,,Hannah?" Spýtal sa ma Harry. On tiež nespí?

,,No?" Otočila som sa naňho.

,,Nemôžem spať." Pozrel na mňa. Panebože on je ešte stále opitý. Trochu, ale je.

,,Ani ja nie." Harry si ma prisunul k sebe a začal ma bozkávať. Na toto dnes naozaj nemám náladu.

,,Harry." Odstrčila som ho. Harry začal šmátrať rukami pred sebou. Zovrel v rukách paplón a spolu s ním spadol na zem. Začal sa smiať.

,,Si v pohode?" Naklonila som sa z kraja postele. Harry sa rehotal z pod paplónu. Odokryla som ho a on ma schmatol za ruku a ja som hneď vedela, ktorá bije. Na poslednú chvíľu som hmatala niečo, čoho sa pridržím. Nestihla som to. Harry ma stiahol na seba.

,,Už máš ranu v pohode, keď vymýšľaš?" Zamračila som sa naňho.

,,Asi krvácam." Zvraštil obočie.

,,Čo?" Vyľakane som vstala. Harry sa začal smiať. ,,Idiot!" Hodila som po ňom vankúš. Urazene som si sadla na posteľ.

,,Neurážaj sa." Pošteklil ma.

,,Prestaň!" Capla som mu po ruke. ,,Nemáš to v hlave v poriadku! Vieš ako som sa zľakla?!" Takmer som začala plakať.

,,Ale no..." Zozadu ma objal.

,,Ja s tebou dnes rozhodne spať nebudem!" Zablísklo sa a zahrmelo. Zvreskla som a okamžite som sa otočila na Harryho a objala som ho. Neviem kde, ale objala.

,,Um... Hannah." Nervózne sa zasmial. Teraz mi došlo, že on stojí a ja sedím na posteli, omhoho nižšie ako jeho hrudník. Panebože, toto sa nestalo. V rukách mám jeho zadok a hlavu mám položenú na... Na tej prednej časti. Okamžite som sa odtiahla.

,,Mám strach z búrok." Pozrela som na Harryho akoby sa nič nestalo. Harry sa zasmial a kvokol si.

,,Čoho sa ty nebojíš?" Hľadel na mňa zo spodu.

,,Som bojko. Priznávam to." Odvrátila som zrak. Harry si sadol ku mne a v to sa zablísklo a zahrmelo. Mohla som tak na chvíľu vidieť Harryho tvár. Usmieval sa.

Po chvíľke ma objal.

Morning

Zobudila som sa kvôli bolesti pravej ruky. Otvorila som oči. Harry mi ležal na ruke. Nohy sme mali prepletené Harry ma objímal. Nechcela som Harryho zobudiť, tak som pomaly ťahala moju ruku preč. Zasekla som sa pri zápästí. Slabo som Harryho odtlačila. Vyslobodila som si ruku.

Harry otvoril oči. Bolo to nepríjemné. Pretočil sa na druhú stranu. Čo mu je?

Ignorovala som to a odišla som do kuchyne. Mohla by som si už konečne nájsť nejakú kamarátku...

Začala som si robiť orieškové Capucchino. Ospalo som sa oprela o linku a čakala som kým zovrie voda.

Kde by som si tu mohla nájsť kamarátku. Harry ma samú von nepustí...

Celá zamyslená som si naliala vodu do šialky s Capucchinom. Vzala som si lyžičku a miešala som to.

Takmer nikdy som sama nebola vonku. Len ak som utiekla. Samozrejme tým myslím, že som nikdy nebola vonku odkedy som u Harryho.

Chýba mi moje staré mesto. Tu v New Yorku je nuda. Nikdy som tu nebola. Nevyznám sa tu. Viem tak kde je Harryho záhrada a to je za domom.

,,Hannah..." Oslovil ma Harry, bola som natoľko zamyslená, že moje Capucchino skončilo na Harrym a na zemi.

