Pred veľkolepé hradby Pärten Ita dorazili včera večer. Neprekvapilo ju, keď zistili, že v Pärten Ita je posádka o počte deväťsto mužov. Kaltaral pred pár hodinami poslal posla na Crachtos so žiadosťou o ďalších vojakov a štyri katapulty. Priamy útok na mohutný hrad Pärten Ita je naplánovaný až za tri dni, kedy by mali približne doraziť posily. Strýko jej k tomu urobil radosť tým, že ju nechá spolu s ním a troma generálmi na čele. Kaltaral takisto spomínal, že Pärten Ita sa od tej osudnej noci a dní a rokov predtým veľmi zmenilo. Všimol si opravenú hradnú bránu so zosilnenou mrežou z markalarského striebra. Okrem toho zbadal štyri veže pri každom cípe hradu vysoké veže ťahajúce sa až do neba. Južania im dali meno jahyoly. Slovo pochádza zo staroelfštiny, ktorá je napriek svojej komplikovanosti a nestálej gramatike a neucelenej slovnej zásobe veľmi rozšírená. Jahyola znamená dračia zhuba. Čo Malleryna ako menšia čítala v rôznych knižkách o drakoch, tak tieto veže zachránili nejeden život. 

Škoda, že ich Sever nemal v tú prekliatu noc, bedákala v mysli. 

Malleryna nervózne pobehovala po stane, čo robí zvyčajne, ak je nervózna a potrebuje premýšľať s čistou hlavou. Občas si uchlipla za pohár vody alebo vykukla z okna jej jurty, ktorú jej dal kmeň. Zistila aj to, že kmeň sa volá Mesiacom popálení. Boli jedni z posledných severských kmeňov, ktoré prežili drancovanie otrokárov a na čele s divošským kráľom Teparosom. Jeho život neskončil príbeh veľmi šťastne. Aj on sa pokúšal obliehať a vydobyť Pärten Ita, ako sa teraz snaží Malleryna aj so strýkom, ale prehral. Myranna naňho zaútočila so Serafasalom a troma ďalšími drakmi a tým ukončila vládu prvého a posledného divošského kráľa. Mallerynu zo zamyslenia vytrhlo buchnutie dverí. Otočila sa tak prudko, že chýbalo málo do toho, aby zhodila svoj pohár. Z dverí vyšiel vojak s malou obálkou zapečatenou zelenou pečaťou.

"Od koho je ten list, vojak?" 

"Od lorda Rheya Potomalexysa z Crachtosu, Vaša výsosť," rýchlo sa uklonil a podal list Malleryne.

"Môžeš ísť," kývla na dvere jurty a vojak odišiel. Pečať zlomila a obálku otvorila. 

Určite ten list poslal po drakovi, posol predsa vyrazil len pred pár hodinami. 

V liste stálo:

                                             Drahá kráľovná Severu Malleryna,

                           na žiadosť Tvojho strýka Kaltarala Malexysa som si dovolil 

                               pozvať k Nám na pomoc lorda Silverona Regelora, 

                                    mladého pána Gordonfortu na Západe, 

                 aby nám pomohol ako dlhodobý priateľ a vášnivý podporovateľ Našej veci. 

       Poskytol Nám armádu o počte dvetisíc statných mužov a je ochotný aj 

                           požiadať iných lordov zo Západu a Severu o pomoc. 

Rhey Potomalexys, pán Crachtosu 

Tak krátky list stačil na to, aby sa jej na tvári vyčaril úsmev. Tešila sa, že má podporu aj mimo Severu. Určite pomohol aj pôvod jej otca Bastigesa, ktorý pochádzal zo Západu. Keďže mal menší titul ako jej matka, jeho deti nemajú jeho priezvisko a tým pádom nepatria ani medzi tämbernorov. Jedine Tysirias vykazoval známky nielen orkontarov, ale aj tämbernorov. Mallerynu unavilo nečinné pobehovanie vo svojej jurte a tak sa rozhodla konečne vyjsť z nej. Ihneď ako vyšla von jej do očí vrazilo ostré oslepujúce svetlo slnka.

