Bol som úplne vyvedený z miery po tom, čo sa stalo, keď som bol s Mirkou sám. Nerozumel som ničomu. Veď ju predsa ľúbim. Je krásna a priťahuje ma. Jej postava je krásna a jej povaha je úplne úžasná. A predsa zase zlyhám. Ako obvykle.

Iní chalani na mojom mieste by sa s ňou milovali, hoci v pätnástich je na to ešte skoro. Ale doba sa mení. Dnes je všetko rýchlejšie. Lenže ja nie som iní chalani. Viem, aké majú reči moji spolužiaci o dievčatách. Ja sa do toho nezapájam. Oni sa bavia o babských intímnych partiách, mňa zaujíma, či je baba inteligentná. Darmo, ja musím byť vždy niečo extra...

Hanbil som sa Mirke ozvať. Netuším, ako moje zlyhanie vníma ona, no snáď sa kvôli tomu so mnou nerozíde. Tri dni sme si nepísali. Napokon sa ozvala s tým, že mala veľa učenia na deviatacky monitor. To som chápal. Aj ja som sa učil. No nie veľa. Maximálne hodinu denne. Či to bude stačiť, neviem. Možno to napíšem zle a budem jedným zo živých príkladov tvrdenia, že dnešná mládež je čoraz hlúpejšia. Nezáležalo mi na tom.

Mirka o mojom zlyhaní nehovorila. Komunikovali sme spolu normálne, akoby sa nič nestalo. No mňa to zožieralo. Keď som už v pätnástich taký neschopný pri sexe, aký budem v tridsiatke? Asi budem v kláštore, preč od všetkých telesných rozkoší. Alebo si teraz jednoducho dám pohov, veď som ešte príliš mladý. Nič mi predsa neujde. Alebo áno?

Potreboval som niečo, pri čom by som prišiel na iné myšlienky. Blížil sa víkend, no ja som nemal v pláne sedieť doma a bifľovať na monitor. Našťastie sa kamarátim s Aďom.

V piatok večer mi zavolal, že robí prespávačku a som pozvaný. Jeho rodičia s tým súhlasili, povedal.

"To je super," ja na to, "a kto ešte ide?"

"Iba ty. To stačí. Len ty a ja. Bude dobre, neboj."

"Nebojím sa. Opýtam sa mamy, ale nemal by v tom byť problém."

Mama ma pustila, ale v nedeľu som sa mal zase učiť. Vzdychol som si. Keby tá prespávačka trvala večne. Učenie mi už liezlo na nervy.

----------------------------

Otvoril mi sám Aďo. Bol som zvyknutý na to, že sedí na vozíku, ale to už neplatilo. Stál rovno a usmieval sa na mňa.

"Ahoj."

"Ahoj. Ani nevieš, aký som rád, že už nie si na vozíku."

"Viem. No keď už mi nohy prišrobovali naspäť, môžem ich konečne používať," uškrnul sa Aďo.

Zasmial som sa. Zasmial sa aj Aďo. Bol to taký bezstarostný, chlapčenský smiech. Taký, ktorý rozžiari aj najtmavšiu miestnosť.

Išli sme po schodoch a ja som si všimol, že vozíkoťah je už odmontovaný. Aďo stúpal po schodoch bez problémov, no pridŕžal sa zábradlia. Ak by sa mu náhodou podlomila noha, čo som nepredpokladal, bol som pripravený chytiť ho. No nebolo treba. Ten nebojácny chlapec vedľa mňa mal sily za troch.

Vedľa Aďovej postele bol pripravený matrac s vankúšom a dekou pre mňa. Usmial som sa. Skoro akoby som stanoval.

Aďo si sadol na posteľ a ja som sa posadil na matrac.

"Je to len také provizórne riešenie," povedal Aďo. "Predpokladal som, že nebudeš chcieť spať so mnou v posteli, tak som to vyriešil takto."

"Ty by si bol isto rád, keby som spal s tebou," uškrnul som sa. "Ale myslím, že na tvoju posteľ by sme sa dvaja nezmestili."

"Keď sa chce, všetko sa dá," žmurkol na mňa šibalsky.

"To je možné, ale ja sa uskromním. Tento matrac mi postačí."

Bolo mi jasné, že so mnou Aďo flirtuje. Robil to odkedy odložil invalidný vozík. Neprekážalo mi to. Hoci som vedel, že ma Aďo ľúbi, jeho flirtovanie bolo myslené ako žart.

