Po chodbách Dracorovej veže sa ozývalo klopkanie topánok na podpätku. Zamatové fialové šaty ženy sa vlnili zo strany na stranu. Chodby tejto veže dýchali prázdnotou. Na Lyrosennu sa zvedavými očami dívali rôzne obrazy zavesené na stenách. Žila tu už roky, ale stále si prišla ako cudzinka. Úloha kancelárky ríše nebola ľahká. Musela cestovať po celej ríši, aby mohla napríklad len upevniť vzťahy medzi pohnevanými rodmi. Naposledy išla až ku kočovným kmeňom slnkom opálených elfov, Slnkokožcom. Cesta po púšti sa nezaobišla bez strát. Jej sprievodcu udupal kôň potom, ako sa ho v blúznení z nedostatku pitia pokúsil osedlať. Ona a jej dvaja strážcovia takmer skončili v pohyblivom piesku alebo pohryznutí jedovatými hadmi a škorpiónmi. Ale do cieľa dorazila, ba čo viac, uzmierila dva znepriatelené kmene a dostala do daru krásne svalnaté kone, zafíry, zlato a diamanty. Takéto vzácnosti boli pre Slnkokožcov ničím, ctili si len činov. 

Hlupáci, nevedia ako dokážu peniaze omotať hlavu.

Bez peňazí by sa Lyrosenna nedostala tam, kde je teraz. To dedičstvo po jej otcovi jej zaobstaralo učiteľov a známosti. V miestnosti rady panovalo hrobové ticho. Cisár v purpurovom doublete a plášti z hermelínu sedel na svojej veľkej vyrezávanej stolici. Hlavu mu zdobila zlatá Trojcípa koruna, podobná korune jeho manželky. Okolo cisára boli ešte štyri osoby: pán špehov, pokladník, maršal a arcikastor. Keď vošla Lyrosenna do miestnosti, všetci sa postavili zo stoličiek. Kým sa nepoďakovala a potichu si neprisadla, dovtedy stáli ako soľné stĺpy. 

"Páni, dáma. Zvolal som vás v tejto náhlej chvíli kvôli istým problémom, ktoré ríša zažíva. Po mojej manželke nie je ani chýru ani slychu, tämbernorovia na Západe sa búria. Kancelárka, povedzte mi, ako dopadlo vaše vyjednávanie medzi kmeňmi?" pohliadol cisár smerom k nej.

Jeho stredne dlhé svetlé vlasy chytali odtiene šedej.

"No, na začiatku cesty mi zahynul sprievodca, takže som išla len podľa mapy v mojej hlave. A podarilo sa. Dorazila som do malej osady a odtiaľ sa vydala do Gharonu, toho ich stanového mesta na úplnom Juhu. Pohostinnosť bola na naše spôsoby katastrofálna, ale aspoň sa snažili. Kmene sa rozvadili pre ulúpenú korisť iných podrobených kmeňov na ďalekom Juhu, ktorý nemáme ani zakreslený na mapách. Vyriešila som to tým, že som časť z koristi zobrala a ostatné nechala spravodlivo podeliť. Znie to jednoducho, lenže prinútiť ich aspoň pustiť zlatú misu bol zázrak. Zdelili mi aj správy o nejakom Slnkokožcovi Oggakovi, ktorému sa tie primitívne ľudské stvorenia podarilo ovládnuť. Presvedčil ich, že je božská bytosť len tým, že im ukázal jednoduché magické triky," povedala Lyrosenna a uhladila si svoje dlhé plavé vlasy.

"Nebojím sa nejakého Slnkokožca, čo spojil tie chudobné a zbytočné kmene ľudí v tom mori piesku. Nech si len príde, naša armáda rozmetá jeho divochov na franforce," zasmial sa cisár.

"A čo sa deje v cirkvi, arcikastor Hernorel?" kývol na tučného plechatého muža s nezvykle veľkými špicatými ušami.

"Bohovia nám žehnajte, na Severe sa objavila nová odnož našej cirkvi. Hovoria si gezaloisti. Podľa zákonov Štyroch sú však len lietohanobníci a kacíri. Žiadam preto Vašu Jasnosť, aby nám poskytla armádu odhodlaných mužov s vojenskými skúsenosťami," povedal Hernorel.

Na sebe mal béžové rúcho so zlatým lemom a hlavu mu zdobila korunka z listov, tradičný symbol arcikastora, hlavy cirkvi Štyroch.

"Máte to mať," hodil rukami.

Lyrosenna neverila tomu, čo vidí. 

"Vaša Jasnosť, nemyslíte na tie vážne vzbury na Západe? Čo ak sa prenesie duch vzbury aj sem? Kto nás obráni? Pošlete armádu aby zmasakrovala nejakých hlupákov, ktorých je určite sotva stovka," vážne sa zahľadela na cisára Bastiora.

"Cirkev je jedným z pilierov tohto sveta, ktorý ho drží pokope. Musíme našu vieru za každú cenu brániť, tak nechápem vaše rozhorčenie, lady Estaron," povedal jej cisár.

Nie som tvoja handra aby si sa so mnou takto bavil a už v žiadnom prípade nie som ani lady Estaron, ale Estoren, pomyslela si.

"Dovoľte, ale cirkev neurobila za posledné roky nič zásadné, pokiaľ nehľadíme na tie obrovské čiastky peňazí čo stále požaduje. Raz chcú chrámy, inokedy peniaze údajne dávajú chudobným vdovám. Ale klamú. Prešla som si schválne investície, narozdiel od nášho pokladníka, a zistila som, že po dodaní peňazí sa čiastka minula na úplne iné veci. Že, arcikastor Hernorel?" žmurkla na tučného Hernorela z ktorého sa šíril silný pach voňavky.

