Ďalší nechutný deň v New Yourku. No pre mňa sa začína najlepšie. Práve som dostal hlásenie od organizácie pre, ktorú pracujem, že v Južnej Dakote sa nachádza istý mafián, ktorý hľadá práve mňa.

Organizácia bola najskôr proti tomu, aby som tam šiel. Avšak keď sa chce chlapec porozprávať, tak pôjdem rád.

Práve sa hrabem v šuflíku s falošnými občianskými preukazmi.

Theo Adams? Perfektné. Takže sa zahráme na...

Theo Adams
18 rokov
Mladý hudobník
Sirota
Starý priateľ v Južnej Dakote Dave George.

Skvelé! Mám priateľa. Už sa len obliecť. Čo také nám náš zlatý Theo nosí? Červená mikina, tepláky a šiltovka. To bude ľahké.

Prezliekol som sa. No istá podoba by tam bola. Pred domom by ma malo čakať Theovo auto. Čiže moje.

Vzal som si môj mobil, ktorý je tak trochu špeciálny. Vyzerá ako obyčajný iphone. No nie je. Mám tam svoje aplikácie, ktoré mi nainštalovala organizácia. Je tu napríklad GPS, ktorá mi vie určiť, či sa ku mne blížia nejaký mafiáni z inej, nepriateľskej organizácie.

Vyšiel som z domu a ako som povedal. Je tu už auto. Na takej sračke mám jazdiť? Jeep Wrangler. Tak Theo možno vyzerá dobre no auto má na piču.

Nasadol som do toho auta. Vonia to tu ako Vanilka. Neznášam Vanilku.

Zapol som si GPS, ktorá už bola v aute.

,,Zadajte trasu." Ozval sa ženský hlas. Celkom príjemný, no nie natoľko aby ma vzrušil. To moja navigácia má lepší a viac sexy hlas.

Naťukal som tam teda Južnú Dakotu. Naštartoval som a viezol som sa do Južnej Dakoty.

Asi v štvrtine cesty mi začal zvoniť mobil. Pozrel som na obrazovku. Je to Niall. Pracuje v rovnakej organizácii ako ja. Pracujú tam ešte traja ďalší kreténi. Sú v pohode. No myslím, že s Niallom si rozumiem najlepšie.

,,Hej! Nazdar. Máš misiu?" Ozval sa Niall. Takto sa ozýva vždy. To hej zvreskne.

,,Áno." Odpovedal som jednoducho. Dal som si mobil na reprák a položil som ho na palubnú dosku.

,,Neuhádneš, čo som dnes riadil!" Na sto percent sa uškŕňa. Vsadím sa o môj dom, že áno.

,,Loď?" Nadvihol som obočie aj keď to nemohol vidieť.

,,Lietadlo!" Vyhŕkol. To by nebol Niall keby to hneď nevykričí.

,,A aká bola misia?" Spýtal som sa po chvíli ticha. Niekedy neviem, čo sa spýtať.

,,Úžasná. Spolupracoval som s nejakou sext japonkou. Myslím, že sa vo..." Od tejto časti som ho už prestal počúvať.

In Dakota

Niall dokáže rozprávať aj tri hodiny v kuse. Vlastne som ho ani moc nepočúval. Však na čo. Teraz konečne do práce.

Zastavil som pri skromnom dome.

,,Theo!" Okríkol ma niekto a zozadu ma objal. Do kelu, čo to? Je to nejaké dievča. Celkom tučné dievča.

Kto je to? Že ja som zas preskočil stranu.

,,Ahoj." Zasmial som sa a objal som ju späť.

,,Ale, Adams. Ty si sa predsa len vrátil." Buchol ma do ramena nejaký týpek. Toto bude asi Dave.

,,Čau Dave." Dave sa usmial.

,,Nikdy si sa so svojou sestrou neobíjmal. Čože sa stalo." Toto veľké guľaté, že je moja sestra? No zbohom.

,,Chýbala mi. Čo ti poviem." Mikol som pleciami a odtiahol som sa od guľky.

,,No čo Rebeca. Šťastná, že je konečne doma?" No konečne! Konečne viem ako sa volá.

,,Áno som." Odula spodnú peru. Prosím nech už mám tú misiu za sebou, lebo ma porazí.

,,No nič, pôjdem sa vybaliť." Oznámil som a vybral som si z auta kufre, ktoré mi nabalila organizácia. V tmavo modrom sú rôzne zbrane a tak.

Dave vzal ten so zbraňami.

,,Nie!" Vykríkol som. ,,Teda... Sú tam poháre. Vieme, že si nešikovný." Vytrhol som mu kufor z ruky.

,,Jasné šéfko." Zasmial sa. No strašne vtipné. Mohol sa zabiť. Samozrejme Davea zabiť nejdem. Ide o nejakého 29 ročného týpka.

Zaniesli sme veci dnu. Je to tu hrozne staromódne a je tu neporiadok.

Som síce mafián, ale potrpím si na čistotu. Taktiež si potrpím na čistú vraždu. Väčšinou je to prirodzená smrť.

