Všetci Wattpaderi vieme, ako to tu na Wattpade chodí. Okrem autorov, čo tvoria originálnu prózu, je tu aj množstvo detí tvoriacich príbehy takzvane "na jedno kopyto". Mnohí sa nad tým rozčuľujú a pohoršujú, čo je spôsobené tým, že nepoznajú psychický vývin dieťaťa a nie sú informovaní o postupnom prechode od reprodukcie k produkcii. 

V tomto článku vám vysvetlím, prečo by ste sa nemali rozčuľovať nad príbehmi, ktoré sú všetky rovnaké a v ktorých úvode prevláda scénka s ranným budíkom a nadávanie hlavnej hrdinky, že zase musí ísť do školy. Takáto próza je zvyčajne tvorená deťmi v staršom školskom veku (druhý stupeň). 

Počas magisterského stupňa sme v škole mali predmet Didaktika slovenského jazyka a literatúry. Didaktika je veda, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou vyučovania, osobnosťou učiteľa a žiaka, obsahom vzdelávania, cieľmi, metódami, formami... 

Jedna zo štátnicových otázok z didaktiky rozoberá problematiku reprodukcie a produkcie v tvorbe slohu u žiakov. 

Reprodukcia znamená, keď žiak nevytvorí niečo vlastné, ale cítiť tam veľmi silnú inšpiráciu z iného zdroja. Je to nekomplexná slohová činnosť významná hlavne v nižších ročníkoch. O produkciu ide vtedy, keď žiak niečo vytvorí úplne sám. Obidve zložky sú dôležité. Aj reprodukcia, pretože je vstupom do produkcie. Produkcia je vždy hodnotnejšia než reprodukcia. Reprodukčný a produkčný sloh sa líšia stupňom tvorivosti, ktorú pri nich žiak využíva. Produkčný sloh je na tvorivosť náročnejší. 

Vo výchovno-vzdelávacom procese môžeme vidieť prechod od reprodukcie k produkcii. Žiak spočiatku na prvom stupni využíva hlavne reprodukciu. Na druhom stupni začína kombinovať reprodukciu s produkciou. Nastáva postupný prechod od reprodukcie k produkcii, ale ešte to nie je úplná produkcia. Na Wattpade si u detí v staršom školskom veku môžeme všimnúť hlavne skombinovanú reprodukciu s produkciou. U adolescentov (stredná škola) vidno, že reprodukcia už dosť ustupuje a prevláda u nich skôr produkcia. 

Prirovnám to k jednému môjmu príbehu. Volá sa Vlny. Tí, čo ste ho čítali, viete, že na konci mám doslov, v ktorom píšem, že tento román som začala písať v trinástich rokoch a že som sa mu venovala 10 rokov. Opisujem tam aj to, ako postupne vznikal, menil sa v priebehu času a že táto verzia, ktorá je zverejnená, je už tretia, od kedy som príbeh začala písať. 

Prvá verzia sa výrazne podobala na seriál h2o stačí pridať vodu, akurát že úvod Vĺn bol podobný ako aj teraz, čiže nie ako v h2o. Okrem úvodu sa zvyšok príbehu na h2o veľmi podobal, boli tam 3 kamarátky, ktoré sa dostali do jaskyne, v ktorej na ne zasvietil mesiac, zmenili sa na morské panny a získali schopnosti. Bolo tam veľa rovnakých vecí ako aj v h2o, mali aj plutvy rovnakej farby, myslím, že sa tam vyskytovali aj podobné dialógy ako aj v h2o. Príbeh obsahoval výraznú reprodukciu, veľmi sa podobal na seriál, no vyskytoval sa tam aj náznak produkcie. 

Druhá verzia, ktorú som písala, keď som mala 14, bola už trošku iná. Niektoré veci som zmenila, ale stále tam bolo vidno veľmi výraznú reprodukciu, hoci sa to od h2o začalo trošku odkláňať.  Postupne som začala prechádzať od reprodukcie k produkcii. Ale nie veľmi výrazne. V tejto verzii sa vyskytovali aj prvky inšpirované inými seriálmi, nie len h2o. 

Tretiu verziu som začala písať, keď som chodila na priemyslovku (mala som cca 17 rokov) a dokončila som ju v lete 2020 (23 rokov). V stredoškolskom veku (a vo vysokoškolskom už ani nevravím...) reprodukcia ustupuje oveľa viac a prichádza väčšie zastúpenie produkcie, čo na Vlnách veľmi vidno. Jediné, čo tam ostalo zachované z h2o je to, že sa tri kamarátky zmenili na morské panny a získali schopnosti. Vymyslela som úplne iný spôsob, akým sa premenili, majú tam aj úplne iné schopnosti v porovnaní s h2o. Celý dej je dosť odlišný. Celkovo sa to od h2o veľmi odklonilo. V tejto tretej verzii je výrazné zastúpenie produkcie a minimálne zastúpenie reprodukcie. 

Ak chcete, môžete si prečítať doslov k tomuto príbehu, rozpisujem tam tie zmeny oveľa podrobnejšie.

Teraz už viete, že to, že deti v staršom školskom veku píšu príbehy na jedno kopyto, neznamená, že nemajú fantáziu a nevedia vymyslieť nič vlastné. Je to bežná súčasť ich vývinu, preto sa nad tým netreba pozastavovať a kritizovať ich, že nevedia vymyslieť niečo svoje. Nejde o neoriginalitu. Ide o postupný prechod od reprodukcie k produkcii. A je to úplne normálne. 

Normálne ako to, že trojročné deti nevedia čítať. 

01.09.2021.