Táto časť je špeciálne venovaná Kiki6226 za najšialenejšiu čitateľku. (Bola som prinútená ju sem označiť. 😂) Mám ťa rada Kiki❤

Zobudil som sa na nechutný zvuk zvončeku. Rýchlo som sa obliekol a zišiel som dole.

Otvoril som dvere. Stálo tu čierne veľké auto.

Vyšiel odtiaľ muž v obleku a dievča. Malo crop top a rifle. Pustil som ich dnu. Zatvoril som za nimi dvere.

,,Takže..." Začal chlap. Neviem kto presne z organizácie to je, ale organizátor nie. ,, ...toto je Hannah. Je nová a neovláda nič. Potrebuje výcvik a pretože si najlepší, zvolili sme ťa ako učiteľa." Tá Anna, či ako sa volá hľadela na svojen biele Converse. Niekto tu má bohatých rodičov.

,,Nemá rodičov. Buď k nej milý." Aha, tak nič. Ale musli byť bohatí. Ďalej už som nepočúval. Skúmal som si Lolu. Má vlasy po plecia. Sú špinavý blond. Alebo skôr hnedo blond. Má hnedé oči. Vyzerá nevynne. Akoby sa bála. Prsia má celkom malé. Ale sú akurát tak do ruky. Zadok... No mohol byť aj lepší. ,,Pravidlá si už určite vy. Majte sa." Odišiel. Jednoducho sa vyparil. Teraz som som si všimol, že Kika tu nemá žiadne kufre ani nič. To jej mám kurva všetko kupovať?! Ma mohli rovno zabiť.

,,Takže. Klára." Začal som.

,,Hannah." Opravila ma.

,,Ja ťa budem volať tak ako ja chcem!" Skríkol som na ňu. Je tu asi desať minút a už mám nervy.

Pozrela do zeme.

,,Takže. Daj mi tvoj mobil." Načiahol som k nej ruku. Nechápavo na mňa pozrela. ,,Tak bude to?!" Zvreskol som. Zľakla z chrbta si dala dole batoh. Nevšimol som si ho. Vytrhol som jej ho. Začal som sa v ňom hrabať. Bože to je vecí. A toľko neporiadku.

Vysipal som to na stôl. Mobil, slúchadlá, nabíjačku, mp3 a inú elektroniku som dal na bok. To pôjde preč.

Potom tu mala nejaký blok na kreslenie. Nebude mať čas si kresliť. Tiež som to dal nabok. Vzal som nejaké vrecúško. Chvíľu som si ho obzeral. Je červené. Je to malé vrecúško.

,,To sú osobné veci." Chcela mi to vytrhnúť z ruky. Zdvyhol som to do vzduchu.

,,Naozaj?" Nadvihol som obočie. Ona prikývla. ,,Pre mňa nie." Dal som to nabok k veciam, ktoré budú ukryté.

Začal jej zvoniť mobil. Chcela ho vziať, no som rýchlejší.

Call from Love.❤

Ona má priateľa?

,,Kto je to?!" Zamračil som sa.

,,Nikto." Vyskakovala po mobile. Sotil som do nej a ona si sadla na stoličku. Začala plakať.

,,Môžeš to zdvihnúť. Ale nepovieš kde si, s kým si a prečo! Jasné?!" Mračil som sa na ňu. Utrela si slzy a vzala si mobil. Sledoval som ju. Chcela vstať. Sotil som ju späť na stoličku a zamračil som sa.

,,Ahoj..." Ozvala sa potichu. Naznačil som jej nech dá reprák. Najskôr nesúhlasila. No keď som sa k nej priblížil, spravila to hneď.

,,Ahoj láska. Ty nie si doma?" Spýtal sa chalan. Takže jej priateľ.

,,Som v Toledo v Španielsku na dovolenke."

,,Sama?"

,,Mám tu... Najlepšieho kamaráta zo škôlky." Tým ako myslela mňa? Nech zabudne, že niečo poviem.

,,Povedz mu, že ho pozdravujem."

,,Hovorí len Španielsky." Prosebne na mňa pozrela. Povzdychol som si.

,,Gusto en conocerlo. Mi nombre es Federico." Rád ťa spoznávam. Moje meno je Federico.

,,Mám to na repráku, môžeš niečo povedať, Alex."

,,Hola Federico, también gusta que se encuentran. Soy una amiga de Hannah." Ahoj Federico, tiež ťa rád spoznávam. Som Hannah priateľ.

,,Tengo que ir. Está bien el chat" Už musím ísť. Fajn pokec. Hannah sa pousmiala.

