One month ater

Prešiel mesiac od Hanninho odchodu. Niall hneď druhý deň odišiel domov. Som tu sám. Nikam ani nechodím. A nikto nechodí sem.

Mesiac som neotvoril okno. Alebo vchodové dvere. Niečo odkiaľ by sem šiel vzduch.

Jem tak raz za deň a zväčšal len pozerám telku. Pozerám také programy, ktoré by som v živote nezapol.

Večer moc nespím. Proste ležím na chrbte a pozerám do blba. V hlave sa mi mihajú vzpomienky. Vzpomienky na ňu.

Jej meno počuť už nechcem. Snažím sa zabudnúť. Ale ona sa mi votrela do života a zmenila ho. Celý môj život zmenila k lepšiemu. Pokiaľ neodišla.

V to som zostal sám. Opustený strom na lúke plnej kvetov.

Mohol som sa zoznámiť s niekym iným. Ale ja chcem len ju. Ju moju.... Moju H..... Moju Hannu.

Tú, ktorú ľúbim.

Niekto zaklopal na dvere. Nešiel som otvoriť. Nechcem tu nikoho.

Jednoducho som odišiel do podkrovia. Sadol som si na gauč.

Podkrovie tvorí xbox, plazma, sedacie vrecia a gauč. Nič viac, nič menej. Okná sú zastrené.

Miesto klopania sa domom rozoznel zvonček. S povzdychnutím som vstal a šiel som k dverám. Prvý raz za mesiac otvorím.

Otvoril som a stála tam Tara.

,,Ahoj. Môžem dnu?" Prikývol som a uvolnil som jej cestu.

Tara vie o organizácii a o všetkom. Je to Louisova a Eleanor najlepšia kamarátka.

,,Dostalo sa ku mne to s Hannou." Wow. Nejak rýchlo. Kde bola celý mesiac. ,,Mrzí ma to Harry." Objala ma. V taške mala nejakú misku a šla z nej naozaj príjemná vôňa.

,,Mohla by som tu byť s tebou. Viem, že odmietaš výjsť z domu. A ako cítim tak ani nevetráš. Je tu dusno." Milo sa na mňa usmiala.

,,To je v pohode Tara." Prehovoril som chrapľavo.

,,Potrebuješ spoločnsť." Presviedčala ma.

,,Naozaj som v pohode." Bolo mi do plaču.

,,To vidím." Zotrela mi slzu. Ruku mala položenú na mojom líci. Zatvoril som oči.

,,Nebudem nič skúšať. Viem, že ju ľúbiš. A určite sa vráti." Povedala povzbudivo.

,,Ja tomu už neverím." Odtiahol som sa.

,,Tak ver. Daj tomu ešte šancu." Chytila ma za ruku.

,,Ja ne–" Prerušila ma.

,,E!" Skríkla. ,,Ver tomu!"

,,Fajn." Neznel som moc presvedčivo. Všimla si to ak Tara. Povzdychla si.

,,Niečo som ti priniesla." Odskočila od témy. Dobre spravila.

Vytiahla misku, z ktorej šla tá vôňa.

,,Sú jahodové." Usmiala sa. V miske boli koláče. Zaškŕkalo mi v bruchu. Tara sa na mne zasmiala.

,,Len sa najedz. Vidím aký si." Podpichla ma. Vzal som si misku a nasledoval som ju do obývačky. Tara sa hrabala medzi CD-čkami.

Vytiahla odtiaľ nejaký film a spustila to.

Vzala si jeden koláč a jedla ho.

,,Nekradni." Povedal som s plnou pusou.

,,Jasné Harold." Drgla do mňa. ,,Neviem kto ich piekol."

,,No predsa ja." Zasmial som sa.

,,Vidíš. Keď na ňu nemyslíš, hneď máš lepšiu náladu." Práve teraz mi nálada klesla. Tara pozrela na mňa. ,,Zlá veta." Odvrátila zrak.

,,Ha–... Tara to je v poriadku." Chytil som ju za plece.

,,Chcel si povedať Hannah?" Smutne na mňa pozrela.

,,Bol to preklep." Pozrel som do poloprázdnej misky.

