Schody viedli do štúdia. Áno, mám tu aj štúdio.

,,Tento dom ma prekvapuje viac ako ty." Usmiala sa Hannah.

,,Chcela si zaspievať?" Vzal som si už zaprášenú gitaru. Parkrát som na nej zahral. Stále nie je rozladená. To ma celkom prekvapuje.

,,No... Ja neviem, akú pesničku poznáš." Sadla si ku mne. Začal som hrať pesničku od Allison Iraheta - Scars.

Did I say something stupid?
There goes one more mistake
Do I bore you with my problems?
Is that why you turn away?
Do you know how hard I tried
To become what you want me to be?

Take me
This is all that I've got
This is all that I'm not
All that I'll ever be
I've got flaws, I've got faults
Keep searching for your perfect heart
It doesn't matter who you are
We all have our scars
We all have our scars...

Ďalej som už nehral. Iba som ticho spieval, pretože Hannah zaspala. Vzal som ju na ruky. Prestal som spievať. Vyšiel som s ňou hore. Zavrel som vchod a vyšiel som s ňou do izby. Opatrne som ju uložil do postele. Pomrvila sa.

,,Ššš..." Upokojoval som ju. Začala pokojne dýchať. To znamená, že pokojne spí. Na dvere našej izby začalo niečo škrabať. Predpokladám, že je to Hunter. Otvoril som mu dvere a on si hneď ľahol k Hanne. Vzhľadom na to, že už to je dosť veľké hovädo, som si ja nemal kam ľahnúť. Vzal som si teda deku a šiel som do obývačky na gauč. Ľahol som si a zaspal som.

Morning

Som hore už pomerne dosť dlho a snažím sa vyčarovať lievance. Zatiaľ sa mi to darí. Gemma vošla do kuchyne.

,,Tej vôni sa nedá odolať. Musia to cítiť aj susedia." Zasmial som sa nad jej poznámkou. Sadla si na kuchynskú a sledovala ma.

,,Prečo si nespal so mnou v izbe?" Ozvalo sa zo schodov. Stála tam Hannah a vlasmi na všetky strany.

,,Hunter mi obsadil miesto." Obraňoval som sa. Po chvíli z izby vyšiel Hunter a ponaťahoval sa. So zívnutím zišiel schody a napochodoval si to k plnej miske. Hannah zišla schody a prišla k nám. Pozrela sa, čo to stváram.

,,No... Na to, že si to ty, to vyzerá celkom dobre." Nevedel som ako to mám zobrať. Odpovedal som iba Díky. A nechal som to tak. Ukradla mi kúsok lievancu.

,,Hej! Ešte to nie je hotové." Chcel som to vziať späť, no ona sa uhla.

Later

,,Ano?" Zdvihol som mobil.

,,Harry? Um... Máme menší problém."

,,Aký, do riti!" Skríkol som, čím som trochy vyľakal Gemmu a Hannu.

,,Niekto po nás strieľa." Šepol. Započul som zvuk zbrane.

,,Do riti!" Vletel som do pracovne a sadol som si za počítač. Naťukal som kód našej organizácie a zisťoval som pozície. Zložil som mobil. Dal som si do ucha sluchátko. Stlačil som gombík pre vytočenie pár chalanov.

,,Zayn, Louis, Liam, Niall, Will, hláste sa."

,,Hlásim." Povedal Niall. Po ňom nasledoval Louis, Zayn a Liam.

,,Will?" Nikto sa nehlásil.

,,Will!" Skríkol som.

,,Hlasim sa, som na prestrelke." Ozval sa Will.

,,Chalani choďte na pomoc, dám vám súradnice." Oznámil som im.

,,Sú v presile." Povedal Will.

,,Ako ste na tom?" Spýtal som sa Willa a poslal som chalanom súradnice.

,,Buď zomrieme všetci, alebo väčšina." Povedal Will.

,,Koľko vás tam je?" Vyzvedal som a zapisoval som to.

,,Desať, pane. Z toho piati mŕtvi a dvaja zranení, pane." Oznámil mi Will. Treskol som do stola.

,,Prídem tam aj s ostatnými." Povedal som a zložil som.

Vybehol som z izby a šiel som si obliect, oblečenie prispôsobené na boj. Mám ho ešte od vtedy, čo som bol v otcovej organizácií.

Bežal som do miestnosti so zbraňami. Vzal som si batoh a tam som ich naložil.

,,Harry?" Vyľakane na mňa hľadela Hannah.

,,Vrátim sa." Pobozkal som ju a vzal som si batoh. Hanne po tvári stieklo niekoľko sĺz.

,,Kam ideš?" Pribehla sem Gemma.

,,Na misiu."

,,Nie! Nebojoval si už dlho. Niečo sa ti stane!" Kričala po mne.

,,Hannah, neboj sa." Nasadil som si masku, ktorá mi zakrývala iba nos a ústa. Niečo ako rúško pre doktorov.