,,Láska aj ja už musím. Je tu slabý signál. Pa." Zložila to. Vzal som jej mobil a hodil som ho na kôpku. Potom mala v batohu len make-up. To nevyužije. Všetko som dal späť do batohu.

,,Tieto veci už neuvidíš. Jasné?!" Zamával som jej s batohom pred tvárou.

,,Ale-"

,,Žiadne ale! Tu pravidlá určujem ja! Budeš ma počúvať na slovo, pokiaľ nechceš dostať!" Skríkol som. To dievča ma štve čím ďalej tým viac.

Stiahla sa. Hľadela do zeme.

,,S výcvikom začíname zajtra." Oznámil som jej a odišiel som do izby aj s jej batohom.

Toto je pohreb zaživa. Asi si spravím párty. Žena v organizácii. To ktorému debilovi napadlo.

Niekto zazvonil. Kriste tu nemám pokoja.

Zišiel som dole. Hannah stále sedí na stoličke.

,,Čo tu sedíš?! Upratuj alebo var! Nebudeštu vysedávať!" Spozornela a okamžite vstala.

,,Máš tu všetko, čo potrebuješ. Tak do práce!" Ukázal som na kuchyňu.

,,Neviem variť..." Pozrela do zeme. Záťaž. Čistá záťaž.

,,Nauč sa. V obývačke je kuchárska kniha!" Pomaly sa šuchtala do obývačky.

,,Nemám celý deň!" Myklo ju. Teraz už bežala. Opäť niekto zazvonil. Šiel som ku dverám. Hannah bežala do kuchyne aj s kuchárskou knihou.

Pokrútil som nad ňou hlavou a otvoril som. Jasné, že chalani. Mykol som hlavou na obývačku. Keď už boli všetci vnútri zatvoril som. Všetci si sadli na gauč. Ja som šiel po nejaký alkohol.

Nahol som sa nad Hannah. Zohla sa po misku. Vstala a vrazila mi do hrude. Do toho rezu. Pustil som pohár a ten sa rozbil. Chytil som sa za ranu.

,,Ty kurva!" Zvreskol som po nej. Sadol som si na zem.

,,Prepáč ja... Ja som..." Koktala sa.

,,Choď do svojej izby! Hneď!" Zakričal som. Z obývačky sa ozýval smiech.

,,Pomôžem ti." Chytila ma za rameno.

,,Nedotýkaj sa ma! Vypadni mi z očí!" S plačom sa rozbehla hore. Rýchlo som si vyzliekol tričko. Znovu mi to krváca. Bolí to. Hrozne.

Počul som k sebe kroky.

,,Mal by si s tým zájsť do nemocnice." Kľakol si ku mne Niall.

,,Nemôžem." Bolí vždy ak sa čo i len nadýchnem. Niall začal zbierať črepiny z pohára.

,,Ona to uprace." Zastavil som ho.

,,Nebuď tak zlý. Viem, že je to proti tvojej vôli, ale je to dievča. Buď jemnejší." Poučoval ma Niall.

,,Nebudem! Je to len zbytočná záťaž!" Zo schodov sa ozvali vzlyky. Pozrel som tam. Stála tam a zízala na nás.

,,Čo tak zízaš?! Poď sem!" Zavolal som ju.

,,Harry no tak." Povedal pomedzy zuby Niall.

,,Toto upraceš." Povedal som keď stála pri mne. Pozrela na leukoplast. (Taký ten veľký. Viete čo myslím.) Presakovala cez neho krv a už mi aj stekala po tele.

Niall ju zastavil.

,,Nechaj to tak." Usmial sa na ňu.

,,Zayn!" Skríkol Niall. Zelér sem okamžite pribehol.

,,Uprac prosím to sklo. Postarám sa o tuto pána." Povedal ironicky a pomohol mi vstať. Necítim sa dobre. Začína mi byť poriadne zle.

Vidím rozmazane. Počujem rozmazane. Čo sa to kurva deje. Počujem ako niekto šepká moje meno. A cítim tvrdý pád.

One week later

Cítim naozaj čudný zápach. Nemocnica. Nie. To nie je možné. Chcem sa normálne nadýchnuť a cítim silnú bolesť. Silnú bolesť reznej rany.

Pomaly otváram oči. Vidím rozmazane, no začínam zaostrovať. Niekto je tu so mnou. Niekto určite. Cítim to. Otočil som hlavo do prava. Okno. Otočil som ju do ľava. Hannah. Čo tá tu robí?!

