Na oblohe už panoval mesiac a jeho hviezdy spolu s temným závojom tmy. Väčšina tábora spala, iba Kaltaral a Malleryna ale nie. Boli za táborom na mieste, kde si boli istí, že sú sami. Mallerynu sprevádzal aj jej drak. Mallerynin včerajší útok na jednu z jahyol síce dodal morálku mužom, ale Kaltaralovi sa tento manéver veľmi nepáčil.

Mohla spadnúť z jeho chrbta alebo ju mohli zastreliť, hovoril si v mysli.

"Prečo si ma zavolal, strýko?" spýtala sa sediac na chrbte mohutného jaštera.

"Chcem si s tebou niečo prediskutovať, Malleryna," zvážnel a nervózne si siahol na hrušku svojho meča.

Drak jej nastavil krídlo a po ňom šikovne zišla dole až ku Kaltaralovi. Všimol si okolo jej dlaní obviazané kusy látky, spopod ktorých trčali iba jej prsty.

"Myslíš ten útok na jahyolu? Chápem, urobila som chybu," zahľadela sa do zeme.

"Mohli ťa zabiť, pri Odysine! Čo ak by ťa trafili šípom alebo by si spadla z draka? Veď si bola úplne nahá len na chrbte toho draka!" neudržal Kaltaral svoj hnev.

"Som už dospelá žena, strýko! Môžem si robiť čo chcem. Mala som to pod kontrolou a musela som ukázať našu silu. K tomu som zničila jednu z jahyol, ktoré by nám zabránili v dobytí Pärten Ita!" ohradila sa Malleryna.

Do jej krásnej tváre sa nahrnula červeň. Na okamih pripomenula Kaltaralovi jej matku Feleanore.

Nebojácna, odvážna, trocha arogantná. Ale napriek tomu v srdci dobrá a spravodlivá.

Nedokázal sa s ňou ďalej škriepiť. Hádka by aj tak nič nevyriešila, len zhoršila.

"Pokoj, Malleryna. Prepáč mi, že som na teba kričal. Ja len....je toho na mňa veľa. Som zároveň rád a mám aj strach," kýval hlavou Kaltaral.

"Strach? Z čoho? Ak máš strach o mňa, tak sa strachuješ nadarmo. Mne sa nič nestane. Už ani viac nevysadnem na Heraxu do boja bez zbroje. Len som vtedy chcela ukázať, čo dokážeme, nič iné. Bolo to zbrklé a hlúpe, ale vyplatilo sa. Jahyola zhorela do tla v studenom ohni. Nie ako ja. Niektorí muži mi dali v tábore prezývku Dračica Severu," jej jemné ruky pohladili draka.

"Heraxu? Je to samica?" začudoval sa Kaltaral.

"Áno, jasná a čistá samica. Dala som jej meno po matkinom obľúbenom koňovi, o ktorom si mi ako malej vravel," pousmiala sa na Kaltarala.

Ich hádka akoby zmizla v silnom vetri a odletela ďaleko preč za nekonečné more spomienok. Pohľad dračice sa upriamil na Kaltarala. Jej smaragdové oči sa naňho dívali ako žiadne iné. Boli plné zvedavosti. Dračica mala bronzové šupiny s odtieňom tmavej oranžovej. Na chrbte sa jej tiahol jemný zlatý pásik od krku až po špičku chvosta. 

"Je nejaká zvedavá. Koľko má vlastne rokov, keď už je takáto veľká? Šesť?" zvedavo pohliadol Kaltaral na dračicu.

"Myslím si, že má okolo ôsmich. V boji bude dúfam nápomocná," povedala.

"Určite bude. Možno bude účinná v boji ako drak Galoryen, ktorý patril Bojovnej konkubíne Ellysanii. Rád by som videl tvár Myranny keď ťa zbadá na Heraxe," usmial sa Kaltaral škodoradostne.

