36. Airport
Zobudil som sa s bolesťou hlavy. Ani za boha neviem, čo sa stalo a prečo spím na gauči. Posadil som sa a obzeral som sa okolo seba. Bol som len v boxerkách. Ak som sa niekde ožral a šiel som domov len takto tak ma porazí. Tričko mám od chlpov. Takže pri mne spal Hunter. Ten tu teraz nie je.
,,No dobré ráno, opilec." Ozvalo sa spoza mňa. Okolo mňa prešla Hannah a sadla si ku mne. Pozerala na mňa s úsmevom.
,,Prečo sa usmievaš?" Spýtal som sa.
,,Dnes sme mali isť k doktorovi na kontrolu. Bola som tam s Gemmou a zatiaľ sa darí." Povedala spokojne. Ľahol som si naspäť.
,,Dáš mi tabletku?" Zamrmlal som.
,,Nie." Odpovedala rázne bez akýchkoľvek výčitiek.
,,Čo?" Pozrel som na ňu.
,,Nemal si sa včera tak ožrať." Povedala naštvane a odišla. Ide mi prasknúť hlava.
,,Hannah!" Zakričal som na ňu. ,,Prosím!" Po tvári mi začali tiecť slzy. Strašne ma bolí hlava a je mi zle.
,,Harry, len som vtipkovala." Povedala vystrašene a pohladila ma po vlasoch. Posadil som sa a ona mi dala tabletku s vodou. Užil som ju. Hannah ma objala. ,,Nevedela som, že ťa to tak vystraší." Ospravedlňovala sa mi.
,,Je mi zle." Moje oči sa zatvárali. Hannah ma uložila na gauč.
,,Tak si ešte pospi." Pobozkala ma na čelo. Zavrel som oči. Počul som ako mi pri hlave buchlo niečo plastové. Otvoril som oči. Je to kýbeľ. Pozrel som na dotyčného, čo mi to sem dal. Bola to Gemma.
,,Pre prípad, že by si zvracal." Usmiala sa a odišla.
Zavrel som oči, no asi po piatich minútach ma nadrapovalo. Dal som si hlavu do kýbla a začal som zvracať.
Dal som kýbel na zem. Hlava mi vysela z gauča. Ja tu nechcem byť, mne je zle. Pritiahol som si kýbel k sebe. Opäť ma napínalo.
,,Gemma, nezavoláme doktora?" Navrhla Hannah.
,,Radšej áno." Povedala Gemma. Hannah zavolala doktora.
Hannah pribehla za mnou.
,,Harry." Chytila ma za ruku. Ešte som trochu vnímal, no o chvíľu ma asi vypne. ,,Príde sem doktorka, dobre?" Upravila mi vlasy.
,,Nie.. Nechcem doktora." Dal som si preč ruku.
Hannah
,,Je úplne mimo." Povedala som Gemme.
,,Harry ona ti pomôže." Prihovárala sa mu Gemma. Harryho naplo a zas začas zvracať. Niekto zazvonil. Šla som otvoriť. Doktorka.
,,Dobrý deň." Usmiala sa na mňa.
,,Dobrý." Zaviedla som ju k Harrymu.
,,Včera to trochu prehnal s alkoholom a od rána neprestáva zvracať. Hovorí nezmysli a všetko odmieta." Vysvetlila Gemma.
,,Dobre." Zapísala si doktorka. ,,Vieš mi povedať ako sa voláš?" Spýtala sa Harryho.
,,Viete ja vám poviem že vám to nepoviem." Motal sa mu jazyk.
,,A prečo?" Spýtala sa doktorka.
,,Ja neviem." Padala mu hlava. Už sedel. Doktorka mi jemne potľapkala po líci.
,,Vnímaj ma." Povedala. Harry na ňu pozeral.
Later
Harry skončil v nemocnici, kvôli tomu, že sa trochu priotrávil alkoholom. Zajtra ho pustia. Teraz vraj spí.
Ja a Gemma sme doma a dosť sa tu nudíme.
,,Život tehotnej ženy s priateľom v nemocnici je naozaj skvelí." Povzdychla som si a ďalej som pila svoju kávu.
,,Čo ti mám povedať. Harry je mafián a neprestane s tým. Ja to viem." Povedala Gemma a prekrútila očami.
,,Chcem aby s tým prestal." Lyžičkou som krúžila v šálke.
,,Chceš mu to povedať?" Pozrela na mňa.
,,To aby skončil? Asi by ma zastrelil keby mu to poviem." Uchechtla som sa. Hunter sem prišiel a niečo niesol v papuľke. Bol to papier. Pustil to predo mňa. Zohla som sa poň. Začala som si to čítať. ,,Gemma?" Moje srdce sa rozbúšilo.
,,Chce sa presťahovať?" Smutne na mňa pozrela.
,,Ešte to nepodpísal. Ale začal." Povedala som a ukázala som na miesto kde bol začiatok Harryho podpisu.
,,Nechcem sa presťahovať." Zúfalo povedala Gemma.
,,Ani ja."
Next day
Čakám s papierom v rukách v kuchyni. Harry by sem mal o chvíľu prísť.
