Vianoce prišli čo nevidieť. Mal som nasporené peniaze, tak som kúpil darčeky pre mamu, Romana, pre otca a nejaké drobnosti pre starých rodičov. Ešte mi niečo ostalo, tak som chcel niečo kúpiť Sandre a Aďovi. Sandre sa kupovalo ľahko. Stačilo, keď sa to týkalo metalovej hudby a bolo vyriešené. Ale čo kúpiť Aďovi?

Pred Štedrým dňom som sa túlal po meste a hľadal som, čo mi cvrnkne do nosu. Tri oriešky som neočakával, no stále som nevedel, čo by som mohol kúpiť Aďovi. Dostal som sa do predajne cédečiek, kde predávali rôzny band merch. Bolo to Sandrine obľúbené miesto, odtiaľto mala všetky tie tričká a mikiny s metalovými kapelami. Tričko by bolo fajn. Hneď skraja mi udrelo do očí tričko s nápisom Iron Maiden, kde bol vyobrazený nejaký vyškľabený kostlivec. Vyzeralo to celkom štýlovo, tak som sa pozrel na cenu. Rýchlo som dal ruky preč, pretože tá cena bola ešte štýlovejšia.

Napokon som jej kúpil náramok s pyramídkami, aké nosievala, lenže na tomto bol nápis Judas Priest. Šuchol som si ho do vrecka a dal som sa na odchod. Priamo vo dverách som sa takmer zrazil so Sandrou.

"Čau, ty blbečku, skoro si ma zvalcoval," zaškerila sa. Bol som rád, že mám darček pre ňu schovaný vo vrecku.

"Nápodobne. Čo ty v týchto miestach?", opýtal som sa.

"To by som sa mala spýtať skôr ja teba. V tomto obchode si bol hádam len so mnou."

"No vidíš, tak som tu aj sám. A čo tu ideš pozerať?"

"Idem mrknúť, či tu majú niečo zaujímavé."

"Ak môžem poradiť, dnes nič nekupuj. Čo ak ti Dedo Mráz donesie presne to, čo si kúpiš?"

"Haha, ja od Deda Mráza dostanem akurát tak vrece uhlia, lebo som neposlúchala. Ale nestojme tu, poďme dovnútra," povedala Sandra a zatiahla ma dnu.

Podľa očakávania sa pristavila pri tom tričku Iron Maiden, na ktoré som sa pozeral. "Ty kokos, to je krásne! A ten Eddie je peckový," rozplývala sa.

"Kto je Eddie?"

"Achjo, vy popíkari. Vy ani neviete, že kostlivec Eddie je maskot Iron Maiden a toto je on. Pravdaže, neočakávam, že Justín Bobor by mal nejakého maskota. Možno keď tak nejakého bobra," podpichla ma.

"Veľmi vtipné. Ešte robíš vianočné nákupy?"

"Hej. Za svet neviem, čo kúpiť otcovi. Ale ty si chalan, snáď mi niečo poradíš."

"Súhlasím, ale ja potrebujem helfnúť s darčekom pre Aďa. Nejaká drobnosť bude stačiť."

"Možno by sa mu páčil nejaký vtipný darček. Alebo, akú hudbu počúva?", pýtala sa Sandra.

"On je ako ty. Počúva rock a metal."

"Ježiš, konečne niekto. S ním ma musíš zoznámiť. Vždy je dobre, keď spoznám niekoho, kto má rád moju hudbu. Pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí počúvajú buď Biebera alebo Marcusa a Martinusa a mne z toho obracia žalúdok. Chcem konečne spoznať nejakého metláka."

"Aďo vravel, že by ťa tiež chcel spoznať. Môžeme sa cez prázdniny niekde stretnúť," hovoril som a popri tom som hľadal niečo pre Aďa. Zrak mi padol na vitrínu, kde boli uložené šálky s logami rôznych kapiel.

"Pozri sem, Sandra, tu majú šálku Queen. To by Aďa potešilo. Ale toľko peňazí už nemám."

"Ja ešte mám, tak ti helfnem. Koľko ti chýba?"

Vytiahol som peňaženku a rátal som to, čo v nej ostalo. "Potrebujem ešte päť euro."

"Máš šťastie, že si na mňa natrafil a že som trošku pri peniazoch. Tu máš a keď budeš najbližšie mať cash, tak mi vrátiš," povedala Sandra a podala mi bankovku.

"Ty si poklad, Sandra, ďakujem ti."

"Bodaj by si nadával," uškrnula sa. "Navyše bude super vidieť ťa, ako držíš v ruke predmet týkajúci sa kvalitnej kapely."

Typická Sandra. Vždy rada podpichuje, hlavne keď ide o náš rozdielny hudobný vkus.

"Nechceš si to odfotiť?", opýtal som sa.

"Dobrý nápad," povedala Sandra. "Zaplať to a ja ťa cvaknem. Už len tá predstava - Juri so šálkou Queen v ruke. Škoda, že nie preňho."

Kúpil som tú šálku a Sandra ma naozaj odfotila. Tvárila sa tak, akoby práve vyhrala v lotérii. Pritom to bola iba šálka pre Aďa.

Vyšli sme z predajne a ja som bol rád, že darčeky som mal už vybavené. Ešte som išiel Sandre pomôcť pohľadať niečo pre jej otca a potom som už išiel domov.

--------------------------

Štedrý deň prebehol v pohode. Pozeral som rozprávky a zabalil som darčeky pre mamu a Romana. Vždy mi to dá kopu práce, pretože s mojou nemotornosťou nemôže nič ísť hladko. No chcel som ich zabaliť sám, lebo mi na našich záleží a chcel som aspoň niečo pre nich urobiť.

Podvečer sme mali Štedrú večeru. Všetci sme boli dobre naladení, ku pohode prispievali aj vianočné piesne, ktoré potichu hrali z prehrávača.

Potom sme si rozdali darčeky a to je chvíľa, ktorú mám najradšej. Nepísanou tradíciou Štedrého večera je, že pozeráme Popelku, hoci sme ju videli ikskrát.

Na prvý sviatok vianočný vždy chodíme ku starým rodičom z maminej aj otcovej strany, čo znamená stretnutia aj so strýkom a tetou a ďalšie darčeky. Stretnem sa aj s otcom. Pri rozvode bolo dohodnuté, že na Vianoce sa môžem stretnúť s otcom aj mimo termínu, ktorý určil súd.

Mám rád, keď sa stretne rodina u mojich starkých. Po tom, ako sa naši rozviedli, má rodina pre mňa ešte väčšiu hodnotu a užívam si, keď som s nimi. S Romanom to robíme tak, že najprv ideme k jednej starkej a potom k druhej. Domov prichádzame až večer a máme plné bruchá koláčov.

Večer mi zavolal Aďo. Pozval ma ku sebe, lebo vraj pre mňa niečo má. Pozvanie som prijal a už som sa na neho tešil. Zároveň som bol zvedavý, ako oslavuje Vianoce on. Mal som prísť až deň po druhom sviatku vianočnom, pretože vtedy ešte majú plný dom rodiny a nemohol by sa mi poriadne venovať. Tak som teda na druhý deň bol doma a pozeral som rozprávky. A počítal som hodiny, kedy budem s Aďom.

--------------------------
Ahojte, ospravedlňujem sa, že mi to tak dlho trvalo. Pokúsim sa polepšiť ;-). Ďakujem za vyše 600 prečítaní, veľmi si to vážim. Ak sa Vám kapitola páči, môžete dať like a koment, budem za to vďačný. Majte sa pekne a opatrujte sa.