"Vypustili na nás draka!" začula krik prichádzajúci z tábora.

Neváhala, schmatla zahnutý meč položený v rohu jurty a bleskovo vyrazila vpred. Všetci vojaci akoby prestali vnímať realitu a okolie. Dívali sa len na veľkú bránu Pärten Ita pred ktorou stál najväčší drak akého kedy Malleryna videla. Bol taký veľký, že by zvládol zhltnúť väčšieho poníka bez problémov. Beštia s dvoma nohami rozprestrela krídla, odrazila sa od zeme a ladne pristála pred táborom. Okolo draka sa rázom utvoril kruh tvorený z kopijníkov s veľkými štítmi a ostrými kopijami. Zviera sa začalo bezradne obzerať a páliť svoj žeravý oheň na okolie. Niektorí vojaci padli, ale tých nahradili ďalší. Draka bodali do jeho bronzových šupín a z rán mu vytekala krv. Jeho nápev bolesti sa ozýval po okolí aj s vetrom. Náhle drak zavrčal a odrazil troch bojovníkov s chvostom nabok a započal svoj ohnivý tanec. Muži vrieskali bolesťou, ich mäso sa škvarilo a krv sa varila. Malleryna s hrôzou pohliadla na muža pri ňom, ktorý zvieral v rukách bič:

"Podaj mi ten bič. Tento drak sa sám neskrotí."

"Vaša Výsosť, idete na istú smrť!" snažil sa jej to vyhovoriť.

Malleryna nechcela márniť ani sekundu, uchmatla mu bič z rúk, meč nechala v tráve a rozbehla sa do ohnivého pekla. Vojaci, ktorí sa k drakovi priblížili padali ako muchy, dokým neostala pred ním len Malleryna. Zelené oči beštie sa upriamili na ňu a drak sa rozbehol smerom k nej. Malleryna sa zahnala bičom a ozval sa hlasitý plesk. Drak zastavil a zaskuvíňal. A potom ďalší a ďalší plesk. Do Malleryny sa každým švihom hrnulo viac odvahy ako inokedy. Niektorí by povedali, že zošalela, ale ona cítila niečo iné. Ak si skrotí tohto draka ako kedysi jej predkovia s bičom, tak bude mať jednu z najsilnejších zbraní akú kedy môže mať. Drak sa vzchopil a vypálil po nej svetlomodrý studený plameň, ktorému sa nestihla vyhnúť. Plameň jej spálil šaty a zanechal na ruke drobunkú popáleninu. Ale inak bola úplne v poriadku. Aj keď ju plamene pohltili celú, ona prežila. Oblečenie na jej tele obhorelo a ostali na nej len kúsky látky. Takmer polonahá s vetrom vo vlasoch pevne obopla svoju dlaň o bič a švihla znova. 

Odysina, pomáhaj mi, pomodlila sa v mysli.

Zviera sa už pomaličky nevládalo postaviť, ale aj tak vôkol seba ešte stále pálilo menšie plamene studeného ohňa. Malleryna stúpila do ohňa a pocítila jemný chlad. Vôbec jej ten chlad nevadil, skôr jej lahodil. Kúsky látky na tele jej kompletne zhoreli aj s topánkami a ostala nahá. Plesk biča sa ozval ešte dvakrát a drak už ležal zúfalo na zemi. Z rán mu vytekala zelenkastá krv a tvorila malý vodopád na jeho šupinách. Malleryna si čupla k zranenému zvieraťu a pomaličky načahovala ruku k jeho mohutnej hlave, dokým sa ho nedotkla. Drak na ňu pohliadol, ale nič neurobil. Iba na ňu hľadel svojimi jasnými zelenými očami. 

Podarilo sa, skrotila som ho.

Drak sa ťarbavo pozviechal a nechal sa hladiť od Malleryny. Tá sa zahľadela na vystrašené tváre vojakov a usmiala sa:

"Viem, že mnohí máte strach. Vidím vám ho v očiach. Ale nemáte sa čoho báť. Tento drak už nie je ich, ale náš. Nastáva nová doba pre Sever, v ktorej už nebudú draci len leniví domáci miláčikovia, ale schopné nástroje boja a spoločníci na život a na smrť. Južania v Pärten Ita uvidia, ako Sever dokáže bojovať aj s drakmi! Budete bojovať s drakmi po boku, ako bratia s bratmi?"