,,To nič Harry." Pohladila ma po ruke. Začal som sa trochu klepať. ,,Harry..." Objala ma. Začal som plakať.

Hannah mi hrozne prirástla k srdcu. Akokoľvek sa budem pokúšať na ňu zabudnúť, tým viac si ju budem pripomínať.

Five moths later

Šesť mesiacov od jej odchodu. Tara tu nemohla zostať. Odišla za rodinou už v júny. Teraz je august. Opäť som tu sám.

Stále sem nikto nechodí.

Práve teraz ležím na posteli a snažím sa zaspať. Nedokážem to. Spal som už asi hodinku. Potom som mal nočnú moru. A zas sa mi nedá spať.

Niekto zazvonil. Nechcem ísť otvoriť. Kto by zvonil teraz o jednej ráno.

Opäť sa domom rozoznel zvonček. S povzdychnutím som vstal. Už ani nedávam nádej tomu, že sa vôbec vráti. Neverím v to.

Zišiel som schody a prešiel som na chodbu. Odomkol som a otvoril som dvere.

,,Ahoj Harry." Usmiala sa. Srdce sa mi rozbúšilo. Bilo hrozne rýchlo. Ona sa stále milo usmievala. Stojím tu ako idiot. Neviem či je to sen alebo realita. Musí to byť realita. Kurva musí!

Objal som ju. Naozaj silno. Pustila kufor. Začali mi po tvári stekať slzy. Zovrel som v rukách jej tričko.

,,Už som tu Harry. Už je dobre." Utišovala ma. Nemôžem tomu uveriť. Vrátila sa. Naozaj sa vrátila. Nechcem ju pustiť. Už nikdy.

Ona sa však odtiahla. Mal som zatvorené oči. Teraz sa zobudím. Určite sa zobudím.

,,Otvor oči." Zasmiala sa.

,,Je to sen..." Šepol som.

,,Nie Harry. To je realita. Som tu. Živá." Vzala mi ruku a položila ju na miesto kde má srdce. Tiež bije rýchlo.

,,Hannah." Opäť som ju objal.

,,O chvíľi placka Hannah." Povedala priškrteno. Odtiahol som sa.

,,Prepáč." Prehrabol som si vlasy. Vzal som Hanne kufor a vošli sme dnu. Vyniesol som jej kufor hore do izby. Sadli sme si na posteľ.

,,Ako to, že si tu?" Spýtal som sa.

,,Bola to skúška."

,,Čože?" Nechápal som.

,,Skúška pre nás oboch." Nervózne si prehrabla vlasy. ,,Ony vedeli, že sme k sebe naviazaní. Oddelili nás. Robili na nás pokus. Ako sa budeme správať..." Pozrela na mňa.

,,Ako si sa správala?" Spýtal som sa a prisadol som si bližšie.

,,V kuse som plakala. Každý deň, každú noc. Nedokážem bez teba byť. Nejedla som. Nepila som. Párkrát som bola v nemocnici kvôli tomu... A ty?"

,,Nespával som. Odmietal som výjsť z domu. Niall tu bol na dva dni. Bola tu na mesiac Tara. Vždy ma tu nechali samého. Denne som hľadel na telku. Neotváral som okná ani nič. Nejedol som. Len trošku. Párkrát som sa opil. A sem tam som aj plakal." Hannah na mňa smutne pozerala.

,,Bože Harry." Hodila sa na mňa.

,,Už ťa nikam nepustím. Aj keby som mal zomrieť." Pevne som ju stisol.

,,Ja už neodídem. Ja nechcem." Objala ma. Odtiahla sa. Letmo som ju pobozkal na pery.

,,Chýbali mi tvoje pery." Prehovoril som do bozku.

,,Aj mne tie tvoje." Bozkávali sme sa ďalej.

,,Ja som vravel, že sa vráti." Ozvalo sa spomedzi dverí. Okamžite som sa odtiahol od Hanny.

,,Niall ty idiot!" Skríkol som po ňom. Vlastne tam stáli všetci.

,,Vedeli ste o tom?" Spýtala sa ich Hannah.

,,Vedeli sme o tom celú dobu." Povedal Louis.

Vote&Comment.

Love ya'll. ❤