,,Vyľakal si ma." Povedala som hlasnejšie ako som chcela. Srdce mi búšilo naozaj silno a ja som premýšaľala, či som náhodou nemyslela nahlas. Párkrát sa mi to stalo.

,,Prepáč." Vyzliekol si tričko. Zreničky sa mi rozšíria pri každom pohľade na jeho telo. Jeho tetovania sú dokonalé. Zaujalo ma však písmeno G. Prečo tam je? A prečo som si ho nikdy nevšimla? Je nové?

,,Vyperiem ti to tričko." Chcela som ho vziať, no Harry zdvihol ruku s tričkom nad seba.

,,Netreba." Povedal neutrálne. Dnes je nejaký čudný. Radšej sa ho na to ani pýtať nebudem. Radšej som si vzala mop a umyla som dlážku. Odložila som mop.

,,Chceš niečo... Navariť alebo kávu alebo..." Nedokončila som. Harry si povzdychol.

,,Nie ďakujem." Otočil sa mi chrbtom a odkráčal preč. Hannah spýtaj sa ho, čo mu je.

Zišiel dole a šiel sa obuť.

,,Harry?" Pribehla som k nemu. Otočil sa na mňa. ,,Je ti niečo?" Len si vzal bundu. Neodpovedal mi. Otvoril dvere a bol pripravený odísť.

,,Mal si pravdu..." Tá veta ho prinútila sa na mňa otočiť. ,,...Naozaj nie si na vzťahy." Harry vyzeral byť nahnevaný.

,,Chceš to ukončiť?" Nadvihol obočie. Jeho veta nemala žiadne emócie, rovnako ako jeho výraz. V ten moment sa mi roztriasli ruky. Chveli sa mi pery.

,,J-ja..." Nemala som na to slov.

,,Nie som v pohode. Včera som sa opil. To, ale asi vieš. Ja sa bojím, že som ti nejak ublížil..." Pozrel do zeme.

,,Bože Harry. To je všetko?" Podišla som k nemu. ,,Neublížil si mi. Ja viem, že by si to už neurobil." Dala som sa na špičky a chytila som jeho tvár do mojích dlaní.

,,Myslíš?" Nohou zavrel dvere.

,,Viem to." Usmiala som sa a pobozkala som ho. Myslím, že je ten správny čas aby som sa ho na to spýtala.

,,Mohla by som ísť von?" Harry na mňa okamžite pozrel. Asi ma zabíja pohľadom.

,,Sama?" Stráchal sa. Prikývla som na súhlas.

,,Nie. Niečo sa ti stane." Chytil ma pevne za ruky. So smiechol som prekrútila očami.

,,Nič sa mi nestane." Ubezpečila som ho.

,,Nie. Samú ťa nepustím." Prostestoval.

,,Harry..." Našpúlila som spodnú peru. Harry si povzdychol.

,,Nie." Odpovedal prísnejšie.

,,Chceš aby som zas zdrhla?" Provokovala som ho. Harry ma zdvihol na ruky a odniesol ma do kuchyne. Posadil ma na linku a mne to prišlo neskutočne vtipné. Začala som sa rehotať.

,,Hannah... Vieš, že sa o teba bojím od toho incidentu s robotom." Objal ma. Z časti.

,,Ale tvoj otec je v base." Snažila som sa ho povzbudiť.

,,Ľudia sú zlý Hannah..." Odtiahol sa odo mňa.

,,To nemyslíš vážne. Bože, viem si dať pozor." Zamračila som sa naňho. Hľadel do zeme. Odignorovala som to a šla som sa prezliecť. Chcela som výjsť z izby, no Harry ma vtlačil späť a prisal sa mi na pery.

Snažila som sa ho odtlačiť. Mykala som sebou. Prečo ma nechce pustiť von. Pochybujem, že by sa o mňa až tak bál. Nie. To by nebol Harry, keby sa o mňa až tak bojí.

,,Harry!" Skríkla som po ňom, keď mi začal vyhŕňať tričko.

,,Ak si nadržaný, tak si uľav sám! Ja idem von, či chceš alebo nie!" Podarilo sa mi ho odsotiť.

