Oheň. Všade navôkol neho bol jasný oheň. Ihneď ako ho Serafasal začal chrliť, skrčil sa Kaltaral na zem a kryl si tvár dlaňami. Cítil na hlave štípanie a zavoňal aj pach spáleniny. Myranna stála na nádvorí a s hrdosťou sa pozerala nato, ako jej drak likviduje vojakov jedného za druhým. To mu však veľmi nepomohlo, kopije sa mu do chrbta a krku ušli aj tak. To ho však nezastavilo. Z obrovskej papule išlo stále viac a viac ohňa. Kaltaral sa pozviechal, zdrapil meč a rozbehol sa proti beštií. S bojovým pokrikom sa vrhol na chrbtový pancier Serafasala a pomedzi čiernošedé šupiny mu zarazil oceľ svojho meča. Drak od bolesti zvreskol a zatrepotal mohutnými krídlami. Kaltaral nemotorne z jeho chrbta spadol na kamenné dlaždice. Do kolena mu udierala tupá bolesť. Nákolenník chýbal na pravom kolene. Vzchopil sa, zdrapol meč a pokúsil sa o prudký útok na Serafasalov hadovitý krk. Obzeral sa popritom po známych tvárach. Nikoho cez čierny dym a ohňové jazyky nevidel.

Kde sa ten oheň v ňom berie?, pýtal sa v mysli.

Meč sa zasekol drakovi v krku a Kaltarala jeho mohutné krídla odhodili nabok. Drak ako zázrakom prestal páliť po nich horúcu smršť plameňov. Jeho chvost sa obopínal okolo Myranny. Až teraz Kaltaral zbadal nespočetne veľa kopijí na tele. Myranna mala obhorené šaty s veľkými vypálenými dierami na chrbte a rukách. Jej vlasy boli znova také, aké si ich pamätal. Strieborné a plné života. Na tvári mala výraz potupnej porážky. Krčiac sa na kolenách pohliadla na Kaltarala. Tvár mala mladšiu, ako keď prišla.

"Pre tentokrát ste vyhrali. Želám vám veľa šťastia v nadchádzajúcich bitkách, ktoré týmto vyvoláte," na tvári sa jej črtal zlovestný úsmev.

Je šialená, o tom nie je pochýb.

"Chopte sa jej!" kývol Kaltaral na dvoch vojakov pri ňom.

Zlomenú Myrannu zobrali popod pazuchy a pomaličky odvliekli až cez hlavnú bránu do hradu. Kaltaral pohliadol na popálených ranených bojovníkov. Jednému z nich chýbala dokonca aj polovica ruky, iní utrpeli len popáleniny alebo škrabance. 

"Drak sa snaží utiecť!" ozvali sa dva výkriky.

Serafasal stál učupene s doširoka s rozprestretými krídlami. Za obrovského revu sa odrazil a ľahko sa vzniesol ponad hradby až na oblohu.

"Nechajte ho tak, drakovi bohovia nenadelili dar reči a určite by tu nezostal ako poslušný pes," upokojoval nervóznych bojovníkov Kaltaral.

Odobral sa krívajúc na pravú nohu k otvorenej hradnej bráne. Na nádvorí Crachtosu bol po drakovom ohni všade neporiadok. Muž, okolo ktorého Kaltaral prechádzal sa naňho zhrozene pozeral a rýchlo odišiel.

Prečo na mňa tak zazeral?, nechápavo sa za ním obzeral Kaltaral.

Kroky po schodoch do komnaty boli ťažšie. Po každom kroku ho koleno neskutočne rozbolelo. Do komnaty sa dostal až s pomocou jednej služobnej, čo sa ustráchaná schovávala za rohom. Hneď ako prišiel do izby, zvalil sa na posteľ. Niečo však bolo s ním zle. Dal dole zo seba zbroj a odobral sa k zrkadlu. To, čo v ňom uvidel, ho vystrašilo. Jeho dlhé vlasy boli preč. Taktiež nemal ani obočie a mihalnice.

Je zo mňa obluda.

"Čo sa ti to pri Odysine stalo?" začul hlas Rheya Potomalexysa.

Otočil sa k svojmu vzdialenému bratrancovi a pohliadol do jeho tváre. Okrem popola mal na tvári zničený výraz.

"Serafasal," povedal pochmúrne Kaltaral.

"Tá striebrovlasá špina je už v cele v okovách. Chceš si s ňou pohovoriť?"

Kaltaral prikývol.

"Dobre. Okúp sa a potom keď chceš choď do žalára, zavedie ťa tam hocikto zo sluhov," povedal Rhey a s vŕzganím dverí odišiel.

Slúžke, ktorú odchytil náhodou na chodbe, nakázal napustiť jeho drevenú vaňu v komnate až po vrch vodou. Kúpeľ z neho zmyl všetku špinu, popol a hlavne starosti. Studená voda vo vani mu neškodila, naopak, ona mu pomáhala. Vždy sa rád kúpaval v studených prameňoch v lese. 

