Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

28. Fuck! Niall!


Ležím v Harryho lone a spokojne jem hranolčeky, ktoré pripravil. Sú skvelé. Harry mi jeden vopchal do úst. Zachichotala som sa. Nikdy by som neverila, že práve s ním mi bude tak dobre.

,,Láska, zajtra idem von s Brook." Myslím, že týmto som celú tú atmošku úplne skazila. Harry už nebol tak uvoľnený a skôr som z neho cítila strach. Strach o mňa.

,,V poriadku." Odpovedal rázne.

,,Nie je to v pohode. Čo ti na tom vadí?" Posadila som sa. Harry si povzdychol.

,,Dnes mi nie je moc dobre. Skúsme aspoň raz na nič nemyslieť a budeme len my dvaja. Aspoň dnes." Usmiala som sa a spokojne som si ľahla späť do Harryho lona.

Pozeráme nejaký náhodný film. Vonku už začína snežiť. Je však ešte len november. Úprimne. Teším sa na vianoce s Harrym. Pozrela som naňho. Usmial sa na mňa. Úsmev som mu opätovala.

Keď tak nad tým premýšľam... Zajtra by som s Brook mohla ísť nakúpiť nejakú tú výzdobu. Pokiaľ Harry oslavuje Vianoce. Pretože keď som sem prišla, nevyzeral na to.

,,Harry?" Pozerala som naňho.

,,Ano?" Pozeral na mňa. Je sladký.

,,Oslavoval si niekedy Vianoce?" Harry zvraštil čelo. Zahryzol si do spodnej pery. V to ma napadlo, že som mu pripomenula mamu. ,,Nechcela som-.." Harry ma prerušil.

,,To nič." Oči sa mu leskli. Nemôžem ho takto vidieť. Prikryla som ho celého paplónom. On si ho odhrnul z tváre.

,,Čo robíš?" Zasmial sa.

,,Nemôžem ťa vidieť smutného." Posadila som sa na kraj postele. Harry dal tanier na stolík. Zozadu ma objal.

,,Pri tebe smutný byť ani nemôžem." Položil si hlavu na moje rameno.

,,Si si tým istý?"

,,Sto percentne." Pobozkal ma na líce. ,,Idem to upratať, hneď som tu." Vzal tanier a odišiel. Vypla som film. V izbe zostala tma. Osvetľovalo ju len svetlo z chodby.

Som smädná. Pôjdem si po vodu...

Vstala som a šla som dole. Po Harrym ani stopy. Napustila som si vodu. Napila som sa. Všimla som si jedny biele dvere so striebornou kľúčkou.

Šla som k nim. Dotkla som sa kľúčky. V to sa ma niekto dotkol a ja som zvreskla. Otočila som sa. Harry sa na mne smial.

,,Kde si bol?!" Skríkla som po ňom, bola som ešte stále v šoku.

,,Bol som na záchode." Zasmial sa. ,,Čo si hľadala?" Pozrel na moju ruku, ktorá bola stále na kľúčke.

,,Nič." Rozdýchavala som šok.

,,Je to knižnica." Usmial sa a dal ruku na tú moju. Otvoril dvere. Pozrela som sa. Naozaj je to taká menšia knižnica.

,,Ty čítaš?" Pozrela som naňho.

,,Občas... Dal som si ju sem spraviť kvôli nej." Tým myslel svoju mamu. Zatiahol ma dnu.

,,Pred nedávnom som našiel túto fotku." Podal mi fotku. Je tam on keď bol malý, jeho mama a asi jeho sestra. A pes.

,,Bolo to pár dní pred jej smrťou." Musím uznať, že Harry je zlatý.

,,Bola nádherná." Pozrela som naňho.

,,To bola... A toto..." Ukázal na malé dievčatko. ,,To je asi moja sestra."

,,Verím, že ju nájdeš." Usmiala som sa naňho. On sa však neusmieval.

,,Čo ak otec vie kde je." Mával s fotkou vo vzduchu. ,,Ten parchant to musí vedieť." Začal sa nervózne prechádzať.

,,Hlavne sa nerozčuluj." Chytila som ho za ruku a on zastal.

,,Hannah ona musí žiť. Ja to cítim." Otočil sa na mňa.

,,A čo teraz?" Spýtala som sa.

,,Neviem..." Položil fotku na regál. Vzal ma za ruku a vyšli sme z knižnice. Oprel ma o dvere.

,,Nebudeme si nad tým teraz lámať hlavu." Prisal sa mi na pery.

,,Ehm. Neruším?" Ozvalo sa od vchodový dverí. Harry sa okamžite otočil.