Harry
Gemma ma bola vyzdvihnúť v nemocnici.
,,Teš sa domov." Naštvane na mňa pozrela.
,,Čo som spravil?" Nechápal som.
,,Uvidíš." Oprel som sa o okníčko. Nechápem ju. Nič som predsa nespravil.
Došli sme domov. Vystúpil som z auta. Gemma otvorila. Hannah sedí v kuchyni a ruky má položené na nejakom papieri. Vošiel som dnu. Gemma vybehla preč do izby.
,,Ah-" Skôr ako som jej stihol povedať Ahoj, predstrčila mi pred tvár zmluvu o kúpe nového domu. ,,Viem ti to vysvetliť." Začal som.
,,Nehovor mi nič. Spýtam sa ťa jedno." Vstala a hľadela na mňa. ,,Chcel si sa sťahovať?" Spýtala sa.
,,Áno, ale s vami." Vysvetlil som jej.
,,Prečo?" Na tvári sa jej zjavil smutný výraz.
,,Nikdy som nebýval dlho v jednom dome." Vysvetlil som jej.
,,Aha. Takže stále ide iba o tú tvoju zasranú mafiu." Skrčila papier a hodila ho po mne.
,,Hannah..." Zastavil som ju.
,,Nemôžeš s tým už konečne seknúť? Nemôžme byť ako normálna rodina?" Pýtala sa ma naštvane. V jej očiach bol iba hnev a smútok.
,,To nejde." Držal som ju za ruku.
,,Prečo nie?" Spýtala sa.
,,Poznám všetky kódy a heslá a proste to nejde." Všimol som si slzy v Hanniných očiach. ,,Zlatko neplač prosím." Pritiahol som si ju k sebe, no ona ma odstrčila.
,,Záleží ti iba na tej organizácii." Rozbehla sa po schodoch. Bežal som za ňou. Zabuchla mi dvere rovno pred nosom. Snažil som sa otvoriť. Zamkla sa. Vošiel som do dverí, ktoré viedli do našej kúpeľne a chcel som prejsť do našej izby. Aj tie boli zamknuté.
,,Hannah to nie je pravda. Záleží mi na tebe a na tom aby si sa mala, čo najlepšie." Vedel som, že ma počúva. Bola totižto ticho. ,,Vyrastal som s mafiou a nedokážem s ňou len tak seknúť. Musíš to pochopiť..." Počul som, že plače. Niečo buchlo. ,,Hannah." Búchal som na dvere.
Stojím tu už asi desať minút. Zrazu sa však otvorili dvere na izbe. Vybehol som z kúpeľne. Hannah mala kufor a rýchlo šla dole po schodoch. Šiel som za ňou. Vyšla von a naštartovala svoju Audi. Nasadol som do svojho Range Roveru a šiel som za ňou. Na semafóroch prešla cez oranžovú. Musel som zastať na červenú.
Zelená. Vyštartoval som a hľadal som jej auto. Stálo na parkovisku letiska. Nie, nie, nie. Zaparkoval som a rozbehol som sa na letisko. Uvidel som ju. V rukách zvierala letenku, pas a mobil.
,,Hannah!" Okríkol som ju. Obzrela sa. Rozbehla sa smerom k jej lietadlu. Podala letuške letenku a vošla dnu. Nemám šancu ju dohnať. Bola už posledná. So sklonenou hlavou som šiel k môjmu autu. Nasadol som doň. Nenaštartoval som.
,,Kurva!" Buchol som do volantu a spôsobil som tak zatrúbenie. ,,Kurva, kurva, kurva!" Hodil som si hlavu o volant a moje auto tak začalo trúbiť.
,,Pane mohli by ste prestať?" Spýtala sa ma nejaká žena.
,,Choďte do riti." Vycúval som a namieril som si to domov.
Hannah
Sadla som si na svoje miesto. Sedím v lietadle s jednosmernou letenkou do L.A. Čo najďalej od New Yorku a jeho. Hunter, Gemma, Brook, Melanie. Niall, Louis, Liam a Zayn mi budú neskutočne chýbať. On nie. Myslí len na seba.
Do uší som si dala sluchátka a počúvala som pesničky. Hľadela som cez okníčko. Je krásne sledovať svet zhora. Vidieť lúky, jazerá, moria a oceány. Púšte alebo lesy. Vidieť New York City z vrchu. Sledovať vysoké budovy s úsmevom na tvári a so slzami v očiach. S úsmevom pre nádherné vzpomienky a so slzami v očiach pre to, že všetko to pekné opúšťam.
In L.A.
Zavolala som jednej mojej známej, ktorú mám v L.A. Volá sa Kim.
,,Ahoj moje." Objala ma. V lietadle som jej napísala a všetko som jej dopodrobna vysvetlila. Vezme ma k sebe domov. Býva sama a má naozaj chutného kocúrika menom Charlie. Je to ryšavý kocúrik.
Došli sme k nej a hneď mi všetko poukazovala. Všetky izby a hlavne izbu kde budem ja.
Vote & Comment!
Love ya'll. ❤
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro