♪♪♪
//We don't need anything or anyone.
-Ch.C.//
♪♪♪

,,Čože?!" Zvreskla Hannah a prudko vstala. ,,Prečo ste..." Povzdychla si.

,,Budem kľudná. Chcem vysvetlenie." Povedala pokojne.

,,Nápodobne." Vstal som. Postavil som sa k Hanne.

,,Harry nemôžme ti o tom nič povedať." Ozval sa Malik.

,,Do piče chyťte ma niekto, inak Zaynovi rozjebem hubu!" Naštval sa Liam.

,,Mali sme dohodu Zayn!" Skríkol Niall.

,,Akú dohodu?! O čo tu ide?!" Kričal som po nich.

,,Nemôžme ti povedať pravdu. Mali sme si vymyslieť výhovorku." Priznal Louis.

,,A kto vám to zakazuje?" Všetci zapchali Zaynovi ústa.

,,Tajná osoba." Povedal Liam.

,,A to je?" Spýtala sa pre zmenu Hannah.

,,To nemôžme povedať." Povedal Niall.

,,Prečo?"

,,Pretože skúška ešte neskončila." Povedal Louis. Pozrel som sa na Hannu. Začal mi zvoniť mobil.

,,My pôjdeme." Povedali a v momente odišli. Pozrel som na mobil. Og- Organizácia.

,,Ano?"

,,Príde po vás auto. Vezmite si batohy a dajte si tam najpotrebnejšie veci. Nič iné totiž mať nebudete. Máte pätnásť minút." Zložil to. Hannah to počula tiež. Okamžite sme leteli do izby.

Každý sme si vzal batoh. Hodil som tam mobil, pár krabičiek cigariet, zápalky, dve trička, teplaky, troje boxerky, dve fľaše s vodou.

O Hannin batoh som sa nestara. Šiel som si po topánky. Vzal som ešte jedny cereálie.

,,Máš miesto v batohu?" Spýtal som sa Hanny, keď si tam dávala fľašky s vodou a dva zapaľovače.

,,Ešte áno." Vonku zatrúbilo auto. Hannah do batohu hodila, čo som jej podal. Čo boli jedny cereálie a pár jabĺk. Bežali sme k autu. Nasadli sme dozadu. Hannah si so mnou preplietla prsty. Smutne pozrela na mňa.

,,Bude to v pohode." Šepol som. Ona sa oprela o moje rameno.

O hodinu sme zastali niekde.... Na lúke? Čo do riti robíme na lúke.

Vystúpili sme z auta. Ochrankár nás držal aby sme neutiekli. Hanne začali lietať vlasy dp všetkých strán kvôli vetru. Bolo počuť obrovský hluk a následne sem pristála helikoptéra.

Dotlačili nás do nej. Bol tam jeden pilot.

Vzlietli sme. Ešte predtým nám dal slúchadlá.

,,Takže inštrukcie." Spustil. ,,Zaveziem vás na opustený ostrov. Budete tam mesiac, dva, možno aj rok. Ja netuším. Musíte zostať na ostrove. Využívate veci, čo máte v batohoch a čo si nájdete." Skončil. To je snáď druhý stupeň skúšky alebo niečo také.

Zleteli sme dole. Pilot nás takmer vyhodil z vrtulníku.

Odletel.

,,Harry mne je zima." Povedala Hannah. Zložil som si batoh z chrbta a vyzliekol som si mikinu. Je tu chladnejšie. Všade tu okolo je len voda.

Ostrov je malý. Z hora som si ho pozrel. Je tu les. Je malý. Potom je tu pláž okolo. Pravdepodobne pôjdeme do lesa.

Prehodil som cez Hannu moju mikinu. Vzal som ju za ruku a vošli sme do lesa. Nazbieral som konáre a zapálil som oheň. Hannah si dala dole batoh a sadla si pred oheň.

,,Neviem síce kto je ten Tajný, ale nechápem, prečo toto robí." Poznamenala. Prisadol som si k nej.

,,Rád by som ti na to odpovedal. Ale pýtam sa to isté." Preplietol som si s Hannou prsty.

,,Ja mám strach." Pozrela na mňa.

,,Sľubujem ti, že všetko bude v poriadku." Povzbudivo som sa usmial. Sám tomu neverím. No nechcem aby sa bála.

Vytiahol som si z batohu nôž a posekal som s ním mladý stromček. Sekal som ďalej. Už som sa začínal vzďalovať.

Nasekal som si taký druh rastliny. Neviem presne ako sa volá. Ale je to niečo ako silné lano.

Dotiahol som konáre pri ohnisko. Hannah medzitým nazbierala kamene a dala ich okolo ohniska.