Okay. Takže moja izba je vľavo od okna. Mám ju. Zaniesol som si tam veci. Tá izba vyzerá ešte horšie ako Theova sestra a to je už, čo povedať.

Asi sa pýtate kde je pravý Theo. Drží ho organizácia. On o tom však nevie. Myslí si, že je stratený v L.A. pritom naňho dohliadajú. A ak dám oznámenie o splnení misii tak Theovim príbuznym vymažú pamäť odkedy som prišiel. Takže akoby som neprišiel.

,,Nechceš niekam zájsť?" Spýtal sa ma Dave.

,,Nie. Pôjdem sa vyspať. Zajtra mám veľa práce. Volal ma Pán Emister, vraj niečo potrebuje." Sadol som si na posteľ.

,,Jéj. To je ten milý muž." No iste. Milý. Keby si ty vedela, že je to mafián netešila by si sa.

,,Tak my ťa tu necháme. Dobre sa vyspi." Žmurkol na mňa Dave. Je gay alebo, čo keď na mňa žmurká.

,,Ja sa porozprávam s bratčekom." Usmiala sa guľka. Panebože za čo. Dave odišiel. Ľahol som si a guľka sa prisunula ku mne.

,,Prečo nie ste spolu?" Spýtala sa nevinne. Kriste pane. Prečo som musel dostať rolu nejakého teplého buzeranta. Rozhodne sa nechcem bozkávať s chalanom.

,,Mali by sme byť?" Odpovedal som jej otázkou.

,,Pred tým ako si odišiel ste si povedali, že sa milujete. Tak, čo sa s tebou stalo Theo?" Zamračila sa. Pripomína mi zemiak.

,,Asi sme si to nemali hovoriť. Je to len horšie." Odpovedal som otrávene. Kriste pamätaj. Si Theo. Nie Harold.

,,Dave!" Okríkla ho.

,,Čo to robíš?!" Prudko som sa posadil.

,,Potrebujete sa porozprávať." Usmiala sa. No koniec. Ľutujem toho Thea, že musí mať za sestru toto.

Dave vletel do izby. Guľka mu niečo šepla a zamkla nás tu. Dave si sadol ku mne. Smutne na mňa pozrel.

,,Hudba ťa zmenila Theo..." Ja nie som Theo! Najradšej by som to zakričal.

,,Nezmenila." Prisadol som si k nemu. On sa na mňa otočil.

,,Theo... Dobre vieš, čo sme si povedali pred tým." Chytil ma za stehno. Kriste Pane pomoc! Okay... Neodstrčím mu ruku len preto, lebo som teraz Theo.

,,Ah. Viem..." Neviem, ale to je jedno. Chcem už odtiaľto vypadnúť. Mal som už kadeaké misie, no táto je najhoršia. Dave sa opäť pozrel do zeme a dal preč ruku. A vlastne... Mohol by som mu zlomiť srdce. Aj tak mu vymažú pamäť. Ale zas ak sa niečo pokazí... Radšej budem hrať ďalej.

Objal som ho. Bože to je nechutné.

,,Stále ma ľúbiš?" Spýtal sa nevinne. Toto bude kurva nechutné.

,,Vždy som ťa ľúbil." Fuj, fuj, fuj! Nalejte mi niekto dezinfekciu na jazyk. Nikdy zo mňa nemali výjsť takéto slová. A nemali patriť nejakému chalanovi. Asi budem grcať.

Dave sa po chvíli odtiahol. Vstal. Chvála Bohu.

,,Vyspi sa." Usmial sa a odišiel.

Počkať... Však guľka zamikala. Tá špina tlstá krpatá iste počúvala. Vybral som kľúč a zamkol som sa.

Konečne si otvorím môj kufrík. Ten kde mám všetky moje zlatíčka.

Takže... Čo použijem na tuto Eda. Volá sa Edvard. Všetci mafiáni ho však volajú Edo. Dedo Edo navštívi nebo.

Vrešťal by som od radosti keby som žena. To však nie som. Vytiahol som si pero s jedom. Jednoduchá zbraň. Pichnete pero do ruky. Jed začne účinkovať okamžite. Do pätnástich sekúnd spôsobí srdcový infarkt. Ani stopy po jede.

To si vezmem. Potom tu máme čo... Nôž? Nie. Pero postačí. Ak nie tak mám päste.

Tak a teraz si zavolám.

,,Organizácia, podávam hlásenie. Tu Styles. Som na mieste. Zajtra idem na vec."

,,Ďakujem. Na teba je vždy spoľahnutie." Počkať... Toto nie je organizátor. Toto nehovorí a má úplne iný hlas.

,,Tomlinson?!" Zkríkol som.

,,Čávo. Organizátor, telefonuje s Malikom. Nezvláda misiu. Ako vždy." Zasmial sa.

,,Však klasika." Zamrmlal som. Malik tam je len navyše. Nič nevie. Je to grambľavý človek. A vyzerá ako nejaký postiha z utečeneckého tábora.

