Nemyslel si, že cirkusanti budú k nemu takí prívetiví. Dali mu jeho vlastnú izbu v jednom z dlhých a obrovských kočov. Mal tam pár sviečok, malú posteľ s tenkou károvanou prikrývkou a misku s vodou pre jeho vlčie šteniatko. Zistil, že malé vĺča je dievča. Dal jej meno Aiyana, čo znamená v staroelfštine Odvaha. Aiyana sa od neho nepohla od ich prvého spojenia. Skúšal za tých pár týždňov sa dostať do nej aj bez rúk, ale opak bol pravdou. Namiesto toho videl čudné veci počas jeho nočného snívania. Videl ľadového draka ako vrhá tieň na obrovské mesto s červenými strechami. A potom veľa iných vecí, ktoré ale nanešťastie zabudol. Okrem sna s drakom videl niekoho kráčať v studenom a zároveň žeravom ohni.

Boli to len sny, hovorieval mu Fendis.

"Aiyana!" ohlásil vĺča. 

To sa spokojne upelešilo na jeho rukách a znova sa mu vrátil zrak. Opatrne sa postavil z jeho malej postele a vyšiel z vozu na čerstvý vzduch. S cirkusantmi stáli za mestom a pripravovali sa na dlhé putovanie do Východného Aetharu. Žonglér, s ktorým sa zoznámil, sa volal Kyrian. Bol zároveň aj majiteľom celého putovného cirkusu. Rád chodieval vystupovať so svojimi podriadenými, aby ukázal, že na riadenie cirkusu musí byť aj on sám cirkusant.

"Kam ideš, Vlk?" spýtal sa ho.

Vrabček mu nepovedal svoje meno, ktoré mu dali kňazi. Už chcel nechať Vrabčeka za sebou a chcel zabudnúť na celý chrámový život. 

"Chcem sa len na vás pozrieť. Mimo chrámu som cirkusy nikdy v živote nevidel," povedal.

"Toto nie je všetko, čo robíme. Len nacvičujeme, pravé predstavenie príde až za pár týždňov. Aj ty by si mal nacvičovať. Ostatní ťa nevideli predviesť sa," kývol hlavou.

"Chápem. Potreboval by som nato ale nejaké zvieratko alebo niekoho z vás," povedal Vlk.

"Potom, ako docvičíme, nám môžeš ukázať čo dokážeš," povedal Kyrian a odišiel naspäť k malej skupinke žonglérov.

Vlk sa otočil, aby sa vrátil do svojej izby, ale cestu mu skrížilo nízke dievča s malým nosom a veľkými očami:

"Kamže sa chystáš, Vlk?"

"Do svojej izby. Mohla by si ma nechať prejsť? Chcem si ísť oddýchnuť," zahľadel sa na ňu.

Mala červené líca ako jablká a pehavú tvár so šibalským pohľadom.

"Tuto neoddychujeme, Vlk. Sme cirkusanti, nie lenivé prasce v bahne," skrížila ruky.

Vlk sa cítil zmätene:

"Kam mám teda ísť? Kyrian ma-"

"Viem, že ťa môj otec neposlal do izby. Len ti odkázal, aby si ukázal svoj talent neskôr," usmiala sa.

Vlk mlčal.

"Ja som Mercia," nastavila mu pravú ruku.

Vlk jej ochotne podal svoju a potriasli si. Mercia mala celkom slabý stisk. Nebola veľmi veľkého vzrastu, bola výrazne menšia ako on. 

"Poď, ukážem ti niečo!" potiahla ho za rameno a ťahala zo sebou. Vlk sa snažil vzdorovať, ale Mercia bola výrazne silnejšia.

"Kam to ideme?"

"Ukážem ti niečo smiešne," dusila sa tlmeným smiechom.

Ťahala ho so sebou až ďaleko od tábora cirkusantov až k mestským hradbám. Popri nich boli mrzáci, chorí a chudobní v ich deravých stanoch. Z ich vatier stúpali malé kúdole dymu až ponad kamenné hradby. Aiyana sa nepokojne zavrtela v jeho náručí.

"Prečo ideme sem? Ja sa bojím," povedal ustráchane.

"Ty si si nato naletel?" otočila sa k nemu s posmešným úsmevom.

"Na čo?" nechápal.

"Myslíš, že by som sa s tebou len tak skamarátila? Si na omyle, Vlk," priblížila sa k nemu a jemne doňho drgla.

Aiyana v jeho rukách vycerila na dievča malé zúbky. 

"Tvoj vlk ťa neochráni," cúvla a zobrala zo zeme palicu.

