**Môžete si k tejto kapitole pustiť pieseň Nights In White Satin od Moody Blues, aby ste ju mali podfarbenú krásnou hudbou ☺️.**

Našťastie som nezomrel v spánku. Teraz už nad takýmito blbosťami nerozmýšľam. Načo? Život je predsa len krásny, aj keď ku šťastiu a radosti sa bolo treba presekať mnohými úskaliami. Ale zvládol som to a som tu. Žijem. Hoci som nechcel. Usiloval som sa prísť o život, pokúšal som smrtku, ale ona nemala záujem. Ktovie prečo. No teraz som rád, že žijem.

Konečne som si ujasnil, kto som. Že som na chalanov a nie na baby. Vnútorne sa s tým zmierujem a cítim sa oveľa lepšie. Pokojnejšie. Hlavne preto, lebo viem, že ma Aďo Hrabovský ľúbi. A ja ľúbim jeho. No to on ešte nevie.

------------------------

Dohodol som sa s Aďom, že za ním prídem. Mal som v pláne vyznať mu lásku. Už som vedel, že to bude myslené vážne, nie tak, ako som to povedal Mirke. Povedal som jej, že ju ľúbim, ale nebola to taká láska, ako by mala byť. Tá skutočná, nefalšovaná a bezpodmienečná láska patrila Aďovi.

Keď mi Aďo otvoril, usmieval sa ako slniečko. Nie, že by to bolo niečo neobvyklé, ale toto bol fakt veľký úsmev.

"Ahoj, Aďo. Mám pocit, že sa usmievaš ešte viac ako obvykle," začal som.

"Ahoj, Juri. Je na to dôvod. Doobeda som bol prvý raz od nehody v škole. Moji spolužiaci písali monitor a ja som ich chcel osobne povzbudiť."

Jasné, monitor. Aj ja som ho písal. Bol to fakt záhul. Úplne som cítil, ako sa mi parí z hlavy. Bolo ťažké sústrediť sa naň, keď mi vo vnútri prebiehali dôležité zmeny. Na jednotku s hviezdičkou to nebude, ale snáď to dám.

"To je pekné gesto," povedal som. "A aká bola reakcia?"

"Prišiel som, keď sa ešte nepísalo, ale v triede boli všetci vrátane mojej triednej. Keď ma zbadali, Juri, neviem, či som niekedy počul väčší potlesk. Všetci tlieskali, jasali a ja som mal čo robiť, aby som sa od dojatia nerozplakal. Tlieskala aj triedna a potom vyjadrila radosť z toho, že už chodím. A vraj, že čo ja tam. Tak reku, prišiel som všetkých povzbudiť, aby zvládli monitor. Na to sa ozval ďalší potlesk a ja som si pripadal ako rocková hviezda. Proste, všetci boli šťastní, že som sa po tej ťažkej nehode dal dokopy," rozprával Aďo s úsmevom.

Medzitým sme prišli do jeho izby. "To musel byť krásny moment. Ako to pokračovalo?", zaujímal som sa.

"Keď všetko utíchlo, triedna povedala všetkým, nech je moja prítomnosť takou psychickou vzpruhou pred monitorom. Vraj "keď Aďo prežil autonehodu a úspešne zvládol rehabilitácie a invalidný vozík, tak verím, že aj vy úspešne zvládnete monitor". Ja som im zaprial veľa šťastia a musel som odísť, lebo čoskoro začali písať. Hádam to všetci zvládnu. Čo sa mňa týka, v septembri idem odznovu do deviatky a o rok to čaká aj mňa," povedal Aďo.

Kvôli autonehode a následnému dlhodobému liečeniu vynechal Aďo celý deviaty ročník s tým, že o rok doň nastúpi znova, ale už s inými spolužiakmi. Strach nemal, veď on si rýchlo nájde kamarátov. A viem, že jeho proste nejde nemať rád.

"Verím, že to dáš. Ale iné som chcel...," začal som. "Po tej prespávačke u teba..."

"Musím sa ti ospravedlniť, Juri," skočil mi Aďo do reči. "Zase som na teba išiel príliš zhurta a to ti vo vnútri urobilo zrejme chaos, aj keď si vravel, že sa ti to páčilo."

"Chaos to vo mne urobilo, to áno. Od teba som nešiel domov, ale ku Sandre, pretože som cítil, že s týmto mi pomôže len ona. Povedal som jej, čo sa stalo. A ona mi povedala, že som gay. Nie síce úplne priamo, ale povedala to tak, že sa vo mne všetko zlomilo a priznal som si to. Bolo to drsné, aj som sa jej vyplakal na ramene. No podstatné je to, že som si konečne uvedomil, že sa nemôžem pred tým skrývať a potláčať to v sebe. Už stačilo. Povedal som to aj Mirke a ona moju pravú orientáciu prijala. Rozišli sme sa ako kamaráti. Je to úžasné dievča."

"Takže...to znamená, že...", začal Aďo s nádejou v očiach.

"To znamená to, že som si konečne ujasnil to, koho naozaj milujem. Že si to ty, Aďo," povedal som a kľakol som si pred ním. Zobral som jeho ruky do mojich a zadíval sa mu do očí.