Otec mi kedysi povedal, že to je mojou severanskou krvou, spomínal v mysli.

On si to však nemyslel. Iní by ani ruku nedali do tak studenej vody v ktorej sa kúpal. 

Ktovie, či by som vedel odolať plameňom studeného ohňa.

Normálny oheň sa stane studeným, až keď doňho prihodíte drevo vzácnej odrody zimodubu, čo rastie v druhej neprebádanej zemi zvanej Malfer. Na jej území sa nachádza len jedno prístavné mesto, Polt Ulten. Niektorí draci sú taktiež schopní chrliť studené plamene, ale tento jav ešte profesori neprebádali. Inak tú zem obývajú ľudia, ktorých elfskí misionári poelfšťujú. Keď sa okúpal, obliekol sa do oblečenia, čo dostal do daru od Rheya. Bol to tmavozelený doublet a hnedé nohavice z kože. Nohavice si zopol vybíjaným opaskom a na nohy si obul vysoké čierne čižmy. Do väzenských ciel pod hradom išiel s plnou zásobou otázok. Vymlátil by z Myranny aj dušu len aby sa dozvedel, čo potreboval. V hlave mu však vŕtala táto otázka: 

Prečo omladla po opálení ohňom? Temná mágia?  Lacné triky pouličných zabávačov? 

Pri Myranninej cele stáli traja plne ozbrojení strážnici so sekerami. Kaltarala bez zbytočných otázok pustili do špinavej cely. V rohu sedela na zemi skrútená Myranna s putami na rukách. Pohliadla jantárovými očami na Kaltarala.

"Prišiel si sa mi vysmiať?" spýtala sa hľadiac do špinavej kamennej dlážky.

"Keby som sa ti prišiel vysmiať, hodil by som na teba kýbeľ sračiek a nechal ťa v nich válať zato, čo si spravila mojej rodine," povedal Kaltaral.

"Tak načo si prišiel, Kaltaral? Zabiť ma? Vieme obaja dobre, žeby to spôsobilo vojnu, ktorá by vyústila v zbytočné straty na životoch. Môj manžel by nechal pre mňa strhnúť aj celé hrady. Bezo mňa je slabý," povedala s uchechtnutím.

"Prosím ťa, neklam samu seba. Tvoj manžel je neschopný vojak a dobyvateľ. Nedokázal dobyť ani malú Forosovu pevnosť," posmešne povedal Kaltaral.

"Máš pravdu, môj manžel by nedokázal vydobyť naspäť ani obyčajnú spustošenú pevnosť od nadvlády severských kmeňov. Ale ja áno," pohŕdavo sa usmiala na Kaltarala.

"Si silná žena, o tom nie je pochýb. Napriek tomu si sa nechala pohltiť šialenstvom a hladom po pomste," riekol.

"Mám vyše deväťsto rokov, kráčam na tejto zemi až príliš dlho. Tak ako iní larilailskí elfovia. Ostali sme len piati. Ja, môj manžel a traja členovia našej Veľkej rady. Sme poslední a ja nemôžem ani porodiť manželovi živé dieťa," smutne pohliadla do zeme.

"Ale prečo si teda nechala vyvraždiť moju rodinu? Nič sme tebe neurobili. Platili sme málo dane? Alebo sme sa ti len tak znepáčili?"

"Tvoja posraná rodina spôsobila smrť mojej sestry, Jyeany. Môj otec ju zasnúbil s Jaraynosom Malexysom a ona umrela vďaka dieťaťu, čo mu porodila. Tá malá príšera čo ju zabila sa volala Aegieana," povedala Myranna.

"Takže je to pomsta. Aj som si myslel, to je predsa južanský štýl," posmešne povedal Kaltaral.

"Severanský štýl je moju sestru pochovať do tmavej kobky, ktorú voláte rodinnou kryptou a nedovoliť jej dožiť posmrtný odpočinok vo vodách Orkorského mora," odpovedala mu drzo.

Myranna sa trasľavo natiahla k vedru vody. Do rúk si trocha z neho nabrala a napila sa.

"Krviprelievanie sa ešte neskončilo, Kaltaral. Vy ste ho ešte zrýchlili. Malé vzbury poddaných na Západe a Východe, nehovorím ani o tej vašej rebélii, ktorú chcete vyhlásiť. Zničíte celé cisárstvo, bezpečie jeho obyvateľov. A inak, kde je tvoja neter a synovec? Rada by som ich videla," spýtala sa so zlovestným úsmevom.

"Uvidíš ich. Bude to posledná vec, ktorú uvidíš," povedal Kaltaral.

A máme tu ďalšiu časť. Dostali sme bližší pohľad tentokrát aj na Šialenú cisárku. Názory? :)