"Áno!" jasali vojaci a zdvíhali víťazne nad hlavy zbrane.

Malleryna pohliadla na mohutného draka. Ten jej nastavil krídlo, po ktorom nakoniec vyliezla až na jeho ostnatý chrbát. Pohodlne sa usadila medzi ostňami a dvoch z nich sa prichytila. Drak sa otočil, otriasol hlavou a rozprestrel svoje mohutné krídla. Zareval tak hlasno, že vtáci naokolo od strachu odleteli zo stromov ďaleko preč. Zviera sa odrazilo zo zeme a vzlietlo na oblohu aj s Mallerynou na svojom chrbte. Jej husté vlasy sa vlnili ako rozbúrené more počas silnej búrky. Vo vnútri cítila príjemné teplo a radosť z poriadneho dračieho letu. To, čo sa chystala urobiť, nikdy neskúšala. Čítala o tom v hrubých knihách o drakoch a ich jazdcoch. Drak sa jemne natočil a zamieril k jednej z jahyol. Na nej horeli malé ohne a okolo nich stáli nepripravení muži. Ihneď, ako zbadali draka smerujúceho s mohutným revom k nim, schmatli najbližšie zbrane a jedného z nich poslali k veľkej kuši na vrchole jahyoly. Drak zrazu otvoril papuľu plnú veľkých ostrých zubov a vystrelil na vrch veže ohnivé jazyky. Malleryne preletel pri hlave dlhý šíp, ktorý mal patriť drakovi. Mala šťastie, že drak vyletel vysoko nad Pärten Ita až tak, že mesto aj hrad sa zdali veľmi maličké. Potom sa strmhlav vrhol dole s krídlami zatiahnutými pri bokoch. 

Malleryna sa držala menších špicov ako mohla. Drak letel tak prudko dole, že chýbalo málo do toho aby z neho vypadla. Pärten Ita a jahyola pod ňou sa náhle zväčšila. Malleryna zo strachu vykríkla. Ale drak vedel čo robí. Roztiahol krídla a vypálil ďalšiu dávku svojho studeného ohňa na kušu a strelca na vrchu. Keď už chcel drak znova vyletieť na vrch, Malleryna ho zatiahla za špice a drak zostal na mieste mávať krídlami ako o dušu. Obrátil svoju hlavu s dlhými rohmi na mužov, ktorí po ňom vystreľovali z menších kúš a lukov zapálené šípy. Jeden zo šípov takmer vletel Malleryne do ruky, ale stihla sa mu vyhnúť. Pochopila, že toto celkom urobila zle. Nahá na drakovi bola zraniteľná, ale nebála sa smrti. Umrela by v boji na mohutnom zvierati s cťou a hlavne pre Sever. To si ale nemohla teraz dovoliť. 

"Iksäro malafyre!" vykríkla sladké slová.

Nevediac, ako to dokázala, drak otvoril papuľu a nechal celú jahyolu horieť v svetlomodrých plameňoch. Muži v nej kričali bolesťou a pokúšali sa uhasiť oheň, ktorí ich postupne pohlcoval. Vrhali sa z veže na zem v zúfalstve. Ich mäso zhorelo na uhoľ aj s vlasmi, ktoré sa zmenili na popol lietajúci vo vzduchu. Do okolia sa šírila vôňa ako na zabíjačke. Krv vychádzajúca z ich rán syčala, ako keby sa varila. Pohľad na spálené telá sa jej začal hnusiť a preto otočila draka a odletela preč. Ukázala bojovníkom v Pärten Ita čo dokáže na dračom chrbte. Necítila sa šťastná za to, že nechala zomrieť elfov v dračom ohni. Bola rada, lebo ukázala, že nielen Južania vedia krotiť draky a jazdiť na nich do boja. 

A máme tu po ešte dlhšej dobe ďalšiu časť. SS ide onedlho do finále, takže brace yourselves! Battle is coming!