Hlavu má položenú na drevennej zábrane postele. Chrbát jej klesá a zdvýha sa pravidelne. Spí.

Do ruky som mal vpichnutú hadičku. Je červená. Je to prívod krvy do môjho tela.

Odokryl som si paplón na hrudi. Mám tam čistý leukoplast, trochu od krvy.

Niekto vošiel do izby. Ten niekto je Niall.

,,Čo tu robí ona?" Bola moja prvá vec, čo som povedal. Niall si povzdychol. Zamračil som sa čím som naznačil, že chcem okamžitú odpoveď.

,,Mala o teba strach." Nadvihol som obočie. To myslí vážne?! Jebe jej to?! O mňa mať strach nemusí.

Odvrátil som zrak.

,,Nepoznáme sa." Odvrkol som.

,,Pridelili ju k tebe. Stratil si veľa krvy a týždeň si bol v kóme." Koľko?! Skoro som vyletel z postele.

,,Hannah v kuse upratovala a snažila sa udržiavať poriadok, len aby ťa nenaštvala. Harry to dievča sa naozaj snaží. Nechovaj sa k nej tak." Poučil ma. Zas.

,,Pravidlá si určujem ja!" Zvýšil som hlas. Hannah sa pomrvila. Spí ďalej.

,,Nechcem aby tu bola." Zamračil som sa. Hannah si povzdychla.

,,Aby si vedel.... Som tu nedobrovoľne." Vstala a upraviila sa.

,,Nikto ti nekázal aby si za mnou lozila." Posadil som sa.

,,Ja môžem odísť. Potom bude na tebe zachraňovať ma." Odvrkla.

,,Ten tón si odpustíš!" Zvýšil som hlas.

,,Lebo čo? Udrieš ma? To je proti pravidlám. Vravel to. Ty si sa zatiaľ pozeral na moje kozy ty úchyl!" Nakričala na mňa. Odpojil som si injekciu a vstal som.

,,Harry!" Snažil sa ma zastaviť Niall. Hannah sa natisla na stenu.

,,Ako si ma nazvala?!" Bol som na nej natlačený. Naše tváre boli od seba päť centimetrov. Videl som, že sa bojí.

,,Odpovedz!" Zvreskol som. Niall ma chytil za predlaktie a pokúšal sa ma odtiahnuť. Odsotil som ho. Narazil do stoličky, čo zavŕzgalo.

Hannah sa už začala klepať. Po tvári jej stekali slzy. Mračil som sa. To dievča je neskutočné.

,,Ideme domov." Zavelil som.

,,Nechcem nič hovoriť Harry. Ale máš len boxerky." Pozrel som na seba. A naozaj. Mám len boxerky. Niall po mne hodil batoh. Je v ňom mikina a tepláky.

Obliekol som sa a schmatol som Hannu za ruku. Rýchlo sme vybehli z nemocnice. Nasadli sme do Niallovho auta.

Cítiť tu cigarety. Hannah začala kašľať a otvorila si okno. Vlasy jej fúkalo na všetky strany. Sledoval som ju. Úprimne. Spalo by sa s ňou dobre.

Dorazili sme domov. Niall hneď odišiel. Otvoril som dvere na dome. Je tu naozaj čisto.

,,Upratovala si aj v mojej izbe?" Spýtal som sa zatiaľ pokojne.

,,Áno." Pípla.

,,Tak to bolo naposledy." Nekričal som. Bolí ma rana. Nebudem sa zbytočne rozčulovať. ,,Uvar mi niečo dobré. Budem v izbe." Prikázal som jej a šiel som do izby.

Zapol som si mobil. Dlho som si nepozeral fotky. Mám tu pár fotiek, ktoré som fotil, keď som sa s niekym bozkával. S dievčaťom, samozrejme.

Z dola sa ozval zvuk spadnutia príboru. Bože to je nešikovné decko. Musím zavolať do organizácie.

,,Tu Styles. Hlásim sa kvôli informáciam o Hannah."

,,Tu organizátor. Informácie ti pošlem mailom." Zložil to. O minútu mi prišiel e-mail.

Otvoril som ho.

Hannah Duminsson

Vek: 21
Práca: Pracovala ako fotografka
Hobby: Klavír, korčule, spev.
Znamy: Saya Oi- Najlepšia kamarátka. Alex Sover- Priateľ. Kira Humms- Sesternica. Will Duminsson- Brat 22 rokov

To je všetko. Viac tu toho nie je. Zatvoril som to. Takže slečna je o dva roky mladšia. Ja mladšie rád. Neskúsené. Sladké ako čerešnička na torte.