,,Mal si sa aspoň oz- Ako si sa sem dostal?" Mračila sa na Nialla. Tiež by ma to zaujímalo. Niall sa otočil. Vyšiel von a zabuchol za sebou dvere. Otvoril ich a postavila sa pred ne.

,,Zabúdate sa zamikať." Žmurkol na nás. Mám na sebe len Harryho tričko a nohavičky. Cítim sa trápne a od hanby mi horia líca. Harry sa ma pokúša zakryť.

,,Čo tu chceš?" Mračila sa Harry a znel nahnevane.

,,Ježišmaria. Nemôžem navštíviť svojich priateľov?" Zabuchol dvere a vybral sa do kuchyne. Harry ma primáčkol o dvere. Stlačila som kľúčku a dvere sa otvorili. Myslela som, že spadnem a Harry na mňa. No Harry ma zachytil.

,,Môžeš. Ale mal si sa ozvať." Harry ma postavil na nohy a otočil sa na Nialla.

,,Mal. Tiež pravda." Otvoril si chladničku.

,,Ty si sa opil?" Harry prešiel k nemu. To si robí srandu.

,,Možno trochu." Zavrel chladničku. Zaujímalo by ma, čo hľadá.

,,Čo stále hľadáš?" Niall sa otočil na Harryho.

,,Čo asi."

,,Myslím, že ti stačilo. Choď si dať sprchu a zaľahni, my chceme spať." Niall ho poslúchol a odišiel do izby, ktorá bola moja, keď som sem prišla. Harry ma vzal za ruku do našej izby.

,,Zajtra večer...." Nedopovedal.

,,Ja idem zajtra von s Brook. Neviem kedy sa vrátim a budem pravdepodobne unavená." Harry si sadol na posteľ. Sadla som si naňho obkročmo.

,,A kedy budeš mať čas na mňa?" Na tomto som sa musela zasmiať.

,,Sme spolu stále." Pohladila som ho po tvári.

,,Dobre vieš ako som to myslel." Zamračil sa.

,,A to k tomu aby si sa uspokojil, potrebuješ mňa?" Ťukla som ho po nose. Harry bol ticho. Sotila som ho aby si ľahol a začala som ho bozkávať. V to do izby vtrhol Niall.

,,Kurva Niall!" Zvreskla som a hodila som po ňom vankúš. On okamžite zatvoril dvere.

,,Toto nemá cenu." Povzdychol si Harry. Zhodil ma zo seba a odišiel. Bolo počuť krik. A jaj. Niall má zle.

Posadila som sa na posteľ. Čakala som na Harryho. O chvíľu vošiel do izby. Sadol si na posteľ.

,,Je to s ním strašné." Nikdy nedávajte Niallovi alkohol. Potom to dopadne takto a máte prácu na celý večer. Alebo deň.

,,Verím ti to. Ale ja som už unavená, takže ja idem spať." Chcela som si ľahnúť, no Harry ma zastavil.

,,Po prvé. Bezo mňa spať nejdeš. Po druhé, nenecháš ma v tom samého." Pritiahol si ma k sebe.

,,Ale-" Nedopovedala som. Harry ma pobozkal.

,,Nie." Hlasno som si povzdychla.

,,Ak budeme v obývačke, budeme ho vidieť a počuť. Poď." Nedáva to zmysel. Niallova izba je na poschodí. Obývačka je dole. Ale zas z gauču je vidno na poschodie. A je tam teplejšie. Takže tam idem s radosťou.

Sadli sme si na gauč. Ukradla som Harrymu deku a zamotala som sa do nej. Harry nadomnou len pokrútil hlavou a pozeral hore. Na poschodie lepšie povedané.

One hour later

Už je to hodina, čo tu sedíme. Je takmer jedenásť hodín večer a ja tu trčím v obývačke. Prečo ja ho vôbec počúvam. On by mal počúvať mňa, keďže som jeho priateľka.

Vstala som a to Harryho prinútilo sa pozrieť na mňa.

,,Kam ideš?" Spýtal sa.

,,Idem spať." Odvrkla som a odišla som. Ľahla som si do postele. Je to divné... Je divné spať bez Harryho. Cítim sa tak osamelo. Ale zas sa mi chce spať. Pomaly som už zatvárala oči keď v to niekto opatrne vošiel do postele. Bol to Harry.

,,Podľa mňa už dávno spí." Zahlásila som.

,,Len aby si nebola prekvapená keď sa sem dotrepe." Znel nahnevane.

,,To sa nestane." Natisla som sa na Harryho a objala som jeho ruku. ,,Mám predsa svojho ochrancu." Usmiala som sa naňho. Prinútilo ho to usmiať sa tiež.

,,Dobrú noc, Harry."

,,Dobrú noc, Hannah..."

VOTE&COMMENT

Love ya'll.

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro