"Hádžeš ty," pohliadli naňho jantárové oči Sýkorky. 

Schmatol do svojich chudých malých dlaní a hodil ich na károvanú doštičku.

"Dosť bolo hier!" ozval sa sladký hlas ich häkara.

"Ale, häkar Fendis, ešte päť minút!" prosili úpenlivo deti.

"Dobre, ešte päť minút. Ale nezabudnite, dnes je veľmi dôležité cvičenie na overenie vašich síl. Hostagar vám žehnaj! Nech váš oheň dovtedy nezhasne," na Fendisovej drsnej tvári sa rozlial jemný úsmev.

Fendis bez slova odišiel z maličkej miestnosti a zabuchol za sebou mohutné dvere. 

"Čo myslíš, čo to bude tentokrát za cvičenie?" spýtala sa Sýkorka.

"Neviem, ale bojím sa, že urobia to, o čom hovoril minule Sokolík," smutne sa zahľadel Vrabček na Sýkorku.

Bola to malá chudučká dievčina, o nič staršia ako Vrabček. Mala rovné hnedé vlasy, ktoré jej häkar Ertis strihával, aby nechytili vši. Vrabček ich mal ostrihané po temeno hlavy. Ani mu veľmi vlasy nerástli. Strihali ho len raz do mesiaca tak, ako každého člena Rádu agnärov. Všetci členovia rádu mali na sebe červené rúcha. Členovia ako on a Sýkorka mali červené rúcha so zeleným lemom, osoby ako häkarovia mali rúcha so strieborným a zlatým lemom. Strieborný lem mal len úzky okruh členov. Jedným z nich bol aj Fendis. Iba jeden elf mal však rubínový lem: arcimajster Rádu agnärov. Lenže Vrabček a mnohí iní ho nikdy nevideli. 

"Nebojte sa, keď príde čas, arcimajstra uvidíte. Bude to najkrajší deň vášho života," hovorieval im Fendis.

Vrabček tomu veril. Chcel vidieť toho, pre koho sa učia zlepšovať svoj talent. A mal rád sušené ovocie, ktoré im vraj posielal arcimajster ako odmenu. Najradšej mal sušené slivky z Dritónie na Východe. Tieto mu dokonca posielal arcimajster osobitne.

"Nebaví ma to. Mohli by sme ísť do Siene plameňov za Fendisom," frflala Sýkorka.

"Máme ešte päť minút!"

"Ale mňa už nebaví hrať túto hlúpu hru zo Severu!" rozhádzala Sýkorka figúrky a kocky po miestnosti.

Vrabček zrazu skočil na Sýkorku a vyťahal ju za vlasy. Ona sa mu zasa zahryzla do jeho maličkej dlane. Dvere na izbe sa s rachotom otvorili a na prahu stál Fendis s hnevom.

"Čo to pri Erelinovi robíte?!" okríkol ich.

Jeho hrubý hlas deti uzemnil. Zo strachu sa k sebe pritisli. Nezmohli sa na žiadne slová, jazyky sa im vzpriečili medzi zubmi.

"Čakal som od vás viac. Erelinovi služobníci sa nemajú medzi sebou biť. Majú spolupracovať, pomáhať si. Na bojisku to platí dvojnásobne," povedal im karhavo.

"Strašne ste ma sklamali, rovnako aj arcimajstra. Dúfam, že dnes aspoň zaberiete pri cvičeniach. To mi pripomenulo to, že by sme už mali ísť. Poďte," kývol na dvere.

Deti bez otáľania vstali a nasledovali svojho učiteľa a opatrovníka. Chodby Veľkého chrámu Erelina boli temné, ale teplé vďaka plamienkom ohňa. Na každej chodbe bolo niekoľko veľkých svietnikov alebo aspoň niekoľko sviečok. Keď vošli do Siene plameňov, všade tam stálo plno malých detí a pár häkarov. Niektoré tváre ani nikdy nevidel. V strede miestnosti horel obrovským plameňom oheň a oblizoval svojimi jazykmi strop. S Fendisom sa vopchali do prednej rady členov rádu a ich zraky sa upreli na elfa v červenom rúchu s rubínovým lemom.

To je arcimajster!, výskal v duchu.

Všetci v miestnosti pozorovali toho, komu slúžili so zatajeným dychom. Bol to muž, ktorý pripomínal Vrabčekovi nadpozemskú bytosť. 

"Vitajte, bratia a sestry! Určite máte mnoho otázok, napríklad prečo som vás všetkých zvolal a ukázal sa vám. Tieto správy prichádzajú až z Juhu. Znamenia konca drakov a príchodu temnoty sa priblížili," povedal hlasno a sladko ako pieseň arcimajster," a to znamená, že musíme spraviť rituál výberu."

"Rituál vybratia sa nerobil už dve storočia. Je to rituál, kedy každý s dobrým talentom a schopnosťami musí prejsť do Erelinových plameňov a očistiť sa. Kto vyjde nespálený, ten je jeho potomok čo odrazí temnotu naspäť do studených podzemí," povedal rozradostene Fendis Sýkorke a Vrabčekovi.