"Zaľúbil som sa do teba už vtedy, keď si ma presvedčil, aby som zliezol zo zábradlia toho mostu. Lenže vtedy som bol v takom stave, že mi ani na um nezišlo niečo také si vôbec myslieť. A celý čas som sa tomu bránil, hoci som sám vedel, že si mi viac ako dobrý kamarát. Aďo, ľúbim ťa. Vďaka tebe som začal mať rád svoj život. Vďaka tebe som šťastný. Práve ty si prvý človek, na ktorého myslím, keď ráno vstanem a posledný, na koho myslím, keď večer zaspávam. Koniec utekaniu. Veľmi rád by som bol tvoj chlapec, Aďo," povedal som a pobozkal ho na hánky rúk.

Aďo plakal. Od dojatia a azda od šťastia. Spakruky si utrel slzy a usmial sa na mňa.

"Juri... ja neviem, čo mám povedať. O tomto som každý deň sníval. A teraz je to naozaj... Aj ja ťa ľúbim, Juri. A chcem byť tvoj chlapec. Pokiaľ to bude možné, tak navždy."

"Navždy. To slovo sa mi páči. Tak začnime to naše spoločné navždy, čo ty na to?", žmurkol som naňho. Aďo sa zasmial a súčasne mu z očí vyhŕkli ďalšie slzy. Zviezol sa z postele na dlážku ku mne a objal ma. Bozkával snáď každý centimeter mojej tváre. Potom našiel moje pery a bozkal ma na ne. Bozkal som ho aj ja, na jeho pery a na jeho líca, ktoré boli slané od sĺz.

---------------------------------------------

Svoje priznanie sa rodičom som nateraz odložil, pričom som plánoval priznať sa najprv otcovi. Mama s Romanom prídu na rad neskôr. Všetko má svoj čas.

Aďo urobil ďalšiu prespávačku. Bol som znovu jediný pozvaný, no teraz som tam bol už ako jeho priateľ. Aďo nečakal a svojim rodičom povedal, že spolu chodíme. Nebol som si istý, či je to dobrý nápad, ale skúste Aďovi niečo vyhovoriť. Keď som ku nim prišiel, jeho rodičia ma privítali s úsmevom a vyslovili radosť z toho, že som práve ja Aďov chlapec. Pripadalo mi, že som v nejakom filme, kde všetko dobre skončí.

Na tú prespávačku mal Aďo voľný dom. Jeho rodičia odišli na dvojdňový výlet a my sme mali celý dom pre seba. 

"Niečo ti chcem pustiť, Juri."

"Čo také?"

"Dedo mi odporučil jednu pieseň, ktorá sa perfektne hodí k sexu. A keď som si ju vypočul, sníval som o tom, že sa raz budem s tebou pri nej milovať."

"Vážne? Čo to je za pesničku?"

"Donedávna som tú kapelu nepoznal. Vraj boli populárni hlavne v šesťdesiatych rokoch. Volajú sa Moody Blues.

"Nič mi to nehovorí."

Popravde, z toho obdobia som poznal akurát Beatles a Rolling Stones. A ešte Pink Floyd vďaka Aďovi, lebo ten ich hudbu miloval.

"Neboli slávni ako Beatles. Ale táto pesnička bola veľmi slávna. Volá sa Nights In White Satin," povedal Aďo.

"Čiže noci v bielom saténe. Zaujímavý názov."

"Áno. Ja síce nemám na posteli nič zo saténu, ale rád s tebou strávim takú noc v bielom saténe. Aspoň symbolicky."

"Ty môj básnik. A to nám tá pieseň bude hrať celú noc dookola?"

Aďo sa zasmial. "Jasné, že nie. Dal som si ju do playlistu na Spotify. Je tam iba táto pieseň, takže keď dohrá, bude v izbe ticho a my môžeme pokračovať ďalej."

"Vymyslel si to svetovo, to musím uznať."

Aďo sa iba šibalsky usmial a začal sa vyzliekať. Urobil som to isté a ľahol som si na jeho posteľ. Mal pravdu, satén to nebol. Ale komu na tom záleží?

Keď začala pieseň, Aďo si ľahol ku mne a nechali sme sa unášať jej nežnými tónmi.

AND I LOVE YOU... 

YES, I LOVE YOU...

OOH, HOW I LOVE YOU...

Ako ťa len milujem, Aďo. Dával som zo seba všetku lásku, ktorá sa vo mne za tie roky nahromadila. Nežne, krásne, vášnivo. Už som ani trochu nepochyboval o tom, že milujem Adriána Hrabovského.

---------------------------
Ahojte ☺️. Tak sme už na konci. Toto je posledná kapitola, dúfam, že sa vám páči. Veľmi pekne Vám ďakujem za to, že ste si tento príbeh prečítali. Je v ňom veľa vecí, ktoré som naozaj zažil, je to môj najosobnejší príbeh. Veľmi si vážim každé prečítanie, každý vote a každý koment. Dúfam, že príbeh bol dobrý.

Mrzí ma, že mi tak dlho trvalo vydať túto kapitolu, no mám teraz prácu, ktorá mi berie inšpiráciu, tak neviem, ako to bude s ďalším písaním...

No každopádne je na rade druhý diel Esencie Lásky, tak verím, že prvú kapitolu zverejním čoskoro.

Príbeh Nakreslil Si Moje Slová zatiaľ ukladám k ľadu, zasekol som sa v ňom a neviem, ako ďalej. Možno sa k nemu niekedy vrátim, možno nie, ktovie...

Zatiaľ sa majte krásne.