Zostal som. Ale odtiahol som sa.

,,O mňa sa báť nemusíš." Dal som si dole mikinu a šiel som na gauč. To je pohroma toto. Čistá pohroma.

Hannah odišla do izby. Kam si myslí, že ide tá malá mrcha?!

Vyšiel som schody do jej izby. Nikde nebola. Otvoril som dvere na kúpelni. Potichu a len trochu som otvoril. Hannah sa vyzliekala. Mala na sebe len spodné prádlo. Dala si dole nohavičky.

Do šľaka. Nemal by som na ňu tak pozerať. Vzrušuje ma to.

Rozopla si podprsenku. Nie! Nemal by som. Zatvoril som dvere a odišiel som späť do obývačky.

O pol hodinu Hannah prišla dole v krátkych nohaviciach a tričku. Predpokladám, že to je pyžamo.

,,Poď sem." Ukázal som na ňu. Hannah prešla ku mne. Potiahol som ju na seba. Sedela na mne obkročmo.

,,Robila si to niekedy?" Nadvihol som obočie. Vyľakane na mňa pozerala.

,,M-mys-myslím, že t-to-" Zapchal som jej ústa bozkami.

,,P-pane... Je to z-zaká..." Koktala, no prerušil som ju.

,,Skoro nikdy nespĺňam pravidlá organizácie. Budeš sa riadiť mojimi. Ano, babe?" Vlasy som jej dal za ucho. Trasľavo prikývla.

Opäť som ju pobozkal, no teraz o niečo drsnejšie. Hannah sa chcela odtiahnuť, no pridržal som ju a ona sa obtrela o môj rozkrok.

,,Kurva." Zastonal som. Hannah na mňa smutne pozrela.

,,Je ti jasné, že keď si dala k organizácii, stratila si priateľa." Uisťoval som ju.

,,Ja viem... Ale chýba mi." Pozrela dole.

,,Myslím, že Horan o teba záujem bude mať." Prešiel som jej rukami po bokoch. Je chudá a je drobná.

,,Hm..." Pozerala na moju hruď. ,,Čo rana?" Starostlivo sa spýtala.

,,O to sa nestaraj." Zdvihol som jej hlavu a začal som ju bozkávať. Odtiahol som sa a jej hlava mi padla na rameno. Pocítil som na rameni niečo teplé a mokré.

,,Prečo plačeš." Spýtal som sa chladne.

,,Chcem ísť domov." Vzlykala.

,,Ty si doma v organizácii." Hannah na mňa pozrela a utrela si slzy.

,,Už sa nikdy nevrátim domov?" Vyľakane na mňa pozrela.

,,Nie. Prestaneš sa kontaktovať s priateľmi, rodinou. Tvoja nová rodina je organizácia. Tvoji nový priatelia sú v organizácii." Rozplakala sa ešte viac.

,,Prestaň nariekať!" Zvýšil som hlas.

,,Ja tu nechcem byť!" Zakričala.

,,Je ti tu zle?" Zasmial som sa.

,,V kuse po mne kričíš, robíš si, čo chceš, nútiš ma do hnusných vecí!" Vyštekla na mňa.

,,Tak aby si vedela. Toto je MÔJ dom a prevládajú tu MOJE pravidlá!" Zvreskol som po nej. Snažila sa zadržať plač. No vybuchla.

,,Prestaň konečne revať!" Pevne som jej chytil ruky. Vyslobodila sa a bežala do izby.

Ja som šiel do svojej. Nechal som si len boxerky a hodil som sa do postele. Okamžite som zaspal.

Morning

Niekto zazvonil. Boha to naozaj nemám chvíľu pokoja?!

,,Hannah!" Zakričal som. Pribehla ku mne.

,,Pane, kontrola." Ona už je hore? Prikývol som a obliekol som sa. Spolu sme zišli dole.

,,Harry! Kamoško!" Privítal ma člen kontroly. Všetci sa poznáme.
,,A toto musí byť Hannah. No... Musím povedať, že máš šťastie. Je krásna." Žmurkol na ňu.

,,Vieš, že by som ju pretiahol keby môžem." Zasmiali sme sa.

,,No Hannah. Ako sa ti tu páči?" Nahol sa k Hanne.

,,Um...." Bolo jediné, čo z nej vyšlo.

,,Harry je prísny. Však?" Zasmial sa. ,,On je taký. Ale ver mi. Chce pre teba len to najlepšie." Hannah na mňa pozrela. Nadvihol som jedno obočie. Odvrátila pohľad.

,,Máš všetko, čo potrebuješ?" Spýtal sa Hanny.

,,Myslím, že nepotrebuje nič." Predbehol som Hannu.

,,No tak... Dopraj jej trošku radosti. Vezmi ju na nákupy." Chytil ma za rameno.

,,Nie som buzna." Odhodil som mu ruku.

,,No myslím, že zatiaľ v pohode." Usmial sa a všetci odišli.

,,Odkedy si hore." Uprel som na ňu pohľad.

,,Od piatej." Povedala potichu. ,,Raňajky sú na stole." Ruky si dala za chrbát.

,,Čo si do toho dala?!" Zvýšil som hlas.

,,Nič pane."

,,Vieš komu hovor. Si divná." Chcel som odísť no zastavila ma.

,,Chcela som vás potešiť..." Otočil som sa k nej.

,,Mňa nepoteší nič." Odišiel som von.

