František Hečko opäť spadá do obdobia povojnovej literatúry, ktorá je ohraničená rokmi 1940-1989.

Dejiny povojnovej prózy nás učil jeden literárny kritik a historik, ktorý na našej univerzite vyučuje len externe. Jeho hlavnou prácou je Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Bolo pre mňa fakt zaujímavé, že nás učí naozajstný literárny kritik. Do komentára dám linky, na ktorých si o ňom môžete prečítať viac. 

Musím povedať, že po prvej prednáške som sa ho riadne zľakla a myslela som si, že ten predmet ani nespravím. Má totiž veľmi hlboký hlas a pôsobí takým prísnym dojmom. Nakoniec skúška s ním bola dosť v pohode a čo som bola prekvapená, tak od nás toho ani veľmi veľa nevyžadoval. 

No a keď je už tým literárnym kritikom, dala som mu prečítať niečo zo svojej tvorby a poradil mi vo veciach, o ktorých som vôbec nevedela, že je to chyba. Napríklad mi vytkol, že zbytočne opisujem samozrejmosti. V príbehu som mala vetu "Vystúpila som z auta po tom, ako sme zaparkovali na parkovisku pred aquaparkom". To, že z auta sa vystupuje až po tom, čo zastaví, je samozrejmosť. A ešte povedal, že či auto zaparkuje na parkovisku, alebo niekde na chodníku, nie je podstatné. Veta by teda mala znieť  "Vystúpila som z auta". Určite by vám, rovnako ako mne, nenapadlo, že takéto niečo môže byť chyba, však?

_______________

Dielo zobrazuje život rodiny Habdžovcov v priebehu niekoľkých rokov. Odohráva sa v prostredí vinohradníckej dediny Vlčindol v čase pred prvou svetovou vojnou.

Prvá časť Živly z Hečkovho románu Červené víno je zložená z dvadsiatich dvoch kapitol s uzavretým koncom. V každej kapitole vzniká nejaký problém, ktorý sa do skončenia kapitoly vyrieši a neprenáša sa do nasledujúcej kapitoly.

V úvode diela autor opisuje dedinu Vlčindol, do ktorej sa v ďalšej kapitole zo Zelenej Misy [ktorá je v skutočnosti Suchá (KÁNIKOVÁ, M., 2016. In: On-line: https://nzr.trnava.sk/?q=node/1987)] presťahuje Urban Habdža so svojou ženou Kristínou a synom Marekom. Z autorovho opisu dediny cítiť lásku k prírode. Opisuje dedinu ako svoj domov. A práve na tomto opise dediny vidno, že Vlčindol, v skutočnosti Vlčia dolina, je naozaj jeho domovom, že tam vyrastal a že na svoj rodný kraj nedá dopustiť. (JASLOVSKÝ, M.: Suchá nad Parnou Františka Hečka, 2010. In: On-line: https://kultura.sme.sk/c/5556991/sucha-nad-parnou-frantiska-hecka.html) Ku koncu kapitoly spomína aj predkov troch antagonistov, ktorí v nasledujúcich kapitolách stoja proti Urbanovi. Akoby tým chcel čitateľovi dopredu naznačiť, že rody s týmito priezviskami nepatria medzi čestných ľudí a osožných pre Vlčindol.

Zelenú Misu, z ktorej Urban s rodinou odchádza, zas, autor, naopak, opisuje negatívne ako niečo zlé. Obyvatelia Zelenej Misy sú zobrazení ako leniví, neprajní a zvedaví. Vlčindolčania zas Urbanovu rodinu pri príchode do Vlčindolu prívetivo vítajú a prajú im iba dobré, autor ich zobrazuje ako veľmi pracovitých. Urban s Kristínou a Marekom, v Zelenej Mise zvyknutí na iných ľudí, sú takýmto privítaním prekvapení.

Okrem pozoruhodného opisu dediny sa nedá nevšimnúť si nevšedný opis vzhľadu postáv v knihe. Napríklad opis Kristíninej krásy na začiatku kapitoly nazvanej Jarný sneh: „Tvár jej akiste maľoval slepec, len tak bez olejov a štetca: oblieval mliekom, striekal krvou a posýpal sadzou. To, čo mu vyšlo z rúk, udivuje." Počas čítania som sa pri tomto opise pozastavila a povedala som si, že schopnosť vytvoriť takýto zaujímavý opis, by som chcela mať tiež.

O Urbanovej a Kristíninej láske autor píše ako o niečom výnimočnom a ich vzťah vyzerá ako takmer bezchybný. Urban sa ku Kristíne správa ochranársky, dal by jej aj modré z neba. Kristína je mu oddaná a nepodľahne inému mužovi, ani keď sa o jej sympatie snaží Silvester Bolebruch. Prejavuje sa aj ich rodičovská láska k Marekovi a Magdalénke. Ukazuje sa to, keď Šimon Pančucha prehodí Mareka cez plot a keď má Magdalénka problémy s uchom. 

Urban aj Kristína sú obaja veľmi pracovití. Ako hovorí Mináč: „Sú to hrdinovia, blízki nášmu srdcu, lebo hľadajú ľudské šťastie skrz prácu. Nepremožiteľná sila človeka tu bojuje so zemou, s prírodou, ktorá je neľútostná a so spoločenskými podmienkami, ktoré sú ešte neľútostnejšie. Odveký boj dobra so zlom sa tu odohráva na pláne boja ľudskej práce s jej spoločenským zneužitím." (ŠTEVČEK, J.: Drevená dedina z pohľadu Červeného vína. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 432 – 433.) 