"Ak narážate na ten incident v nevestinci, bol som sa tam len pozrieť za svojou silne veriacou sestrou," ohradil sa.

"Išli ste sa rozlúčiť so sestrou, s ktorou vás potom prichytila mestská stráž opitého na ulici," pousmiala sa.

Nikdy predtým nebola taká rada pri jej hádkach s arcikastorom ako teraz.

Cisár sa karhavo a šokovane pozrel na arcikastora:

"Sklamali ste ma, arcikastor. Čakal som od vás viac. Cirkev nemôže mať hlavu, akou ste vy. Je načase, aby som zvolal voľbu nového arcikastora."

Hernorel sa nezmohol na slovo. Pomaly sa zodvihol zo stoličky a urazene odišiel z miestnosti. Dvere za sebou silne zabuchol a v miestnosti nastalo znova ticho. To prerušil až pokladník Kilvyr, muž s krivým nosom ako orlí zobák a klamlivou povahou líšky:

"Vaša Jasnosť, prešiel som si naše účty a zistil som veľmi uspokojivú vec."

"Akú, lord Kilvyr?"

"Vyberanie taxe sa zaobišlo tentokrát bez zbytočných problémov. Vaši poddaní boli ochotní poskytnúť polovicu ich peňazí korune. Po celej ríši som takto vyzbieral päťsto zlatých, sto strieborných a dvesto bronzových," povedal chvastavo, aby zvýraznil ako sa mu podarilo vyzbierať tak malú sumu pre korunu.

"Iba päťsto zlatých? Minule ste vyzbierali až tisíc. Čo sa tentokrát stalo? Poddaní vás odmietali?" zvedavo zazeral na pokladníka Bastior.

"Vaša cisárska Jasnosť, keďže taxa je dobrovoľná, ľud ju môže odmietnuť zaplatiť. Žiadam Vašu Jasnosť, aby taxu vyhlásilo ako povinnú pre každého občana vášho cisárstva. Kto odmietne zaplatiť, nech ho stihne trest," na širokej tvári pokladníka Kilvyra sa črtal úsmev.

Jeho zuby boli žltkasté a pokazené. Tri z nich mal už zlaté.

"Požadujete razantnú zmenu zákonov, lord Kilvyr. Myslíte, žeby to ríšu viedlo do lepšej budúcnosti? Ja nie," kýval hlavou nesúhlasne cisár.

Konečne má cisár rozum, pomyslela si.

"Vaša Jasnosť, tento zákon by-"

"Strčte si tú vašu Jasnosť niekam! Ja chcem činy, nie plané sľuby. Vyhlásiť povinnú taxu by bola našou záhubou. Dosť čo mi hrozia rebélie vďaka vašim násilným vyberaním taxe. S týmto je koniec," prerušil ho cisár.

"Koniec? Čo tým myslíte?" jeho tvár vystriedal šokovaný výraz.

"Oficiálne vás prepúšťam zo svojich služieb. Môžte ísť domov na Východ," usmial sa milo cisár.

"Ako si Vaša Jasnosť želá," urazene sa postavil a odišiel z miestnosti.

Po chvíľke premýšľania sa cisár obrátil na pána špehov:

"A čo vy, lord Otys? Nejaké správy ohľadom tých chýrov zo Severu?"

"Vskutku áno, Vaša Jasnosť. Chýry o Malexysovcoch sa ukázali ako pravdivé. Moje uši a oči na Crachtose videli a počuli troch Malexysovcov. Dvoch mužov a jednu mladú ženu. Viem aj ich mená," usmial sa Otys.

Lyrosenne prišiel Otys na muža svojho veku vo veľmi dobrej forme. Mal už štyridsaťosem, ale stále nemal známky šedín. Akoby sa nad ním zuby času rozlámali.

"Moje uši horia zvedavosťou," odpil si cisár zo svojho zlatého pohára zdobeného rubínmi a ónyxmi.

"Meno tej mladej ženy je Malleryna. Čo mi moje uši a oči zdelili o nej bolo síce málo, ale zatiaľ nám to stačí. Je vraj divoká ako vlk a krásna ako nevinná laň," zobral si Otys zo striebornej misy ovocia citrus a zahryzol sa do jeho kyslej dužiny.

"A tí dvaja muži?"

"Kaltaral a Tysirias. Kaltaral je brat nebohej bývalej kráľovnej Severu a Tysirias s Mallerynou jej dve deti, ktoré údajne popravili vaši muži," založil si ruky Otys.

"Pochybujem o tom, že sú to Malexysovci. Čo okrem chýrov vieme, lord Otys?" zvedavo si prezerala Otysa v jeho zlatom doublete so strieborným lemom.

"Ja verím mojim ušiam a očiam ako svojej rodine. Istotne to sú Malexysovci," pousmial sa Lyrosennu.

"Nechajme ich zmiznúť pod zem. Môžme zaplatiť nejakému vrahovi, aby ich zniesol z povrchu tejto zeme. Poznáme niekoho takého?"

"Myslím, že moje uši a oči by ich mohli otráviť, keď príde správna chvíľa. Momentálne sú Tysirias a Malleryna mimo Crachtos v divočine. Pri začatí toho neúspešného obliehania žoldniermi vašej ženy utiekli na dračích chrbátoch," povedal.

"Tak zabijeme Kaltarala Malexysa," hodil rukami cisár a pretrel si mokré čelo.

"Ako vaša Výsosť prikáže. Sľubujem vám, že umrie po ochutnaní sladkého vína z Dritónie," nadýchol sa a usmial Otys.

A máme tu znova časť tejto mojej fantasmagórie :D Tentokrát sme sa preniesli na intrigantský Juh, kde náš neschopný cisár začal niečo robiť aj bez jeho manžuly :D Názory?