Keď nadišiel deň rande s Mirkou, bol som neskutočne nervózny. Stále bolo ťažké pochopiť, že taká krásna baba ide na rande s chalanom ako ja. Preto som sa už doobeda svedomito pripravoval.

Bola sobota, ale mama bola v robote a Roman brigádoval, tak som bol doma sám. Hneď po raňajkách som si dal sprchu a potom som strávil dlhý čas pred zrkadlom.

Musím zdôrazniť, že zrkadlo je môj najmenej obľúbený predmet. Neznášam, keď sa doň musím pozrieť. No teraz som šiel na rande, tak som to musel vydržať. A zatiaľ držalo aj zrkadlo. Mal som totiž teóriu, že ak sa doň budem dívať dlhšie ako pol minúty, tak praskne.

Popri tom, ako som sa chystal, behali mi po rozume všelijaké veci. Aká bude Mirka? Bude taká pohoďáčka aj v skutočnosti? Je aj ona nervózna z rande? Dúfam, že zo seba vysúkam aspoň jednu súvislú vetu. Na zoznamke som sa rozkecal, ale v skutočnosti taký nebývam. Som skôr introvert.

A čo ak Mirkin profil je fake? Čo ak pod jej menom vystupuje plešatý pupkatý chlap, ktorý si na profil dal fotky nejakej náhodnej kočky? Dúfam, že toto sa nestane. Čo ak na mieste schôdzky bude takýto týpek a bude sa na mňa úchylne usmievať? Ak sa to nebodaj stane, kričať viem silno...

Ale to už asi preháňam. Nie, toto sa nestane. To by už bola aká smola? Hoci, ja som typ človeka, ktorý by aj na púšti zakopol o predlžovačku a rozbil si hubu...

Keď už som bol so svojím výzorom ako-tak spokojný, išiel som sa naobedovať v nádeji, že môj žalúdok bude počas rande v pokoji. Čím viac sa hodina stretnutia blížila, tým nervóznejší som bol.

Trochu som ľutoval, že Roman nie je doma. Poprosil by som ho, aby ma povzbudil. On už zopár rande mal, vedel by poradiť, čo robiť a čo nie. Nebol však doma, tak som sa musel zaobísť bez neho.

V dostatočnom predstihu som vyšiel z domu a vydal sa na autobusovú zastávku. Radšej som šiel autobusom, ako pešo, v tomto prípade som uprednostnil pohodlnosť.

Keď som prišiel do nákupného centra, kde sme sa mali stretnúť, mal som čas ešte dvanásť minút. Zatiaľ som sa prechádzal hore-dole a zhlboka som dýchal, aby som sa zbavil nervozity. V hlave mi vírili myšlienky. Čo ak nepríde? Čo ak je to nejaký perverzný nechuťák? Čo ak...?

Moje obavy sa rozplynuli asi dve minúty po druhej. Otočil som sa a videl som Mirku stáť predomnou. Mirku. Žiadneho plešatého päťdesiatnika, ale krásne dievča, ktoré som poznal z fotiek na zoznamke. Naraz sa mi uľavilo, aj sa mi v bruchu rozleteli motýle.

"Ahoj, Ďuri," pozdravila Mirka a usmiala sa.

"Ahoj... Mirka," odzdravil som a usmial sa. Bola ešte krajšia ako na fotkách.

"Rada ťa spoznávam."

"Aj ja teba."

Šľak to traf, buď trochu výrečnejší, Juro! Hlavne netresni nejakú blbinu.

"Som rád, že si... prišla," vyhabkal som.

Vravím, netresni blbinu a ty urobíš práve to!

"Chcela som ťa spoznať. Tak čo, pôjdeme niekam?", opýtala sa Mirka.

"Je tu jedna dobrá kaviareň, kde občas zájdem. Môžem ťa tam pozvať?"

To je už lepší pokus.

"Dobrý nápad," potešila sa Mirka. "Tak poďme."

Cestou do kaviarne som horúčkovito rozmýšľal nad témou nášho rozhovoru. Hlavne nehovor o počasí, Juro. To je klišé ako fras a ty chceš predsa zapôsobiť, nie?

V kaviarni sme si sadli ku stolu, ktorý bol ďalej od ostatných. Chceli sme mať trochu súkromia.

"Aby som povedal pravdu, prekvapilo ma, že si mi odpísala. Nemal som na tej zoznamke zatiaľ šťastie," začal som rozhovor.

"Zaujal si ma. Na tých fotkách si vyžaroval takú zaujímavú charizmu. Intuícia mi našepkala, že si inteligentný chalan, s ktorým sa oplatí pokecať. A hlavne ma potešilo, že si nepísal o tom, ako chceš mať so mnou sex, a podobne," povedala Mirka.

"Máš skúsenosti s takými chalanmi?"

"Skoro všetci tam boli takí. Už som viackrát uvažovala, že ten profil vymažem, lebo ma nebavilo stále odpovedať, že tam nie som kvôli sexu. A potom si sa tam objavil ty."

"Ja som tam veľmi dlho nebol aktívny. Tiež som nemal šťastie na baby, tak som si proste dal pauzu. Nedávno som začal byť zase aktívny, chvíľu som nemal šťastie, lebo mi žiadna neodpisovala. A potom si sa tam objavila ty," usmial som sa.

Mirka sa zasmiala a ja som si všimol, aký má roztomilý smiech. Cítil som sa s ňou veľmi dobre. Jej uvoľnenosť ma nakazila, bola ako Aďo. Hneď sa mi lepšie komunikovalo.

"Pôsobíš milo aj v skutočnosti," povedala. "Možno si trochu nesmelý, možno trochu introvert, ale to nevadí. Mám radšej, keď chalan hovorí menej, ale inteligentne, ako keby mal hovoriť veľa, ale o ničom."

Toto dievča mi zoslalo samo nebo. Tak ako mi bol zoslaný minulý rok Aďo. Zdá sa, že sa ten môj život konečne obracia k lepšiemu.

Bola by to krásna predstava: chodím s Mirkou a priatelím sa s Aďom. Aj oni by sa zoznámili a bolo by nám super. Lenže Aďo ma ľúbi. To som mal v hlave ako taký výkričník. Čosi mi hovorilo, že nebude rád, keď sa dozvie, že chodím s Mirkou.

Z kaviarne sme sa išli ešte prejsť. Bolo ešte chladno, ale svietilo slnko. Dobre sme si pokecali, smiali sme sa a mne bolo veľmi fajn.

Prišli sme do parku a Mirka vraví: "Musím už ísť domov, ešte mám nejaké učenie. Ale rada sa s tebou stretnem znovu."

"Nemusíš sa odo mňa zberať tak rýchlo," povedal som. "Rád ťa odprevadím."

"Si zlatý, ale ja to mám domov ešte kus."

"To mi neprekáža. Mám mladé nohy, prechádzka im prospeje."

Mirka sa opäť zasmiala tým roztomilým smiechom. "No dobre. Vidím, že inak nedáš, tak sa nechám odprevadiť. Je mi s tebou dobre."

Bol som na seba hrdý. Prvé rande a ja som nič nepokazil. Navyše sme si dohodli ďalšie rande. Domov som išiel doslova šťastný. Urobil som dojem na najkrajšie dievča na svete. Čo môže byť lepšie?

-----------------------
Ahojte, tak mi to zase trvalo večnosť... Stále sľubujem, že sa zlepším, no napokon skutek utek... Treba mi máknuť, lebo nový príbeh má v mojej hlave už reálne kontúry.

Veľmi pekne ďakujem za 1100 prečítaní ☺️.