„Práca a láska sú v Hečkovom chápaní nevedomou funkciou života, bezreflexívnou, nezámernou formou existencie." (ŠTEVČEK, J.: Drevená dedina z pohľadu Červeného vína. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, 435. s.) 

Tak, ako autor opísal dedinu, opisuje aj Urbanove pestovanie vinohradov. Pestovanie hrozna je opísané veľmi podrobne, či už ide o oberanie, rezanie, štepenie, alebo striekanie vinohradov. Ako aj pri dedine, je tu vidno vzťah autora k pestovaniu hrozna. Je zrejmé, že sa tomu dlhodobo venoval a má k tomu vybudovaný určitý vzťah. Nie je to iba o tom, že si to naštudoval kvôli tomu, aby o tom mohol písať. Pestovanie vinohradov sa ťahá počas celej prvej časti románu od nasťahovania Habdžovcov do Vlčindolu až po koniec Živlov. Autor však neopisuje len pestovanie vinohradov, ale aj pestovanie ovocia, v ktorom, ako vidno v diele, sa tiež vyzná. „Niet v slovenskom románe takej epicky opojnej evokácie práce vinohradníka (a práce vôbec) ako je to približne v prvej tretine Červeného vína, keď Hečko podrobne opisuje oberačky vo vinici a rezačky viniča. Nie je to len podrobný opis práce, ale aj epicky mimoriadne pôsobivý záber kultúry vinohradníkovej práce a napokon i jej étos." (ŠTEVČEK, J.: Drevená dedina z pohľadu Červeného vína. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, 435. s. )

Bolebruch a Pančucha neznášajú Habdžu a to, že má lepšie vinohrady než oni. Silvester dokonca tak veľmi, že keď Oliver na schôdzi výborníkov obecnej rady chváli Urbana a spomenie aj Kristínu, strhne sa kvôli tomu bitka.

V diele sa vyskytuje istá symbolika v súvislosti so svätým Urbanom, ktorého Vlčindolčania uznávajú. Hlavný hrdina sa volá rovnako. Urban Habdža sa dobre vyzná v pestovaní hrozna a vo Vlčindole patrí k najlepším vinohradníkom. Svätý Urban je patrónom vinohradníkov. Toto určite nebude náhoda a je v tom zámer autora. Chcel urobiť nejakú súvislosť medzi hlavným hrdinom a patrónom vinohradníkov.

Kniha je písaná v tzv. er-forme, z pohľadu tretej osoby. Vďaka tomu má čitateľ možnosť nahliadnuť na životné príbehy viacerých postáv a taktiež aj do ich vnútra, na čom si Hečko dáva záležať. Čitateľ nevníma len myšlienkové pochody hlavného hrdinu ako pri ich-forme, ale dozvie sa niečo aj o názoroch záporných postáv ako je Silvester Bolebruch či Šimon Pančucha, vďaka čomu môže lepšie pochopiť ich konanie.

V diele sa často vyskytujú kapitoly, ktoré majú v názve meno niektorej z postáv. Celá kapitola sa potom zaoberá konkrétnou postavou. Napríklad kapitola s názvom Magdalénka je celá iba o jej krste. Kapitola Michal Habdža je takmer celá len o návšteve Urbanovho otca.

Autor často používa taký princíp, že predtým, ako v nejakej kapitole nastáva problém, ktorého aktérom je konkrétna postava, na začiatku kapitoly je opísaný jej život. Napríklad v kapitole s názvom Psie teľce je písané o tom, ako Silvester Bolebruch v minulosti miloval Kristínu a potom „ukradol" Oliverovi Evu. Následne na Urbana vypustil svoje psy, lebo bol ešte stále naštvaný kvôli Kristíne. V Kapitole s názvom Šimon Pančucha je na začiatku písané o Šimonovom živote. Ten potom zbije malého Mareka a zašliape mu húsatá, lebo ich pásol na jeho pozemku. Kapitola Leopold Vosajnor na začiatku opisuje, ako prišiel Vosajnor do Vlčindolu a na jej konci sa píše o tom, ako ho Bolebruch a Pančucha nahovorili na to, aby roznášal negatívne reči o úverovom spolku. Takýchto prípadov by sme v diele našli viac.

V knihe si môžeme všimnúť aj istú symboliku priezvisk. Prečo sa Rajčina volá Rajčina (má červenú tvár) alebo Slivnický volá Slivnický (zrejme má rád slivovicu), napadne asi väčšine čitateľom. Ale ak ide o priezvisko Ejhledjefka, tak je to viac-menej skryté. Pripomína mi to niečo ako „Ej, hľa, dievka". Myslím si, že toto priezvisko asi odkazuje na Evu, ktorá ušla Oliverovi za Silvestrom Bolebruchom.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 

JASLOVSKÝ, M.: Suchá nad Parnou Františka Hečka,2010. In: On-line: https://kultura.sme.sk/c/5556991/sucha-nad-parnou-frantiska-hecka.html 

KÁNIKOVÁ, M., 2016, In: On-line: https://nzr.trnava.sk/?q=node/1987 

ŠTEVČEK, J.: Drevená dedina z pohľadu Červeného vína. In: Dejiny slovenského románu. Bratislava : Tatran, 1989, s. 431 – 445. 

Seminárka bola odovzdaná 07.01.2020.