Dál som pri seba niekoľko hrubších konárov a zviazal som ich. Pokúšam sa spraviť posteľ. Už len nohy. Tie musím spraviť hrubšie.

Jedna posteľ je hotová. Druhú sa mi už dnes nechce. Je neskoro a ja som nespal. Do riti však sú asi tri hodiny ráno.

,,Hannah poď si ľahnúť." Povedal som zatiaľ, čo som na posteľ ukladal moje veci. Zmestíme sa tam obaja. Schválne je širšia.

,,Kde si sa to naučil?" Spýtala sa keď šla ku mne.

,,Na výcviku." Milo som sa usmial. Hannah si sadla na posteľ. Drží. Som tak rád.

Prisunula sa ku mne a pobozkala ma.

,,Ľúbim ťa." Povedala.

,,Aj ja ťa ľúbim." Usmial som sa a začal som ju bozkávať. Vošiel som jej do úst jazykom. Hannah párkrát zastonala. Odtiahla sa a sadla si na mňa obkročmo. Zvalila som nás na posteľ.

,,Spravil si si zo mňa prikrývku?" Zasmiala sa.

,,Keby ležím ja na tebe tak ťa rozpučím." Ťukol som ju po nose. ,,Nechcem aby ti bola zima." Stráchal som sa.

,,S tebou, nikdy." ľahla si na mňa celá. Preplietla si so mnou nohy. Objal som ju a prevalili sme sa na bok. Hlavu zaborila do mojej hrude. Hladil som ju po chrbte aby som ju zahrial.

Na môj chrbát dopadal chladný vánok. Je mi tu chladno. Nedá sa mi zaspať. No nehnem sa. Hannah musí byť v teple.

Oheň už dávno prestal horieť. Pritúlil som sa viac k Hanne. Pomaly som zaspával.

Morning

Už sme dávno hore. Hannah pripravila oheň a ja tu zväzujem prístrešok. Za jeden deň sme pokročili ďaleko. No neskôr bude problém s jedlom a vodou.

Hannah prišla ku mne. Dala sa na špičky. Dal som jej pusu a pokračoval som v práci.

,,Pomôžem ti." Vzala jedno drevo. Akuráto to, čo podopieralo celú stavbu.

,,Nie Ha–" Skôr ako som to stihol dopovedať, sa mi polovica stavby zrútila. Hodil som lanká o zem.

,,Kurva!" Mal som nervy. Seriem sa tu s tým už dosť dlho.

,,Harry ja..." Chcela povedať.

,,Buď ticho! Sadni si na riť a nič nerob." Skríkol som po nej.

Začal som to všetko ukladať späť. Poriadne som to pouväzoval.

Šiel som si po palmové listy. Ako taká menšia strecha to postačí. Nie je to veľké. Ale jedna posteľ sa tam zmestí.

Začal som uväzovať listy na drevo. Pozrel som na Hannu. Hľadela pred seba. Zotrela si slzy. Povzdychol som si a bol som ticho.

Bolo počuť šum listov ako ich uväzujem a šum vody. Dnes je naozaj teplo. Ani nefúka vietor. A začínam sa už potiť.

,,Mala som sa spýtať." Ticho prehovorila.

,,Nemal som kričať." Zasekol som si ruku do lanka. Odviazal som to a priviazal znovu.

,,Leziem ti na nervy. Som nešikovná a otravná." Okamžite som pozrel na Hannu.

,,To nie je pravda. Nehody sa stávajú. A ja som rád, že si tu." Opäť som si tam zasekol ruku, no tentokrát mi to nešlo odviazať.

,,Ale toto nebola nehoda. To bola moja nešikovnosť." Vstala a vydala sa niekam.

,,Kam ideš?" Spanikáril som. Nedokážem si vytiahnuť ruku z listov a Hannah kráča preč.

,,Niekam."

,,Nie! Hannah stoj!" Mykal som rukou a pokúšal som sa vyslobodiť. Hannah sa otočila na mňa.

,,Chceš–" Nedopovedala.

,,Rýchlo." Vzala nôž. Prerezala lanká a ja som to zviazal opäť. Tentokrát bez mojej ruky.

,,Môžeš mi pomôcť." Venoval som jej krátky úsmev. Podávala mi listy a pridržiavala ich. O pol hodinu bola strecha hotová. Spolu sme ju zdvihli a položili na búdku. Nemá okná, ale má jedny dvere. Voda sa sem dostane len ťažko. Dovliekli sme tam posteľ.

Pokračovanie nabudúce....

Vote&Comment

Love ya'll. ❤