Palica zasvišťala vzduchom a Vlk sa ocitol na kolenách v blate. Mercia krúžila okolo neho, pokým mu znova netreskla palicou. Tentokrát sa mu ušlo na tvár, čo dokazovala vytekajúca krv z jeho úst. Malá vlčica vyskočila z jeho rúk a chňapla Merciinu palicu do svojich zubov.

Mercia sa zmocnila palice a šteňa ignorovala. Vlk sa síce Aiyany nedržal, ale stále videl jej očami. Podarilo sa mu to.

Aiyana sa nevzdala a Mercii zahryzla zuby do jej nohy. 

"Tvoj vlk je mŕtvy!" skríkla a pokúsila sa šľahnúť Aiyanu palicou.

Vlčica sa šikovne uhla a znovu zaútočila. Dievča spadlo na zem a Vrabček sa naopak pozviechal. 

"Ešte raz to skúsiš a Aiyana bude nemilosrdnejšia," povedal jej.

Aiyana nato dievča pustilo. S jej malými zúbkami zanechala na koži dievčatka len malé odtlačky bez známok závažnej rany.

"Toto poviem otcovi!" tlačili sa jej slzy do očí.

Za malou dievčinou sa začala blížiť skupinka mužov v otrhanom oblečení. Jeden z nich zvieral v ruke hrdzavú dýku. 

"Už sa tešíme ako ťa ochutnáme!" okríkli Merciu.

Mercia sa pozviechala z blata a pustila sa do behu. Vlk bleskurýchle schmatol Aiyanu do náruče a zobral nohy na ramená. Za sebou počul dupanie a mľaskanie topánok. Obzrel sa a videl mužov v rýchlom behu. Dievča už dobehlo do tábora. Vlk výrazne zaostával. Bál sa, že by mu Aiyana spadla z náručia a on by znova nevidel. Pri vstupe do tábora si všimol pochodne s ohňom. Načiahol k nim jednu ruku a ohne vyrazili do nej. Oheň hodil na mužov, ktorí sa mu našťastie nestihli vyhnúť. Ohnivá guľa sa pred nimi rozprskla a všetkým popálila ich špinavé tváre. Vlk sa neodhodlal obzrieť na to, čo vyviedol týmto mužom. Keď došiel do tábora, všetci sa naňho dívali, akoby niekoho zavraždil. Mercia objímala svojho otca, ktorý jej obzeral ruku.

"To ju dohrýzla tvoja vlčica?" spýtavo naňho hľadel.

"Áno, ale preto, lebo ma Mercia začala mlátiť palicou do krvi," povedal Vrabček.

"Klame! Poštval na mňa tú malú vlčicu! Chcel ma zabiť!" ukazovala naňho chudým prstom.

"Je to len šteňa, Mercia! Veď nemá ani poriadne zuby!" smial sa Kyrian aj s inými cirkusantmi.

"Zabijeme tú malú kurvu!" ozvali sa hlasy popálených mužov.

Blížili sa do tábora rýchlejšie ako by niekto čakal.

"Hej, nechajte tú malú na pokoji!" ozval sa malý trpasličí elf stojaci popri Kyrianovi.

Trpaslík mal nafarbené vlasy na zeleno a modro. Hlavu mu zdobil klobúk s troma špicmi, na konci ktorých boli malé zvončeky. Na sebe mal veľkú károvanú košeľu, ktorá mu spadala až na zem.

"Drž hubu, trpaslík!" okríkli ho.

K mužom podišiel vysoký a svalnatý muž v bielej ľanovej košeli a roztrhaných nohaviciach s mohutnými rukami ako hory:

"Dovoľovať si na menšieho a značne slabšieho trpaslíka, aké odvážne! Nože si skúste moje ruky, už dlho nezmlátili nejakých sráčov ako vy. Mávate tu hrdzavým nožíkom a planými vyhrážkami, ale ste len sráči bez gulí. Poďte si na nás skúsiť tie vaše ochabnuté ruky, a prisahám vám, že domov už neprídete."

"Uhni z cesty svalnatá obluda, inak ti odre-"

Svalovec chytil hovoriaceho muža za krk. Jeho prsty sa omotali okolo pochudnutého krku a začali ho smrteľne objímať.  Vtedy sa ozvalo prasknutie a muž padol do trávy. Ostatní dvaja sa nezmohli na slovo.

"Aj vy chcete takto skončiť?" pozrel na nich.

Jeden z nich skočil na horu svalov, ale bolo mu to nanič. Svalovec ho treskol na zem a zašliapol mu hlavu. Z lebky mu vytryskol prúd krvi s kúskami ružovkastého mozgu. Svalovcove oči pohliadli na posledného z nich.

Ten sa od strachu pomočil a s plačom sa odobral preč. 

A máme tu novú časť, trocha podľa mňa oničom, ale tak musíte posúdiť vy :) Názory?