Sadol som si na lavičku. Si bezcitný parchant. To mi povedal otec. Stalo sa to, keď som bol malý. Mal som desať rokov a moja mama spáchala samovraždu, kvôli otcovi. Nepovedal mi to kvôli tomu, že som nemal city. To nie. Len mi pripomenul aký majú mafiáni byť.

V ten deň, sa všetko zmenilo. Nemám city. A je mi to jedno. Som mafián a nepotrebujem žiadne zasrané city. A Hannah by si zo mňa mala vziať príklad.

Vyšla z domu.

,,Kam si myslíš, že ideš?" Ignorovala moje slová a pokračovala v ceste. Otvorila si bráničku a chcela výjsť.

,,Preskočilo ti?!" Zozadu som ju potiahol za ruku a ona spadla na kolená. Zatvoril som branku. Hannah plakala na zemi s oškretými kolenami.

Vyšvihol som ju na nohy.

,,Au!" Skríkla. Vtiahol som ju horkoťažo dnu. Sadla si na botník a plakala. Hodil som po nej dezinfekciu a obväzy.

,,Pomôžeš mi?" Otočil som sa na ňu.

,,Prečo si to šla spraviť?" Povedal som zatiaľ v kľude.

,,Chcem ísť domov..." Pozrela na svoje kolená, z ktorých tiekla krv.

,,Domov máš v organizácii! Ty si snáď hluchá?! Mohli ťa zabiť! Prečo asi myslíš, že okrem misii som nevyšiel z domu?! To, že si bola behať ti nestačilo?!" Nahučal som na ňu.

,,Očividne si slečna myslí, že si môže dovoľovať veľké veci čo?!" Rozhadzoval som rukami. Naozaj ma vytočila. Hannah na mňa mlčky hľadela.

,,Začni sa konečne správať ako mafiánka! Na čo si sa sem jebala, keď nariekaš za sprostosti?!" Vypľul som na ňu.

,,Ja..." Pozrle do zeme.

,,Ja, ja. Čo?! Čo ty?! Myslela si si, že byť mafiánka je hračka?! Že sa tu budeš cítiť ako doma?! Toto ti vytvorí peklo zo života. Si prvá žena v organizácii. Si totálna pohroma!" Zvreskol som. Konečne som to zo seba dostal.

,,Vieš, čo?! Zajtra ťa vezmem na misiu. Som zvedavý ako prežiješ!" Skríkol som a s tresknutím dverí som šiel do izby.

,,Kde má ten zasraný občiansky!" Hrabal som sa jej v batohu. Našiel som ho. Vzal som si mobil a zavolal som organizácii.

,,Tu Styles. Prijmem misiu."

,,Je pripravená?"

,,Áno."

,,Pošleme ti e-mail."

Zložil. O chvíľu mi prišiel e-mail. Okay. Musím sa prezliecť za... Mathew Gutyn.

Hrabem sa medzi občianskými. Niekto vošiel do izby. Kto iný ako Hannah s obviazanými kolenami.

,,Prepáč..." Pozerala do zeme. Ignoroval som ju a ďalej som sa hrabal medzi občianskými.

,,Nechcem zomrieť." Prišla ku mne bližšie. ,,Prosím."

Ignorujem ju. Našiel som konečne ten preukaz. Naozaj musím mať okuliare? Otvoril som o ňom dokumenty.

Nom. Aspoň viem, že nie je gay. Chvála bohu.

,,Neignoruj ma prosím." Podal som jej dokumenty. Zostala stáť na mieste. Šiel som do šatníka a nachystal som si veci na zajtra. Mathew je vraj z bohatej rodiny. Však to uvidíme, či je bohatší ako ja.

Musím zabiť jeho uja a Hannah má hrať moju sestru Lóru. To bude misia úplne na hovno.

,,Odpustím ti." Otočil som sa k nej a vzal som dokumenty. ,,No zajtra na misiu ideme. A..." Položil som ich na stolík. ,,Budem od teba niečo chcieť." Uškrnul som sa a sotil som ju na posteľ.

Naklonil som sa nad ňu.

,,Bude sa ti to páčiť, babe." Povedal som chrapľavým hlasom. Hannah sa začala mykať.

,,Nehýb sa toľko." Snažil som sa vyzliecť jej tričko. Ona sa však stále hmírila. Vzal som ju za ruky a priviazal som ju o posteľ. Sadol som si na ňu.

,,Nie! Prosím! Urobím čokoľvek iné, len toto nie!" Začala plakať.

,,Vravíš čokoľvek?" Hannah prikývla.

,,Osprchujeme sa spolu." Hannah vypleštila oči. ,,Nahí." Dodal som.

,,Vyber si." Uškrnul som sa.

,,Sprcha." Povedala okamžite.

Sme v kúpelni a Hannah sa vyzlieka. Vyzliekla sa do naha a vošla do sprchy. Zahryzol som si do spodnej pery a vyzliekol som sa. Vošiel som za Hannou. Má zatvorené oči.

,,Prečo máš zatvorené oči?" Zamračil som sa.

,,Nepovedal si, že sa musím pozerať." Fajn ako chce. Pritisol som sa na jej pery. Pustil som sprchu. Vošiel som jej do úst jazykom. Chytila ma okolo krku a natisla sa na mňa. Dotkla sa môjho penisu, svojim bruchom. Obaja sme ticho zastonali.

,,Hannah." Hannah na mňa skočila. Oprel som sa o stenu. Hannah vypla sprchu.

Venujem: Kiki6226 a _Iza_bella_