Takže tento krát tu máme znova interpretáciu básne, teda vlastne celej básnickej zbierky. Konkrétne to bolo na predmet dejiny medzivojnovej literatúry, ktorý bol v prvom semestri tretieho ročníka. Interpretácie básní sa robia takým spôsobom, že sa pri tom máme opierať o štúdie, ktoré urobil nejaký literárny vedec a informácie, ktoré zistíme z tej štúdie, máme využiť pri rozbore básne a vložiť tam aj svoje postrehy. Interpretácia básne má byť viac z našej hlavy a menej z toho, čo už napísal niekto druhý. Pri seminárke o internacionalizmoch to bolo naopak. 

_______________

Rým je zvuková zhoda na konci slov. Môže byť buď na konci rytmického radu (verša, polverša, skupiny veršov) alebo syntaktického celku (v próze). Vo verši plní eufonickú, rytmickú, stavebnú a sémantickú funkciu, lebo sa nachádza vo vyhrotenom mieste verša.

Eufonická funkcia rýmu znamená, že rým zvukovo zvýrazňuje verš a dáva mu hudobnosť. Tvorí ju tzv. rýmovka, čo je zvukovo zhodná časť slov, ktoré vstupujú do rýmového vzťahu.

Rytmická funkcia spočíva v tom, že rým vyznačuje medzislovný predel a upozorňuje na zakončenie verša alebo jeho časti.

Stavebnou funkciou sa myslí to, že rým viaže verše do dvojverší, strof, vyšších celkov, útvarov, ale aj celej básne.

Poslednou funkciou je spomínaná sémantická funkcia. Tá znamená, že v rýme sa konfrontujú rozličné slová, obrazy a myšlienky, vzniká vertikálna metafora.

V Hlbinovej tvorbe je zdôraznená eufonická zložka rýmu a jej rozvitosť. Dá sa tu hovoriť o reakcii na uvoľnený rým, ktorý sa u nás objavil v prvej fáze poetizmu. Zdanlivý návrat k presnému rýmu v druhej fáze poetizmu sa môže zdať ako zákonitý kvôli našej domácej slovenskej básnickej tradícii. V Česku sa však tiež mnohí autori neskoršieho poetizmu obrátili k presnému rýmu.

Obidve fázy si, akoby, z poetistického rýmu vzali dva jeho protikladné typy, ktoré sa navzájom dopĺňajú (kalambúry a asonancie), čím viedli k novým a prekvapivým spojeniam. Druhá vlna poetizmu využívala vysunutú eufonickú funkciu, rýmové echá a kalambúry a často sa vyskytovali aj trojslabičné a štvorslabičné rýmovky.

Hlbina svojím rýmom dokazoval, že slovenčina v tých časoch mala veľké nedotknuté zásoby zvukovo rozvitých rýmov, zatiaľ čo v českej poézii sa vyskytovali ošúchané rýmové spojenia.

To, že sa často vyskytovala nadnormatívna rýmovka, ktorá občas prechádzala až do kalambúrov, umožňovalo Hlbinovi spájať v rýmoch cudzie a domáce slová. (Porov. TURČÁNY, Viliam: Rým v slovenskej poézii. Bratislava : VEDA, 1975, str. 212.) [Tu som vo worde mala iba číslo 1 a zdroj bol na konci strany v poznámkach pod čiarou pri konkrétnom čísle 1. Ale keďže na wattpade niečo také nefunguje, spravila som to takto do zátvorky.] 

Rýmy spájajúce domáce slová s cudzími, predtým nepoužívanými, som v zbierke Začarovaný kruh našla v týchto básňach: Vyznanie (na šedé múry-karikatúry), Z duše (na Joba-paroba), Rozcestie (na dvoje-orloje), Moja hrdosť (oklamú-reklamu, beduinom-púšte synom, čínskym kuli-nepritúli), Ultimát (pazúr-Azúr, ľudských bod-hromosvod), Rozhovory (hrôzu-pózu), Alea iacta est (Moloch-bôľoch),Yokohama (dal-ideál), Rýchlovlak (rýchlovlaku-tvoje, akú), Jeseň na jazere (rudý list-ametyst), Poézia (maga-jagá), Mladosť (Ultramarínom-vínom), Nedeľa (kvety-Lasalety), Májová pieseň (v srdci ranu-Teheránu), Tulák (Ahasver-duše mier), Pieseň o smrti (jalší-ďalší), Odídem (slobode-Rimbaude), Cherubín z baroka (oltára-cytara), Babie leto (tiché-psyché, handrou-oleandrov), Tragické dada (slnovrat-kolovrat, vedou-Mohamedov, rada-dada), Sny (moje sady-donquijotiády, na príchod-Don Quijote).

V Hlbinovej tvorbe sa často vyskytuje rýmovanie rozličných slovných druhov. (Porov. Turčány: Rým v slovenskej poézii, str. 215.) Príkladom takejto básne môže byť v zbierke Začarovaný kruh báseň Večnosť.

„Splnenie čakáš s neba  
a chceš byť katolíkom. 
Len v Bohu hľadaj seba
a v inom nikom. 

