Ján Gavura, rovnako ako Mirka Ábelová, patrí do obdobia po roku 1989. Je to súčasný básnik a literárny vedec a kritik, vyučuje na Prešovskej univerzite na katedre slovenského jazyka a literatúry.

_______________

Ján Gavura patrí do skupiny spirituálnych básnikov. V zbierke sa usiluje rozširovať horizont poznania o človeku. Už názov zbierky Kráľ hlad napovedá, že jej motívom je hlad. Zbierka roztvára metafyzickú tému, že hlad je niečo, čo charakterizuje všetko živé. Naráža ňou nie len na ľudí, ktorí zabíjajú zvieratá, aby prežili, ale aj na zvieratá, ktoré sa zabíjajú navzájom. Poukazuje aj na emočné zraňovanie ľudí. Hovorí o tom, že na princípe hladu funguje život ako taký. Preto, aby sa narodil nový život, musí starý zomrieť. Všetkých prenasleduje smrť, ktorá je metafyzickým hladom. Gavura je silne eticky zameraný autor, v tvorbe poukazuje na to, že z dôvodu, že sme všetci vystavení smrti, mali by sme sa snažiť žiť tak, aby bol náš život dôstojný. Gavura naznačuje aj to, že každý jedinec môže byť nielen obeťou, ale aj potenciálnym predátorom. Nie je zriedkavé, že do blízkosti smrti sa v jeho básňach dostáva dieťa alebo nevedomá živá bytosť, čo zvyšuje jej hrozivosť a paradoxnosť.

V zbierke si môžeme všimnúť morálny rozmer. Sú tam básne, ktoré nehovoria o smrti, ale skôr o povyšovaní sa nad druhých ľudí a snaha potopiť niekoho, spraviť ho horším, než sme my. Objavuje sa v nej aj veľa lesných, poľovníckych a predátorských motívov, ktoré Gavura zachytáva presvedčivo a realisticky. Zdrojom presvedčivosti je Gavurov vzťah k lesu a jeho pasívne zúčastňovanie sa na poľovačkách. „Dominujú motívy bezprostredného, žitého, tendovanie k nízkemu tematizmu – obstarávanie potravy, faktografické opisy lovu a lesného prostredia, poetika komického/groteskného (tú odráža aj štylizovaná obálka)." (JUHÁSOVÁ, J. 2018. Medzi zabitým a liturgickým telom. In: Fraktál, 2018, č. 1, s. 117-118.) Objavuje sa aj necitlivé vstupovanie do teritória iného, boj o moc, manipulatívne techniky, priznané podoby vlastnej pudovosti. Zbierka odráža vývin autorovho života za posledné roky. Gavura pod každú báseň vložil miesto a čas, kedy daná báseň vznikla.

Gavura nedotvára zmysel sceľovaním, ale vrstvením motívov.

Pod identitou lyrického subjektu môžeme hľadať muža, role, ktoré v spoločnosti zastáva. Objavuje sa rola otca, vedca, manžela, aj obyčajného človeka, ktorý, hoci je súčasťou prírody, občas narúša jej harmóniu, čo môže smerovať k úpadku ľudstva a nenásytnosti človeka.
V zbierke dochádza k ustáleniu štýlu a tematického zamerania. V básňach si môžeme všimnúť pocit slabosti, desilúziu, strach, pochybnosti, hnev, či náchylnosť človeka k zlému.

Báseň Správa z nečakanej cesty po Východných Karpatoch nás, ako aj iné básne zo zbierky, uvádza do prostredia lesov a poľovníckych revírov. Zameriava sa na poľovačku na vlky. Autor do básne zahrnul geografické údaje, a to konkrétne dolinu Vlčia jama.

V úvode básne sa spomína toponymia. Lyrický subjekt hovorí o tom, že na západe sa už nenachádzajú vlky a ostala po nich len toponymia, následne spomína Vlčiu jamu, ktorá má v názve práve adjektívum vlčia odvodené od substantíva vlk. Snaží sa naznačiť, že v danom revíre sú poľovníci aktívni a svojou činnosťou vystrieľali všetky vlky, po ktorých ostal len názov doliny. Objavuje sa tu smrť a pominuteľnosť života. Vlky zvyčajne bývajú lovcami, ktorí lovia menšiu zver na to, aby sa uživili. V tejto básni je to však ináč, vlky sú obeťou ľudí, ktorí ich lovia skôr pre zábavu, alebo pre to, že majú hlad po trofeji a uznaní, prípadne zo strachu o svoj život. To je v Gavurovej zbierke pomerne častý jav, predátora zvykne vykresľovať ako obeť a naopak.

Lyrický subjekt opisuje poľovníkov, ako v prírode našli veľké ohryzené kosti patriace nejakému zvieraťu, ktoré sa stalo obeťou. Nie je naznačené, o aké kosti sa jedná. Môžu patriť vlkovi, no väčšia bude pravdepodobnosť, že kosti patria nejakej lani alebo srne, ktorú vlk ulovil kvôli hladu. V básni sa teda k smrti dostala nevedomá živá bytosť. V tejto strofe sa vlk stáva predátorom, pričom predtým bol obeťou. Poľovníci vstúpili do „cudzieho" revíru, a to do revíru vlkov loviacich iné zvery.

Pri kostiach poľovníci nájdu stopy vlka. Človek je v tejto básni lovcom a predátorom, ktorý prírodu a zvieratá využíva ako trofej, čo sa prejavuje najmä na tom, že stopa vlka im poslúži pre tvorbu odliatku, ktorý môže byť prostriedkom k zárobku. To je tiež istá forma hladu, ktorá sa v básni objavuje.

Nie len vlk a laň alebo srna je v básni obeťou. V tretej strofe sa objavuje aj kocúr, ktorý na prvé zdanie nevyzerá ako obeť. Stret s neznámym predmetom a privoňanie k nemu, v ňom ale vzbudzuje nepríjemné pocity. Kocúr si uvedomuje, že v živote má dôvod na strach. Lyrický subjekt hovorí o tom, ako kocúrovi pred očami behajú iné zvery, ktoré sa stretli so smrťou. Tu sa autor snaží ukázať nám, že smrť je všade okolo nás. Dokonca aj v predmetoch, ktoré tak na prvý pohľad nevyzerajú. Báseň je pomerne negatívna, plná hladu, strachu a smrti. Hoci Gavura patrí medzi spirituálnych básnikov, v tejto básni to hneď nevidno, spirituálne motívy sú v nej hlboko skryté.

Ján Gavura - Správa z nečakanej cesty po Východných Karpatoch

Po vlkoch tu na západe zostala toponymia:

naľavo od vrchu Stráž, oproti Maglecu,

je dolina Vlčia jama.

Za vlkmi sa dnes chodí do hraničných pásem.

Poľovníci sledujú

ohryzené kosti: veľké, biele, čisté.

V hline stopu alfa samca.

Odliatok vymenia, možno za fľašu alkoholu.

Kúsok sadry schne na parapete okna.

Čierny kocúr si obzerá nový predmet,

a keď k nemu privonia, zdesene odskakuje.

Pred očami sa mu zjavil dlhý rad nemých

laní, sŕn, bobrov a divých mačiek,

silueta smrti, náhle celkom na dosah.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

JUHÁSOVÁ, J. 2018. Medzi zabitým a liturgickým telom. In: Fraktál, 2018, č. 1, s. 117-118.

Porov. JUHÁSOVÁ, J. 2018. Medzi zabitým a liturgickým telom. In: Fraktál, 2018, č. 1, s. 114-123.

 Seminárka bola odovzdaná 14.12.2020.