Pobozkal som Hannu, objal som Gemmu a rozlúčil som sa s Hunterom. Vzal som si auto a šiel som na miesto. Zaparkoval som pri jednom dome. Zastal som na strane nepriateľov. Je ich tu asi desať. Telá chalanov z našej organizácie sú rozsekané a znetvorené.

Strelil som do jedného a trafil som sa. Skryl som sa. Padol na zem.

,,Stop shootin' ours." Hovoria po anglicky. (Prestaň strieľať po našich.)

,,It wasn't me!" Skríkol jeden. Jeho šéfko ho zastrelil. (To som nebol ja!)

,,Hey!" Okríkol som ich. Oni sa všetci otočili, čo bola chyba. Na miesto dorazili chalani a začali po nich strieľať. Všetci padli na zem. Jeden sa ešte hýbal.

,,Please... No." Prosil ma.

,,Fuck off." Strelil som doňho. Tľapli sme si s chalanmi.

,,To bolo ľahké." Zasmiali sme sa tomu. Zrazu som však pocítil trpkú bolesť v mojom ramene. Niall vystrelil za mňa. Silno som prižmúril oči a chytil som si ranu.

Niall mi to obviazal.

,,Ten bol posledný." Oznamil Will. Prišli k nám ešte štyria, čo zostali. Thomas bol zranený a Rick, Domimic a Julec boli v poriadku. Mŕtvych sme naložili do auta a odviezli do organizácie všetkých organizácii. Oni si s nimi už poradia.

Chalani šli domov a ja tiež. Obväz mi už presakoval.

Ani som si neuvedomi, že som bol preč vyše päť hodín.

Hannah

Harry sa už päť hodín nevracia. Nezdvíha telefón.

,,Gemma, jemu sa niečo stalo. Jemu sa určite niečo stalo." Panikárila som.

,,Nepanikár." Ukľudňovala ma Gemma. ,,Vráti sa." Objala ma. V to som začula nejaké auto, ktoré zastavilo pred domom. Pozrela som na Gemmu. Ona sa usmiala. Dvere sa otvorili a stál tam Harry. Bol špinavý, spotený a postrelený.

,,Harry!" S plačom som sa rozbehla za ním. Objal ma. Ale iba jednou rukou.

,,Pôjdem do sprchy." Oznámil a vyšiel schody.

Harry

Vyzliekol som si veci a hodil som ich v kúpeľni na zem. Zostal som iba v boxerkách. Odviazal som si rameno. Guľka mi tam na šťastie nezostala.

,,Harry." Prehovorila za mnou Gemma. Otočil som sa na ňu.

,,Nič to nie je." Zahodil som obväz.

,,Hannah má o teba strach." Prehovorila.

,,Nemusí. Som v poriadku." Hľadel som si v zrkadle na ranu.

,,Vydezinfikujem ti to." Ponúkla sa.

,,Nie, vďaka." Pohol som ramenom a môj mozok okamžite vydal signál o bolesti. O silnej bolesti.

,,Ah." Zamračil som sa.

,,Nechceš s-" Prerušil som ju.

,,Nepotrebujem nič!" Zvýšil som na ňu hlas. Gemma na mňa nepekne pozrela.

,,Si taký hnusný aj na Hannu?" Nečakala na moju odpoveď a odižla s tresknutúm dverí. Sadol som si na okraj sprchy. Ledva pohnem s tým ramenom. Kurevsky to bolí. Ale ja musím byť tvrdohlaví a nenechám si yo pozrieť. Idiot!

Do kúpeľne vošla Hannah.

,,Um..." Pozrela do zeme.

,,Bolí to." Vstal som. Hannah na mňa pozrela. Prisal som sa jej na pery. Ona však nespolupracovala. Odtiahol som sa a nechápavým pohľadom som na ňu pozeral. ,,Čo je?"

,,Chcem ti to iba ošetriť." Vzala dezinfekciu a vatu. Začala mi ošetrovať ranu. Bolelo to. Držal som.

,,Nikdy..." Začala. ,,Naozaj nikdy..." Pokračovala so slzami v očiach. ,,Ma tak nevystraš." Zotrela si slzu.

,,Nemohol som dopustiť aby zomrelo, viac mafiánov. Bolo ich päť." Ukázal som na ruke.

,,To je dosť." Priznala.

,,Je. Poslal som tam Niall, Zayna, Louisa a Liama. Nedovolil by som aby sa im niečo stalo. Poznáme sa už od desiatich." Hannah si povzdychla.

,,Prepáč." Ospravedlnila sa a ani neviem za čo.

,,Za, čo?" Spýtal som sa a otočil som sa k nej čelom.

,,Poslala som Gemmu aby ti vynadala." Vzala do ruky obväz a opatrne mi obviazala rameno.

,,Ty moja šialená žienka." Pobozkal som ju. Hannah sa zasmiala. Zotrela si slzy.

,,Milujem ťa."

,,Ja teba viac."

Hai!

Prepáčte, že mi to trvalo ako babke na tržnici, kým som napísala novú časť. Moja mozgovňa je posledné dni v riti.

Vote&Comment!

Love ya'll.❤