"Zavolal som ťa na prespávačku, ale popravde neviem, čo sa na takých prespávačkách zvykne robiť," zmenil Aďo tému. Toto nebol jeho štýl. On vždy vedel, čo robiť, čo povedať.

"Raz som prespával u Sandry. Bolo to krátko po tom, čo sa mi vyoutovala. Chcela po mne, aby som jej ukázal facebookové profily mojich spolužiačok a ona ich potom hodnotila. Riadne sme sa nasmiali. Potom sme riešili, či má krajšie prsia Emma Watson alebo Jennifer Lawrence."

"A na čo ste prišli?", zaujímal sa Aďo.

"Nezhodli sme sa. Napokon sa Sandra nadchla pre krivky Seleny Gomez a bolo hotovo. No jej sa aj tak najviac páčili metalistky."

"Nie je to zlý nápad. Keď sa nad tým zamyslím, celkom rád by som si pozrel chalanov v tvojej triede," zamyslel sa Aďo nahlas.

"Myslím, že nie je o čo stáť. Hoci, ja to nedokážem správne posúdiť, keďže nie som gay."

"Tak to ukáž tomu, kto gay je. Sem s tým," vyzval ma Aďo. Vybral som teda mobil a pripojil sa na facebook. Prisadol som si ku Aďovi na posteľ, listoval som medzi mojimi priateľmi a predstavoval mu mojich spolužiakov. Pri jeho komentároch sa nedalo nesmiať.

Bolo nám dobre. Aďo zhodnotil, že mám celkom pekných spolužiakov, ale najkrajší som aj tak ja. Vyslovil som s tým nesúhlas, no pri Aďovi mi to nebolo nijako platné. 

Hrali sme karty, pozerali sme film a po jeho skončení sme ešte kecali. 

"V čom zvykneš spať, Juri?", opýtal sa Aďo.

"Cez zimu v pyžame, inak v tričku a v trenkách. Prečo?"

"Len tak sa pýtam. Ja spávam iba v trenkách, či je leto alebo zima. Ale čítal som, že je najlepšie, aby človek spal nahý."

"Prečo?"

"Najviac to telu prospieva. Pyžamo, alebo iné oblečenie, ťa zohreje ešte viac, a telo sa potrebuje ochladiť, aby človek rýchlejšie zaspal. Nejako tak to tam písali, neviem, či som si to presne zapamätal."

"Spal si už niekedy nahý?"

"Ešte nie. U nás sa to nedá. Keby mi mama prišla do izby a videla ma, tak by to bol dosť trapas. Ale teraz vie, že si tu, takže sem isto nepríde. Celkom rád by som si vyskúšal, ako sa spí keď na sebe nemáš nič," povedal Aďo.

"Ty si tu doma. Pokojne si to vyskúšaj, ak chceš," povedal som. Že by som mal vidieť Aďa nahého mi nebolo nepríjemné. Pravdu povediac, obdivoval som ho za to, že sa nerozpakoval predomnou vyzliecť.

"Vážne ti nebude vadiť, keď pôjdem donaha?"

"Prečo by malo? Vravím, ty si tu doma, môžeš tu robiť, čo chceš."

"No dobre. Tak ja idem do toho," povedal a začal sa vyzliekať.

Toto bol celý Aďo. Odhodlaný skúšať nové veci. Nehanbil sa, veď nemal za čo. Povedal som si, že sa nebudem pozerať, mal som za to, že Aďo sa rýchlo vyzlečie a šuchne sa pod perinu. Ale nie. Aďo sa vyzliekol a ostal sedieť na posteli. Napokon u mňa zvíťazila zvedavosť a pozrel som sa naňho.

Pocítil som vnútri zvláštne zachvenie. Mal ukážkovú postavu. Štíhly, pekne vyrysovaný. Aj keď sedel dlhý čas na vozíku, nedovolil, aby pribral. Vedel som, že sa stravoval rozumne. No aj tak ma prekvapilo, akú dobrú postavu mal. Pod pupkom mal pásik tmavých chlpov, zvyšok hrude bol hladký. Nohy mal podobné ako ja, usúdil som, že podľa nich by nás považovali za bratov. Napadlo mi, že keby žil v Michelangelovej ére, sochu Dávida by postavil podľa Aďa.

