Okrem recenzie na Šeptuchy sme mali na Literárnej kritike napísať aj recenziu na básnickú zbierku Deti Hamelnu od Dominiky Moravčíkovej. Ale neviem, či mám túto recenziu dobre napísanú, lebo som ju odovzdávala neskôr a nebolo mi k nej nič povedané. Takže toto radšej neberte ako vzor, neviem, či je to dobre. 

_______________

Na obálke knihy je znázornený nahý chrbát a holá hlava, ktoré sú pokryté niečím, čo na prvý pohľad vyzerá ako prach alebo vysušená hlina. Obálka ladí s obsahom knihy, keďže v zbierke sa občas vyskytujú telesné motívy. Moravčíková situovala dianie básní do rôznych miest (napr. Strečno, Hameln, Dubaj) a časov – dávno minulých, aj blízko budúcich (napr. rok 1284 a rok 2022). V knihe sa objavuje mágia, zázraky a vážne témy. Jazyk je občas vedecký, občas náboženský. V básňach prevažuje lyrický subjekt v podobe pozorovateľa, ktorý je rozprávačom a sprostredkovateľom, občas komunikuje s jednotlivými postavami. Autorka využíva rôzne osoby. V textoch prevláda epickosť a voľný verš.

Zbierka je rozdelená na 5 častí – Soviareň, Váha tvojho rómstva, Rozprávky, Deti Hamelnu, Čas Koptov.

Prvá časť, Soviareň, sa nesie najmä v znamení silného zastúpenia prírodných motívov. Autorka spomína zvieratá, rieky, hory, no poukazuje najmä na rastliny rastúce vo voľnej prírode, ale aj pestované v bytoch. Objavuje sa kontakt a manipulácia človeka s rastlinami. Autorka zaujímavým spôsobom poukazuje na prepojenosť človeka a prírody. V básni Zo života popínavých rastlín sa jej podarilo znázorniť, ako človek dokáže ovplyvniť prírodu a jej rozmnožovanie sa. Báseň má silný ekologický odkaz, ktorý možno skryto hovorí o zásahu človeka do prírody a snaží sa nám naznačiť, že takýmito zásahmi blížime sebe. Nie je to síce povedané priamo, ale na báseň je možné pozerať sa aj takýmto spôsobom. Môžeme si to všimnúť najmä na veršoch „problémom brečtanu je, že chybu v postupe rozpínania / nemožno vrátiť späť / inak než nožnicami / alebo odumretím // a skúste len tak zabiť časť seba, / ktorá prebýva v pamäti, / slizniciach / alebo končatine." Autorka dokázala do niekoľkých slov vložiť silný odkaz, môžeme povedať, že talent jej určite nechýba. Objavujú sa aj rozprávkové motívy, najmä v prvej básni cyklu. V rovnomennej básni, Soviareň, lyrický subjekt oslovuje zviera, pravdepodobne okrídleného dravca. V posledných veršoch básne spomína proroctvá a varovania vysielané dravcom a hovorí o tom, že ich „bude klzkým jazykom čítať len vietor". Autorka znova bravúrnym spôsobom poukázala na ochraňovanie prírody. Zvieratá, hoci nám vysielajú varovania, nezvyknú byť vždy vypočuté.

Váha tvojho rómstva je druhá časť zbierky. Zaoberá sa človekom, prijatím do kolektívu, objavujú sa v nej vážne témy. Jazyk je v niektorých básňach náboženský, objavuje sa problematika viery. V iných, ktoré majú lekársku tematiku, je jazyk vedecký. Vyskytujú sa tu cudzie slová, anglické či latinské. Ako už vyplýva z názvu, obsahuje básne, ktoré sa zaoberajú problematikou Rómov. Autorka v prvej básni cyklu, Kňaz, ktorý ma krstil, poukazuje na rovnakosť ľudí nezávisle od rasy. Snaží sa naznačiť, že hoci sa dieťa narodí ako Róm, neznamená to, že je od nás ostatných nejakým spôsobom odlišné. Máme tu spomenuté prepichovanie uší, čím autorka pravdepodobne mieri na niektoré zaužívané zvyky. Na konci básne sa objavuje zmienka o zbytočnosti krstu, ktorá môže čitateľa zneistiť ak ide o názory lyrického subjektu. V básni rovnomennej s názvom cyklu prehovára k Rómom a hovorí o nemožnosti oddelenia rómstva od ich bytosti, čím naznačuje, aby sa Rómovia so svojím rómstvom naučili žiť a zároveň niektorými veršami vyjadruje negatívny postoj spoločnosti. V básni Červený monolit sa vracia k tematike objavujúcej sa aj v prvom cykle zbierky, a to k prírodným motívom. Autorka v posledných veršoch básne naráža na vyhynutie niektorých druhov zvierat, lyrickým subjektom je tu zviera oslovujúce iného tvora. Tento cyklus básní z Moravčíkovej zbierky je, ako aj predošlý, opäť veľmi vydarený.