,,Hannah..." Oslovil ma.

,,Čo je?!" Skríkla som.

,,Dávaj si pozor." Sadol si na posteľ. Povzdychla som si. Dala som mu pusu.

,,Budem v pohode." Pohladila som ho po tvári a vydala som sa von. Konečne.

Zašla som do Starbucks. Samozrejme, že mám šikovné ručičky a pár doláčov som si požičiala od Harryho.

Objednala som si Capucchino. Vyšla som von a do niekoho som vrazila.

,,Prepáč." Pozrela som na dotyčnú. Má blond vlasy, modré oči, skvelé krivky a vyzerá dosť bohato.

,,V poriadku, zlatko. Nie si odtiaľto. Však?" Milo sa na mňa usmiala. Mala som šťastie, že som tú kávu nevyliala na ňu.

,,Teoreticky nie. Bývam u priateľa." Neviem, či sa dá Harry nazvať mojim priateľom. Rozhodne sa tak dnes nechová.

,,Som Brook."

,,Hannah." Usmiala som sa. Brook ma vtiahla do objatia.

,,Nikdy som ťa tu nevidela." Čudovala sa.

,,Nechodila som moc von." Samozrejme jej nepoviem, že ma Harry samú von nepustil.

,,Prichádzaš o veľa vecí kočka." Žmurkla na mňa. ,,Daj mi mobil. Dám ti moje číslo." Vytiahla som si z vrecka na bunde mobil a podala som ho Brook. Podala mi ho späť hneď ako naťukala svoje číslo.

,,Zajtra pôjdeme von. A niekam do reštaurácie. Priateľ ti očividne nedáva moc najesť." Pichla ma dlhými gélovými nechtami do brucha. Zasmiala som sa nad jej poznámkou.

,,Nezvaľuj to naňho. Stará sa o mňa." Usmiala som sa.

,,Vidíme sa zajtra. Pa." Objala ma.

,,Ahoj." Objatie som jej opätovala. Každá sme sa vydali svojim smerom. Ja do Central Park a ona proste niekam preč odomňa.

Začala som sa prechádzať po parku. Nejaký chalani po mne vypiskovali a vykrikovali. Mala som pocit úzkosti.

,,Hej cicka. Kam, že, kam, že?" Škeril sa na mňa nejaký neznámy chalan. Akokoľvek som sa ho snažila obísť, zabránil mi v tom. Zvierala som v ruke prázdny kelínok od Capucchina.

,,Nechaj ma na pokoji." Povedala som potichu.

,,Počuli ste to? Máme ju nechať na pokoji!" Smial sa mi. Mal tu so sebou totiž celú svoju partiu. Tak moc by som si priala aby som teraz dostala buď záchvat alebo cez hubu od Harryho. Omnoho lepšie ako toto.

,,Bojíš sa?" Zdvihol mi hlavu. Snažila som sa naňho nepozerať.

,,Kúp si žuvačky. Smraďoch." Pokrčila som nosom. Naozaj mu páchne z úst. Odsotil ma. Zatackala som sa a spadla som na zem. Do blata.

,,Nedovoľuj si na mňa!" Skríkol po mne. Na sucho som prehltla. Po tvári mi stieklo pár sĺz.

,,Neplač. No tak." Priblížil sa k mojej tvári a chytil ju do svojich dlaní.

,,Pusti ma!" Pleskla som mu po rukách.

,,Nie nie..." Zazubil sa.

,,Em... Nico?" Spýtal sa jeden z jeho partie.

,,Čo je?" Otočil sa na nich. On ukázal prstom na miesto za mnou. Nico sa tam pozrel a niekto ho udrel, čo ho prinútilo ma pustiť. Obzrela som sa. Bol to...

Jaj ja viem. Som to ale sviňa.

Dole do komentárov mi môžte napísať, kto si myslíte, že to je.
(Všetky komentáre si čítam, a však nie na všetky viem odpovedať.)

Vote&Comment

Na obrázku Brook.

Love ya'll. ❤