Hľa, Mojžišove dosky, 
krvavý Kristov kríž; 
rozhovor božský,
mystickú hudbu slyš!...

V diaľke sa vždy viac stmieva.
Je každá iskra drahá.
Poznania strom dal dreva
a plameň pekla šľahá.

V poslednom srdca zachvení
vesmír sťa dúha v bubline 
naraz sa celý premení,
naraz sa celý rozplynie. 

Blahoslavené budú oči, 
ktorým Boh pošle papršleky, 
blahoslavené oči 
na večné veky..." (32. s.)

Neba-seba – substantívum a zvratné pronominum, katolíkom-nikom – substantívum a vymedzovacie pronominum, dosky-božský – substantívum a adjektívum, kríž-slyš – substantívum a verbum, stmieva-dreva – verbum a substantívum, drahá-šľahá – adjektívum a verbum, zachvení-premení – substantívum a verbum, bubline-rozplynie– substantívum a verbum, oči-oči a papršleky-veky sú substantíva.

V básni si môžeme všimnúť aj to, že Hlbina používa väčšinou dvojslabičnú rýmovku. (Porov. Turčány: Rým v slovenskej poézii, str. 214.)

S rýmom súvisí aj druh strofy, ktorý sa dá určiť aj na základe rýmu, ale najčastejšie sa určuje podľa počtu veršov, ktoré strofa obsahuje. Strofa je kompozičná jednotka básne, ktorá môže obsahovať 2 a viac veršov. Je štylizáciou odseku v básni, ktorý patrí medzi jednotky zvukovej symetrie. Strofa je zvukovo intonačný a myšlienkovo-sémantický celok. Názvy strof sú odvodené od počtu veršov.

V Hlbinovom Začarovanom kruhu sa medzi šesťdesiatimi šiestimi básňami vyskytuje najmä tetrastych alebo kvartet a básne, ktoré nie sú členené na strofy, ale všetky verše sú spojené do jednej dlhej strofy. Tetrastych/kvartet som našla v dvadsiatich šiestich básňach. Tie mali väčšinou tri strofy (16 básní), ale našli sa aj také, ktoré mali dve, štyri, päť a šesť strof. Básní nečlenených na strofy je dvadsať (majú od 8 do 30 veršov).

V dvoch básňach som našla kvintet (Pieseň o smrti, Videnie), v jednej bol tristich (Z duše) a v jednej nóna (Studňa nemilosti). Ostatných šestnásť básní už malo rôzne skombinovaný počet veršov v strofe. Napríklad trojstrofové básne so strofami, kde je skombinovaný kvintet s kvartetom (Ukrižovaný, Šťastie), kvintet a tristich (Rýchlovlak), kvartet a tristich (Nový život), kvartet a sextich (Májová pieseň), kvintet a sextich (Biele kúzlo), alebo mala každá strofa iný počet veršov (napr. 8 + 4 + 7 v básni Vyznanie). Našli sa aj básne, v ktorých Hlbina od prvej strofy po poslednú postupne odoberá verše (báseň Melanchólia – 7 + 6 + 5; báseň Ak si syn Boží – 6 + 3 + 2, v ktorej strofy nie sú oddelené klasicky medzerou, ale prerušovanou čiarou). Medzi básňami, kde sú takéto kombinované strofy, bolo najviac troj-strofových, ale našla som aj dvoj-strofové (Vy všetci – 13 + 2, kde tiež medzi strofami nebola medzera, ale prerušovaná čiara; Mesiac na nebi – 7 + 5), štvor-strofové (Nedeľa – 3 + 3 + 6 + 2, Tragické dada – 10 + 4 + 4 + 3), päť-strofové (Odídem – 6 + 6 + 3 + 7 + 23) a šesť-strofové (Okno do neba – 3 + 3 + 4 + 4 + 5 + 4).

ZÁVER

Pri písaní tejto seminárnej práce som sa dozvedela, že Pavel Gašparovič Hlbina vo svojom rýme spája cudzie slová s domácimi. Zriedkavá v jeho rýme nie je ani konfrontácia rozličných slovných druhov.

V zbierke Začarovaný kruh najčastejšie používa tetrastych/kvartet, alebo spája všetky verše do jednej strofy. Pri delení na strofy sa najčastejšie objavujú básne s troma strofami.

Pri práci s Hlbinovou zbierkou a s Turčányho knihou Rým v slovenskej poézii, som sa dozvedela nové veci a zistila som, že v rýme sa dá určovať nielen rýmová schéma, typ rýmu, či odlišovanie medzi mužským a ženským rýmom, ale aj to, aké slovné druhy sa medzi sebou rýmujú a to, že si v básňach môžem všimnúť, či sa rýmujú dve domáce slová, alebo sa v rýme objaví aj cudzie.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 

TURČÁNY, V. 1975. Rým v slovenskej poézii. 1 vydanie. Bratislava : VEDA – vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1975, s. 212, 214-215.

HLBINA, P. G. 1932. Začarovaný kruh. 1. vydanie. Vlastný náklad, 1932, 32. s. 

Seminárka bola odovzdaná 08.01.2019.