"Toto si si fakt predstavoval?", prekvapil som sa.

Aďo sa trochu zahanbil. "Áno. A aby som bol úprimný, takéto predstavy mám často, odkedy ťa poznám."

V pomykove som si pošúchal vlasy a odpil z čaju. Aďo si predstavuje, že sa so mnou miluje. Zdalo sa mi ťažko pochopiteľné, že by sa niekto chcel milovať so mnou.

"To vážne? Veď ja... Veď ja ani nie som pekný. A sexy už vôbec nie," skúsil som namietnuť. Nevedel som, čo mám na to povedať.

"Len ty si myslíš, že nie si pekný," povedal Aďo. "Ja si naopak myslím, že si veľmi pekný. Akurát si neveríš."

"A mal by som si? Veď nie je prečo. Nie som šikovný, ani ničím výnimočný."

"Už ťa poznám dosť na to, aby som vedel odhadnúť, či si máš prečo veriť, alebo nemáš. Ty potrebuješ, aby niekto v teba uveril. Aby ti prinavrátil tvoje stratené sebavedomie."

"Vari ty vo mňa veríš?"

"Jasné, že áno. Verím, že ešte všetkým ukážeš, čo v tebe je. Všetkým a hlavne sebe."

Pochybovačne som sa uškrnul. Aďo to síce myslel dobre, ale teraz mi pripadal ako veľmi naivný rojko. Stále som bol vyvedený z miery, tak som len popíjal čaj a mlčal som.

"Prečo si ticho?", opýtal sa Aďo.

"Zvyčajne som ticho," odvetil som.

"Nie pri mne. Už bývaš viacej zhovorčivý."

"Teraz nemám čo povedať."

"Prečo?"

"Vyviedlo ma z miery to, čo si pred chvíľou povedal."

"Je niečo čudné na tom, že si predstavujem, že sa s tebou milujem?"

"Doteraz si nikto nepredstavoval, že sa so mnou miluje. Žiadna baba a už vôbec nie chalan. Aspoň mi to nikto nepovedal do očí. Až ty teraz."

Aďo sa zamyslel. Napadlo mu, že to povedal príliš rýchlo. Juri na to nie je zvyknutý, pomyslel si. Musím byť opatrnejší. Nesmiem si ho odplašiť.

"Prepáč, bolo to príliš zhurta. Niekedy skôr hovorím, ako rozmýšľam," kajal sa Aďo.

"To nič. Aspoň si mi povedal niečo pozitívne. Nie som však na to zvyknutý," povedal som.

"Pri mne si zvykneš, neboj sa."

"Asi mi iné neostáva, však?"

"Máš pravdu. Je ti už teplejšie?", zmenil Aďo tému.

"Áno, už je to v pohode. Ale vonku neprestalo pršať."

"Ani nevyzerá, že by malo prestať. Tuším tu budeš musieť ešte pobudnúť," žmurkol na mňa Aďo.

"Je mi tu dobre. U vás je také pohodové prostredie, že sa človek hneď cíti lepšie. Škoda, že to u mňa doma tak nie je," zosmutnel som.

"Až také zlé to je?"

"Úplne zlé to nie je. Sú dni, keď je u nás dobre. Mamu ľúbim, to je jasné. Ale vždy urobí niečo, čo ma totálne zabije. Buď ma zrovnáva s mojím bratom, alebo chrlí lávu na môjho otca, alebo mi vyčíta, keď nejakú činnosť v domácnosti neurobím hneď vtedy, keď mi povie. Lenže ja nechcem byť fanatik do upratovania. Chcem si upratať izbu vtedy, keď to budem chcieť ja a nie keď mi to niekto prikáže. Kvôli takýmto blbostiam sú u nás zvady."

Aďo ma zamyslene počúval. Šúchal si bradu a pokúšal sa utriediť to, čo práve počul.

"Z tohoto mi vychádza, že tvoja mama z teba chce mať človeka so sebadisciplínou. No mám pocit, že príliš tlačí na pílu. Mala by ti viacej dôverovať. A že ťa porovnáva s bratom? Som síce jedináčik, tak sa k tomu nedokážem úplne vyjadriť, ale v tom robí podľa mňa veľkú chybu. Každý človek je jedinečný. Nemôžeš byť rovnaký ako tvoj brat, to by ani nešlo. Myslím, že by si si mal s ňou sadnúť a porozprávať sa o tom."

Rozosmial som sa. "Sorry, ale porozprávať sa s mojou mamou na túto tému by skončilo megatonovým výbuchom. Už ju počujem, ako na mňa kričí, že čo trepem za nezmysly. A celkom určite by to skončilo pri typických témach našich hádok. Nie, to by fakt nebol dobrý nápad."

"Zdá sa, že ju ten rozvod veľmi poznačil," zamyslel sa Aďo nahlas.

"Verím, že to pre ňu nebolo ľahké. Ale keby sa s otcom rozišli ako normálni, inteligentní ľudia, tak by to bolo ľahšie pre všetkých. Lenže oni to museli mať so všetkou tou drámou, ktorú s obľubou predvádzali pred publikom, čiže predomnou a Romanom."

"A ako ten rozvod znášal Roman?"

"Ani jemu to nebolo jedno. Tiež ho to žralo. Ale on sa z toho dostal. On má silnejšiu povahu ako ja. A keď sa nad tým zamyslím, Romčo je vo všetkom lepší ako ja."

"Juri, urob mi láskavosť, prosím ťa," povedal Aďo.

"Akú láskavosť?"

"Prestaň sa už ponižovať a podceňovať. Viem, že nie si vôbec taký hrozný, ako o sebe hovoríš."

"Sorry, ale ja naozaj nemám dôvod...," začal som.