"To mi niečo pripomenulo. Chcela som ti to povedať až zajtra, ale teraz je vhodnejší čas. Plánujem za svitania odísť s Heraxou na Crachtos a priniesť so sebou aj niečo iné ako len armádu elfov. Určite bude Rhey za to, aby so mnou išli všetci draci Crachtosu aj s jazdcami. Týmto ťa ako kráľovná Severu poverujem velením kráľovskej armády Severu a menujem ťa mojím pobočníkom," zhlboka sa nadýchla.

Kaltaral nemohol byť viac hrdý na svoju neter ako teraz. Predstava jej pobočníka sa mu ani v hlave nemotala. Čakal, že za pobočníka vymenuje Tysiriasa alebo Rheya a jeho dá len ako generála armády. Pozrel sa na zem a kľakol si na ňu s pravým kolenom ako káže tradícia. 

"Budem ti nápomocný v dobách, kedy ty nebudeš môcť vládnuť. Budem hovoriť múdro a rozvážne v mene tvojom a nepoškvrním tvoju česť a povesť činmi svojimi. Nech Odysina žehná tebe a tvojej vláde. Nech ťa jej nápoj múdrosti napĺňa a očisťuje. Ja, Kaltaral z rodu Malexysovcov prisahám, že budem ochraňovať spravodlivosť a ničiť neprávo v tvojej neprítomnosti a budem ti radiť a napomáhať na tvojej ceste vládnutia," prisahal.

"Povstaň," povedala pokojne a hrdo.

Kaltaral sa postavil, pohliadol na svoju neter a objal ju. V jeho objatí bola ako malé dieťa v zovretí veľkého otca. Aj keď nikdy nebude mať Kaltaral deti, ona a Tysirias boli jeho deťmi. Deťmi už dávno neboli. Detstvo zahodili za hlavu vtedy, keď s nimi a Daresom a Maresom odišli z horiaceho Pärten Ita. Teraz sa tam zasa vracajú a tentokrát oni prinášajú krv a oheň. Zrazu zacítil okolo krku cudziu ruku, ako ho potiahla na zem. Malleryna cúvla so zrýchleným dychom bližšie k Heraxe. Dračica vrčala a z nozdier jej začal vychádzať dym. Kaltaral sa snažil dostať zo spárov rúk preč. Metal sebou, kopal toho, čo ho drží, ale neúspešne. Okolo Malleryny a Heraxy sa utvoril kruh tvorený z ôsmich faklí.

Heraxa švihla svojim chvostom zo špicatým koncom a neznámych útočníkov okolo nej a Malleryny dostala na zem. Jedného z nich schmatla svojou mohutnou papuľou. Ostré zuby sa zarezávali do mäsa ako nože, dokým Heraxa nevyhodila bezhlavú mŕtvolu do vzduchu. Kaltaralovi sa konečne podarilo vyslobodiť zo spárov neznámej osoby. Rýchlo sa na zemi otočil a kľakol si na útočníka. Osoba bola chudej postavy a tvár mala zakrytú čiernou šatkou. Šatku cudzincovi sňal a odhalil jeho chudú tvár s výraznými lícnymi kosťami. Jedno oko mal cudzinec šedé ako hmlu. Kaltaral sa pozviechal. Na cudzincovej hrudi pre istotu mal nohu, aby si ho udržal, ak by sa pokúsil utiecť.

"Prečo ste na nás zaútočili?" podišla Malleryna bližšie aj s dračicou.

Heraxine žiarivé oči sa upierali na cudzinca. Cudzinec mlčal. Malleryna podišla k cudzincovi a kopla ho do rebier s jej jazdeckými čižmami. Ozvalo sa hlasité puknutie a cudzincovi už vychádzala z úst krv.

"Hovor," dívala sa na zraneného chlapa.

"Sme...," zakašľal," nájazdníci v službách kapitána Ferryalla v Pärten Ita."

"Ďalej," nastavil zvedavo hlavu Kaltaral.

"Mali sme zabiť túto severskú cundru a tábor zapáliť," kývol na Mallerynu.

Tá nahlas vydýchla a uštedrila cudzincovi kopanec do brucha. 

"Už dosť!" kričal.

"Malleryna, už má tento úbožiak dosť," upokojil ju Kaltaral.