,,Ako je v Južnej Dakote?" Spýtal sa.

,,Podľa všetkého je Theo Adams gay. A má gay priateľa."

,,Oj. A bola pusa?" Zasmial sa.

,,Prestaň Tomlinson. Viete, že som z vás najlepší. Tak zavri klapačku."

,,Niekto tu má vysoké ego."

,,Ak sa vrátim tak si ma nepraj."

,,Oh! Pán Styles. Už sa bojím." Vysmial sa mi.

,,Máš sa čoho." Zložil som to.

Dal som si dole šiltovku. Moje vlasy by to už dlhšie nevydržali. Vyzliekol som si mikinu a tričko. Šiel som ku skrini na, ktorej je zrkadlo.

Na predošlej misii som utrpel menšie zranenie. Žena, ktorú som mal zneškodniť, mala pri sebe na moje nešťastie nôž. Urobila mi dlhý rez, ktorý smeruje od stredu mojej hrude k môjmu ľavému ramenu. Nie je to úplne zahojené a celkom to bolí.

Prešiel som prstom po obväze. Zaštípalo to. Sykol som od bolesti.

To bola jediná misia, ktorú som pokazil a teraz za to musím doplácať. Tá žena na mňa posiela istých mužov a preto ma každý deň čaká nová misia. Snažia sa ma zabiť.

Dal som si dole nohavice a ľahol som si do postele. Ležím na chrbte a pozerám na strop.

Theovú izbu by som opísal asi takto: Ten chalan má naozaj zlý vkus.

Má jednu stenu čiernobielu. Od stropu sa ťahajú čierne pásiky. Inak ostatné steny sú biele. Je tu skôr tmavý nábytok.

Pokúšam sa zaspať. Nedarí sa mi to. Vidím to tak, že asi nebudem spať...

Morning

Zaspal som aspoň na pár hodín a teraz som pripravený na moju misiu.

,,Dobré" Zišiel som schody. Dole bol Dave a guľka. Bože... Budem musieť spraviť niečo zvodné. Zabite ma prosím.

Prišiel som k nemu zozadu. Stál a ja som toho využil. Stisol som jeho zadok. Otočil sa na mňa. Nahol som sa cez jeho rameno. Robil wafle. Som celkom hladný. No nesmiem. Nesmiem jesť takúto stravu.

Nejedol som takúto stravu odkedy som mal desať. Môj otec je totiž tiež mafián a cvičil ma. A ako sa hovorí. Žiak porazil učiteľa.

Som lepší ako môj otec. Predsalen on už má svoj vek. No stále je dobrý.

Vlastne... Nejedol som takto trinásť rokov. Sranda čo?

,,Budem už musieť ísť. Budem meškať." Dal som mu pusu na líce. Prečo ja toto robím... Panebože.

,,Maj sa Theo!" Povedali obaja jednohlasne.

Vyšiel som z domu a nasadol som do Jeepu. Skôr ako som naštartoval som si skontroloval svoju výbavu. Všetko mám. Naštartoval som a šiel som k Edovi.

Došiel som pred jeho barák. Je moderný. A to až moc. Na Južnú Dakotu, je to moc. Pred domom boli ochrankári.

,,Dobrý deň, ja som Theo Adams. Volal ma Pán Edvard. Vraj potrebuje pomoc s účtami. Som totiž dobrý vyjednávač." Ochrankár povedal isté veci do vysielačky. Prikývol a otvoril mi dvere.

,,Hra sa začína... Edvard." Povedal som si pre seba. Edo zatiaľ prišiel dole.

,,Rád ťa spoznávam. Theo?" Prikývol som.

,,Prišiel som kvôli tým účtom." Edo prikývol a zaviedol ma do jeho izby. Vytiahol som si blok a pero.

Edo si dal ruku tesne vedľa mojej ruky v, ktorej som zovieral pero.

,,Niečo na pitie?" Uškrnul sa. On to tuší. Musí pretože inak by sa neuškŕňal. Na ruke som si všimol pár prsteňov. Vzal som jeho ruku.

,,Sú zvláštne. Boli drahé?" Spýtal som sa akoby ma to zaujímalo. Vlastne mi šlo len o to zabiť ho.

,,Boli." V ten moment mi otrčil žily. Využil som toho a pichol som mu pero presne do žily.

,,Budeme počítať." Uškrnul som sa.

,,Styles" Bolo posledné, čo povedal. Zachytil som ho aby to nespravilo rachot. Prešlo dvadsať sekúnd. Práve som splnil svoju misiu.

,,Pomoc!" Zakričal som. Pribehli sem ochrankári.

,,Mal by si odísť." Prísne povedal ochrankár. Prikývol som. Odišiel som akoby sa nič nestalo. Odišiel som späť do organizácie. Všetko oblečenie je u Thea.

Ďalej čo sa stane ma už netrápi.

Ola!

Rozhodla som sa napísať ďalší príbeh. Trošku som sa inšpirovala knihou, ktorú som si kúpila. Dúfam, že sa príbeh bude páčiť.

Love ya'll❤