Tretia časť má názov Rozprávky, čo nám napovedá, že tento cyklus básní je ladený ináč, tajomne, magicky. Odohráva sa v minulosti, čo pri niektorých básňach naznačuje ich atmosféra, pri iných napísaný konkrétny rok. Báseň December, ktorá je v cykle ako druhá v poradí, opisuje vianočný jarmok a zimu. Nie však v pozitívnom a radostnom slova zmysle. Báseň je ladená skôr negatívne a kriticky. Lyrický subjekt spomína predpovedanie budúcnosti a zaklínadlá. Hovorí aj o zvieratách, ktorým zima prináša nepriazeň. Nasledujúce dve básne, Hydry a Strečno – Zlatné, r. 1380 sa zaoberajú vzťahmi. Obsahujú aj niečo magické, vyskytujú sa v nich bytosti z hlbín vôd. V prvej hydry, ktoré lákajú mužov a v druhej vodník, ktorý zlákal ľudskú nevestu. Básne sú si podobné, ich význam je však kontrastný. V jednej sú nepriateľské kúzelné bytosti ženského pohlavia a v druhej je nepriateľská magická bytosť mužského pohlavia. V prvej je obeťou muž, druhá báseň hovorí o žene, je v nej zobrazený manželský život a syn, ktorý ušiel z domova. Hoci sa obidve básne odohrávajú v minulosti, ich problematika sa dá aktualizovať aj do súčasnosti. Autorke sa dobre podarilo zasadiť do minulosti a rozprávkovej atmosféry to, čo s čím sa vieme stotožniť aj dnes.

Štvrtý cyklus je rovnomenný s názvom zbierky. Cyklus Deti Hamelnu je tvorený inak, než ostatné. Rovnako ako Rozprávky, je zasadený do minulosti. Väčšina textov sa podobá próze a sú písané z pohľadu rôznych postáv. Objavuje sa veľa dvojbodiek, ktoré sú použité namiesto čiarok či bodiek. Autorka týmto cyklom predostiera legendu o potkaniarovi, ktorá môže byť pre niektorých čitateľov známa, pre iných nie. Zahrnula sem množstvo detailov. Keďže som legendu nepoznala, neviem povedať, či sú detaily autentické, alebo si ich autorka prikrášlila podľa seba. Každopádne, texty sa čítali dobre, boli pútavé.

Čas Koptov je názov piatej časti zbierky. Objavuje sa v nej politická, spoločenská a náboženská tematika a tiež aj vzťah ženy k mužovi inej národnosti, pravdepodobne ide o niekoho ako moslim, arab, Egypťan... Poukazuje tu na náboženské a iné rozdiely medzi nimi. Skryto hovorí aj o rasizme a prijatí človeka inej národnosti medzi seba. Často sa opakuje verš „Čo je politické, nie je materské".

Kniha je veľmi prepracovaná, cítiť z nej Moravčíkovej nadanie a schopnosť pracovať s textom. V niektorých básňach sa jej podarilo na konci zaujímavo vyjadriť pointu. Jej talent si určite nemôžeme nevšimnúť. Zbierka je veľmi pôsobivým dielom. Autorka v nej pracuje s vážnymi témami a podáva ich vycibreným jazykom. 

07.05.2021