Počul som snahu otvoriť dvere lakťom. Vstal som a otvoril som. Hannah mala v ruke palacinky. Roky som to nejedol. A vyzerajú naozaj skvelo.

,,Sú otrávené?" Spýtal som sa neveriacky.

,,Nie. Prečo?" Vydesene na mňa pozrela.

,,Vyzerajú dobre." Vzal som si tanier a sadol som si. Hannah stála medzi dvermi a hľadela na mňa. Povzdychol som si.

,,Ešte niečo?" Nadvihol som obočie.

,,Chcela som vedieť, či ti to bude chutiť." Šepla.

Pustil som sa do palaciniek. Sú výborné. No zas bacha. Som predsa Harry Styles. Najlepší mafián.

,,Mohlo to byť lepšie." Odvrkol som. Všimol som si ako jej po tvári stiekla slza.

,,A ešte niečo." Povedal som trochu hlasnejšie, čím som upútal jej pozornosť. Pozerala na mňa.

,,Nechcem počuť Harry, ty. Chcem počuť Pane, vy." Zavelil som. Vspriamila sa.

,,Neprišla som sem pracovať ako tvoja slúška!" Zvýšila na mňa hlas.

,,Pravi-" Prerušila ma.

,,Pravidlá určuješ ty. Dobre. Ale kurva máš ma cvičiť ako mafiánku a nie ako upratovačku!" Kričala po mne. Nesmiem kričať. Bolí ma rana.

,,Takže takto Duminsson. Si tu nedobrovoľne. A ja ťa tu tiež nechcem. Musím plniť rozkazy. Tak ty plň tie moje a prežijeme obaja. Nie som zrovna v najlepšom stave. Tak mi tu chvíľu posluhuj a potom začneme s výcvikom. Jasné?" Ani neviem ako ale držal som ju za rameno a ona sa opierala o stenu.

,,Áno pane." Pozrela do zeme.

,,Tak sa mi páčiš. Teraz zavolaj chalanov. Nech prídu." Prikývla. Zastavil som ju.

,,Slová."

,,Áno, pane." Pustil som ju a ona odišla. Hneď je všetko lepšie. Bude robiť všetko, čo jej prikážem. A dá sa to pekne zneužiť.

,,Pane." Ozvala sa spomedzi dverí Jana. ,,O desať minút prídu." Prikývol som. Vstal som a došuchtal som sa dole. Je tu nečakane čisto.

Zaznel zvonček a ja som šiel otvoriť. Biana sedela v kuchyni a pila čaj. Chalani šli do obývačky.

,,Máme chlast!" Zahlásil pripitý Louis a zdvihol dve fľašky vodky.

,,Dana! Poháre!" Zakričal Zelér. Z chodby sa ozvalo zamrmlanie: ,,Prečo si nikto nepamätá moje meno."

Diana sem priniesla poháriky a namosúrene odišla späť do kuchyne.

Two hours later

Je neskoro večer a chalani spia na gauči. Ja som trochu dosť opitý, no som pri zmysloch. Aspoň trochu.

Tamara je stále v kuchyni. Pozerá von oknom a je nahnutá cez linku. Potichu som prešiel k nej. Obmotal som okolo jej štíhlej postavy svoje ruku. Trošku sebou trhla.

Zanechával som jej malé bozky na krku.

,,Prestaň." Odstrčila ma.

,,Máš krámy?" Zarazila sa. S vypleštenými očami na mňa pozrela.

,,Iná by bola rada, za moje bozky." Uškrnul som sa.

,,Ja nie som iná." Pozrela znovu von oknom. Rukami som chytil tie jej. Strhol som ju k sebe. Znudene na mňa pozerala. Chcel som ju pobozkať, no jediné čoho som dosiahol bola facka.

,,Mám priateľa!" Skríkla. Zamračil som sa na ňu. ,,A ty si opitý." Otočila sa na odchod. Zastavil som ju.

,,Rozkazujem ti aby si sa so mnou vyspala." Vypleštila oči. Potom sa uvolnila a odkašľala si.

,,Mal by si si pospať." Úplne ma odfajčila.

,,Máš plniť moje rozkazy!" Skríkol som.

,,Jasné. To aj popoluška musela." Mávla nadomnou rukou.

,,Kam si myslíš, že ideš?" Zakričal som.

,,Idem sa zahrať na Snehulienku. Papá!" Zakývala mi. Odkýval som jej.

Do šľaka, čo to stváram. Správam sa ako idiot. A ona si zo mňa uťahuje. Toto je neprejde.