Na cudzieho muža chvíľu hľadela a potom plne rozhodnutá povedala:

"Odnesieme ho do tábora a ošetríme. Zajtra ho vypočujeme a uväzníme. Po obliehaní Pärten Ita a našom víťazstve bude mať riadny súd, ktorý rozhodne o jeho osude. Ak ho budeme musieť popraviť, urobím to sama."

"Moja reč," pritakal Kaltaral.

Raneného cudzinca opatrne postavili a dali na Heraxin chrbát. Veľmi sa jej to nepáčilo, vrčala a pokúšala sa ho dostať zo seba dole. Malleryna ju upokojila a dračica už neprotestovala. V tábore si očividne nikto nič nevšimol, lebo v stanoch boli sviečky zhasnuté a vojaci vonku neboli. Stan liečiteľa bol neďaleko Malleryninej jurty. Bol to nízky, ale aj široký stan s desiatimi lôžkami, v ktorom bol veľmi starý liečiteľ menom Donnoven a jeho pomocné liečiteľky, Hellara a Mellora. Hellara s Mellorou chodievali zahalené v šedom rúchu špinavom od krvi liečených. Hlavy im zakrývali šedé šatky omotané okolo tváre s priezorom na oči a nos. Dračicu museli nechať pred stanom, dovnútra by sa totižto mohutná Heraxa v žiadnom prípade nezmestila. Opatrne chytili cudzinca popod pazuchy a odniesli ho pomaličky k Donnovenovi. V stane sa šírila vôňa sladkých vonných sviečok a napĺňali vzduch sladučkou vôňou vanilky. Cudzinca položili na ušpinené lôžko od krvi. Kaltaral nevedel posúdiť, či tá krv bola čerstvá alebo nie, ale jedno posúdiť mohol. Lôžko smrdelo hnilobou a mŕtvolou.

"Aké zranenia tento cudzinec utrpel? Bodné? Rezné?" zvedavo sa pýtal Donnoven, zatiaľ čo si prezeral cudzinca.

Donnoven bol nízky muž s veľmi chudou figúrou a pichavým bielym až strieborným strniskom. Na sebe mal prehodenú bielu róbu so špicatou kapucňou a veľkými rukávmi. Jeho malé a vyziabnuté ruky boli sa v rukávoch strácali. 

"Kopance," povedala pokojne Malleryna.

"Dokedy ho chcete mať zdravého?" pohliadol na nich Donnoven.

"Zajtra by bolo najlepšie. Aspoň nech mu funguje jazyk, nič viac nepotrebujeme," povedal Kaltaral.

"Takže zajtra na obed príďte," povedal Donnoven a išiel si po niečo ku stolu.

Malleryna sa otočila ku Kaltaralovi.

"Čo sa deje?" spýtal sa.

"Poletím na Crachtos už hneď teraz. Privediem so sebou aspoň tie draky. Sľubujem, že do zajtrajšieho večera som tu," povedala a spolu odišli z Donovennovho stanu von

Malleryna vykročila k Heraxe, ktorá jej ochotne nastavila krídlo, aby mohla po ňom vyliezť. S opatrnosťou sa dostala na jej chrbát, usadila sa medzi ostne a dvoch menších pred ňou sa prichytila. 

"Aväro," povedala a dračica sa pomaličky rozbehla.

Heraxa roztiahla svoje mohutné krídla ponad nízke stany, zrevala tak ako žiadny iný drak akého Kaltaral kedy počul a odrazila sa silne od zeme až do vzduchu. Dračica letela tak rýchlo, že do niekoľko sekúnd ju bolo možné zakryť na oblohe len detskou dlaňou.

"Nestrať sa mi," povedal si sám pre seba ustarostene.

A máme ďalšiu časť SS. Tentokrát je tu viac hovorenia ako činu, ale aj také časti musia byť :) Dosť ma inak zarazilo, ako znova rapídne ubudli čitatelia a votes. Robím niečo zle? Sám neviem, ale veľmi si tým hlavu nezahadzujem a pripravujem sa na posledné časti SS a následné plánovanie pokračovaní :-)