"Juri, si tu?", vrátil ma naspäť do reality.

Pozrel som mu do očí. "Jasné, že som."

Uškrnul sa. "Myslel som, že si vyočíš oči."

To som naňho hľadel až tak uprene? Vôbec mi to tak nepripadalo. Horšie však bolo, že jedno miesto stále priťahovalo moju pozornosť. A Aďo si ho nijako nezakrýval. Začal som sa cítiť nesvoj. Cítil som v boxerkách pohyb. Čo to má, dopekla, znamenať?!

"Chceš aj ty spať nahý?", zaskočil ma otázkou.

"Ja? Nie, to sa nehodí. Čo ak sem niekto príde?"

"Nepríde, naši to sľúbili. No tak, Juri, nebuď stále taký napätý."

"Nie som napätý, som len..."

"Si napätý ako struna, ešte chvíľu a roztrhneš sa," skočil mi do reči. "Zhoď zo seba všetko, čo máš a uvoľni sa."

Dá sa tomu človeku vôbec odporovať? Asi nie. Keď si Aďo niečo zaumieni, tak to dosiahne. Zaumienil si, že sa po nehode vylieči skôr ako sa čakalo. Stalo sa. Zaumienil si, že ma naučí mať rád seba aj svoj život. Stalo sa. Zaumienil si, že ma zbaví obáv z toho, že budem pred ním nahý a bolo na najlepšej ceste, aby sa stalo aj to.

"Ale ja som sa tam dole ešte neholil", pokúsil som sa ešte namietnuť.

Aďo prevrátil oči. "Ježišmária, Juri. Komu na tom záleží? Mne určite nie. Tak sa už nehanbi. Nepristane ti to."

Rezignoval som. Postavil som sa a začal sa vyzliekať. Keď som si však dával dolu boxerky, zaváhal som. Aďo uvidí, čo sa stalo. Ale nakoniec som ich dal dole a ostal som pred ním stáť.

"Nechápem, prečo si sa tak hanbil," ozval sa Aďo. "Máš úplne super postavu."

"Nie každý je taký odvážny ako ty," reagoval som. "A na tú tvoju sa ani zďaleka nechytám."

Sadol som si na matrac a Aďo ma skúmal pohľadom. Keď sa na mňa pozeral, na tvári mal mierny úsmev. Došlo mi, že ma k sebe pozval práve pre toto. Aby som zošmaril gate a on sa mohol na mňa pozerať. 

"Vieš," začal, "odkedy som ťa videl bez trička, túžil som po tom, aby som ťa hladil po hrudi."

"Máš moje povolenie," povedal som a ľahol si na matrac. Viac som sa uvoľnil a bolo mi lepšie. Aďo si sadol ku mne, natiahol ruku a začal ma hladiť po hrudi. V mojom vnútri začali vybuchovať ohňostroje. Rozochvel som sa a zrýchlil sa mi dych. Doriti! Čo to so mnou ten Aďo porobil? Vystrašene som mu pozrel do očí. Jeho tmavohnedé oči mandľového tvaru však boli úplne pokojné. Pozeral sa na mňa a upokojoval ma pohľadom. Na to sa pomaly začal približovať. Zdalo sa, že podľahnem panike, ale on ma úplne ukľudnil. Pritisol svoje pery na moje a pobozkal ma.

Bol to len moment. Ale ja som cítil, že to bolo dokonalé. Moja myseľ si však žiadala viac. Prekvapilo ma to. Akoby som ja nepatril sebe. Akoby mi to bolo úplne prirodzené. Usmial som sa na Aďa. On sa usmial na mňa. Tentoraz som sa priblížil ja. Aďove jemné pery chutili tak, že som to nedokázal pomenovať. Jedno som však vedel: nechcem, aby sa to skončilo. Nevnímal som nič. Len Aďa a jeho pery. A moje vzrušenie od končekov vlasov až po prsty na nohách. Mal som zavreté oči a úplne som sa v Aďovi stratil.

---------------------------
Ahojte! Som v slávnostnej nálade, pretože Esencia Lásky prekročila hranicu 5000 prečítaní. Je to niečo neuveriteľné a veľmi Vám všetkým ďakujem.

Takisto ďakujem za to, že čítate tento príbeh. Dúfam, že sa Vám páči. Ak dáte like a koment, poteším sa ☺️.

Majte sa zatiaľ krásne.