Sýkorka preľaknuto zjajkla a so strachom cúvla.

"Neboj sa, Sýkorka. Teba nevyberú. Nemáš až tak rozvinuté schopnosti, aby si mohla byť potomkom, čo odrazí temnotu naspäť a zachráni plameň tohto sveta," upokojoval ju Fendis.

Naokolo v sále začal panovať hluk a chaos. Elfovia sa medzi sebou škriepili o to, kto je tým potomkom boha ohňa.

"TICHO!" zakričal mocným hlasom arcimajster.

Všetci stíchli a ich zraky sa upreli na ich vodcu.

"Chcem aby títo nasledovní pristúpili. Upozorňujem vás, drahí bratia a sestry, že medzi týmito osobami sú aj niektoré veľmi mladé mená, takže sa neľakajte. Chcem aby sem pristúpili Oloryo, Sokolík, Vrabček, Faenyx, Nyrtos a Elera," jeho tvár rozžiaril úsmev.

Vrabčeka pichlo v hrudi, keď povedal arcimajster jeho meno.

"Choď!" radostne ho postrčil Fendis.

Vrabček neváhal a s radosťou podišiel k arcimajstrovi po schodíkoch pri veľké plamene. Elfovia pod nimi sa radovali a vzývali Lagerthu a Erelina. Ženy začali mumlať v neznámych hrdelných jazykoch. Muži sa zasa potichu modlili.

"Najprv sa vás všetkých opýtam pár otázok. Zaberie nám to len chvíľu, nebojte sa," jeho dlhé vlasy viali ako plamene ohňa.

Oči arcimajstra sa upreli na nižšieho muža pri Vrabčekovi. 

"Faenyx, ideš prvý," povedal.

Faenyx sa neohrabane prestrkoval cez nich až k arcimajstrovi. Takto postupne volal aj ostatných. Potichučky si s nimi niečo šepkal a vždy sa nakoniec usmial. 

"Vrabček, teraz ty!" ohlásil ho.

Chudé chlapča k nemu ochotne podišlo.

"Správal sa dnes k tebe tvoj učiteľ spravodlivo alebo nespravodlivo?" šeptom sa ho spýtal.

"Nespravodlivo," odpovedal chlapec oduto.

"Prečo nespravodlivo?"

"Nedovolil mne a mojej kamarátke sa hrať," nadýchol sa Vrabček.

"Čože? Prečo?" šokovane naňho hľadel arcimajster.

"Ja neviem," zaklamal.

"Naozaj?" zahľadel sa mu arcimajster do očí.

"Naozaj. Chceli sme sa len hrať a on na nás aj kričal a-"

Pred Vrabčekom sa objavil ohňový jazyk a dotkol sa jeho tváre. Svet pred ním zrazu zmizol do rúška tmy. Prvé čo zacítil, bola strašná bolesť. Počul naokolo seba ženský výkrik.

"Prečo nič nevidím?!"

Zacítil, že ho niekto chytil pod pazuchy a niesol vo vzduchu.

"Prečo nič nevidím?!" tiekli mu po lícach slzy.

Vlk, budeš sa volať vlk, ozvalo sa mu v hlave.

"Haló! Je tu niekto?!" 

"Ticho!" utíšil ho známy sladký hlas patriaci Fendisovi.

Zacítil, že sedí znovu na svojej mäkkej posteli. Mal pocit, akoby mu niekto utieral popálenú tvár. Po každom prechode mokrej handry ho celá tvár neznesiteľne štípala.

"Potrel som ti to liečivou vodou z nášho prameňa. Do pár týždňov by sa ti tvár mala zahojiť," upokojoval ho jeho häkar.

"Häkar Fendis," preglgol," uvidím ešte niekedy niečo?" 

"Budeme sa modliť a dúfať, že Štyria ti pomôžu. Proroka Igniana vyliečili z hluchoty vody tohto chrámu," povedal Fendis.

"Fúha, nečakal som že voda začne účinkovať už teraz. Popáleniny ti takmer zmizli. Ale tvoje oči, oni sú...sú-"

"Áno? Sú v poriadku, häkar Fendis?" pýtal sa chlapček nevediac krutú pravdu.

"Prepáč mi to, ale asi už ani modlitby nepomôžu," smutne povedal Fendis.

Chlapček začal fňukať a roniť maličké slzy. Hlasno preglgol:

"Počul som neznámy hlas mi niečo hovoriť v hlave, akurát keď ste ma sem viedli, häkar Fendis. Neviete, čo by to mohlo znamenať?" otočil Vrabček bezradne hlavu.

"Neviem," povedal Fendis po dlhšej odmlke.

Fúha, nečakal som že napíšem novú časť takto rýchlo :D Názory? Tentokrát sme sa zo Severu presunuli na Východ, do chrámu jedného zo Štyroch. Tipujem že dosť nuda, i keď sa tu odkrývajú niektoré veľmi dôležité detaily :) Názory?