"Vyjadrím sa jasnejšie," prerušil ma Aďo a pozeral mi priamo do očí. "Ak ešte raz povieš o sebe, že si hrozný, alebo hocijaké negatívum, tak ťa kopnem do píšťaly, rozumieme si?"

Je zaujímavé, že som Aďovi nedokázal odmietnuť. Bolo to v jeho pohľade. Normálne má úplne pohodový pohľad. Aj keď sa mu ústa neusmievajú, tak sa mu smejú oči. A keď sa usmeje, zapáli sa mu v nich šibalský ohník, ktorý som si už obľúbil. Ale keď zvážnel a snažil sa dosiahnuť, aby som o sebe nehovoril negatívne, vtedy mal doslova prísny pohľad. Šibalský ohník zrazu zhasol a v jeho očiach bol vtedy výraz, ktorý naznačoval, že o niečom nemieni diskutovať. A na mňa to kupodivu fungovalo. Viac ako mamin krik.

"Rozumieme," povedal som potichu.

"Budem na to dávať bacha. Si dobrý chalan, Juri. Zlého človeka by sme si do domu nepustili."

S týmto som musel súhlasiť. Ešte nejaký čas sme sa s Aďom rozprávali a už sa zotmelo. Pršať však neprestalo. Musel som ísť domov, tak sa mi Aďova mama ponúkla, že ma odvezie autom. Radšej som jej nepovedal, že mi v autách býva zle. Po daždi a potme sa mi nechcelo ísť, tak som sa v duchu modlil, aby som cestu v aute prečkal v pohode. Rozlúčil som sa s Aďom a s jeho otcom a nasadol som na sedadlo spolujazdca.

--------------------------------

Na druhý deň navštívili Aďa dedo s babkou. Aďo sa ich prítomnosti potešil. Rozprávali sa spolu v obývačke a po čase mama s babkou odišli do kuchyne, kde chceli spolu upiecť koláč. Otec išiel do garáže, aby opravil menšiu poruchu v aute.

Aďo ostal v obývačke s dedom.

"Ako sa má ten tvoj kamarát?", opýtal sa dedo.

"Zdá sa, že dobre. Včera tu bol zrovna v čase, keď tak lialo. Prišiel zmoknutý do nitky, tak som mu požičal suché veci. Šiel v nich aj domov, tie jeho veci schnú ešte teraz," pousmial sa Aďo.

"Nejako naňho nemám šťastie, pritom by som ho rád spoznal."

"Hádam sa čoskoro stretnete, chodí sem dosť často."

"Čo ste včera robili?"

"Keď bol Juri už v suchom, popíjal horúci čaj, ktorý mu urobila mama. Rozprávali sme sa. A ja som v jednu chvíľu zaspieval jeden verš z November Rain. Predstav si, Juri to nepoznal."

"Nie každý to pozná. Ale ako poznám teba, teraz to už pozná," usmial sa dedo.

"Jasnačka, pustil som mu to a povedal, že sa mu to páčilo. No ja som to zase počúval so zavretými očami a Juri si to všimol. Povedal mi, že sa mu rátalo, ako som to prežíval. Ja som mu povedal, že som si predstavoval, ako sa s ním pri tom milujem," priznal sa Aďo.

"Dosť odvážne od teba. Ako zareagoval?"

"Vyviedlo ho to z miery. Uznávam, nechal som sa uniesť. Potom som si to vyčítal, chápeš, nechcem si Juriho odplašiť."

"Chápem. Ale je jedna pieseň, ktorá je ešte vhodnejšia k sexu, ako November Rain," žmurkol dedo.

"Vážne? A ktorá?", opýtal sa Aďo dychtivo.

"Poznáš pieseň Nights In White Satin od kapely Moody Blues?"

"Nie."

"Je to pieseň ešte zo šesťdesiatych rokov. Vypočuj si ju a nebudeš sa chcieť milovať pri inej. Ale na to máš ešte čas, na to nezabudni."

"Ja viem, najprv sa musím vyliečiť a začať chodiť po vlastných," povedal Aďo kyslo.

"Aj tak budeš mať ešte čas. Neponáhľaj sa tak, Aďo."

"Veď vieš, že Juriho ľúbim."

"Viem. A zdá sa, že to vie aj Juri. Ale vravel si, že je asi heterosexuál. Takže s prípadným sexom budeš musieť počkať dovtedy, dokým si Juri neuvedomí, že je gay a že ťa tiež ľúbi. A to môže trvať dlho. Treba byť trpezlivý, Aďo."

"Ja viem, dedo. Snažím sa. Musím byť trpezlivý ako som pri mojej liečbe."

"A to ti ide skvele. Tak tomu daj čas. Buďte s Jurim dobrí priatelia a uvidíte, kam vás to dovedie. Ale garantujem ti, že aj bez sexu zažijete krásne chvíle," povedal dedo. 

"Čestné rockerské?"

"Čestné rockerské. Daj na to, chlape," povedal dedo, zaťal ruku v päsť a natiahol ju k Aďovi. Ten ho napodobnil a kamarátsky si zrazili päste.

"Ďakujem, dedko."

"Za málo, vnuk môj. Všetko bude dobré, nemaj strach."

--------------------------
Ahojte. Nečakal som, že tento príbeh zo mňa polezie ako z chlpatej deky. Kým pri Esencii Lásky mi chodili nápady samé, pri tomto príbehu to ide akosi ťažko. Verím, že ma múza poriadne nakope (ako chcel Aďo Juriho) a potom už budem písať kapitoly rýchlejšie a s väčšou ľahkosťou.

Zatiaľ sa majte pekne. Šumne Vás všetkých pozdravuje váš JurajNewt 😊.