbudila ho mama a Aďo jej poďakoval.

----------------------

Na druhý deň som sa stretol so Sandrou. Hneď ako ma zbadala, nahodila široký úsmev. "Čau, Justin!" Rada si ma doberala za to, že počúvam pop.

"Čauko. Moje meno je Juro, nie Justin," opravil som ju.

"Neni to jedno? Počuj, čo je také dôležité, že si sa so mnou chcel súrne stretnúť?"

"Včera som našiel dobré zábradlie na jednom moste. Tak som si tam sadol a relaxoval."

Sandra sa zamračila. "Chceš facku teraz alebo hneď? Vieš, že o tomto nemáš pri mne hovoriť."

"Zabudol som," povedal som ľahostajne. "Ale zrovna vtedy sa tam objavil chalan na invalidnom vozíku, asi tak starý ako ja, a povedal mi, nech odtiaľ zleziem. A poprosil ma, nech ho odtisnem ku nemu domov, čo som aj urobil."

"Za to ťa chválim. A čo ten chalan? Nejaký seriózny?"

"Sandra, tak veselého a optimistického chalana som ešte v živote nevidel. Na tom vozíku bol preto, lebo mal autonehodu, ale bol plný energie a odhodlania. A mal bohovsky čierny humor. Fakt zaujímavý týpek."

"Máš naňho kontakt?"

"Áno, sme kamaráti na facebooku."

"Tak toho chalana si už nepusti. Optimizmu ti treba konskú dávku a ja budem len rada, keď mi s tebou niekto pomôže," povedala Sandra.

"Ty chceš liečiť môj pesimizmus?", prekvapil som sa.

"A čo akože celý čas robím? Neliečim len pesimizmus, ale celého chlapa. Toto musí už skončiť, Juri. Nemôžeš byť celý život takýto."

"To nehovor mne. Mňa k tomuto dohnali okolnosti, ktoré sú ti dobre známe," reagoval som.

"Áno, sú. A aj ja som si tým prešla. A teraz som už v pohode. Veľmi mi v tom pomohlo počúvanie metalovej hudby."

Zatváril som sa pochybovačne. "Metalová hudba dokáže liečiť depresiu? To odkedy?"

"Je na to aj vedecká štúdia. A ja to sama na sebe poznám. Odkedy počúvam metal, cítim sa byť oveľa silnejšia. Sračky ako Justin Bieber, alebo One Direction ti nepomôžu. Začni počúvať metal a dáš mi za pravdu."

"No dobre, skúsim to. Ale stavím sa, že mi to aj tak nepomôže."