Oči som ešte stále držala tuho privreté, ale možno len preto, že som čakala na nejaký signál. Hocijaký krik, alebo niečo, čo by ma prinútilo nejako to zmeniť. Keďže ja som žiadnu bolesť nepocítila, tá strela nebola zrejme od pána Williamsa. Alebo mi aspoň nechcel ublížiť. Druhý dôvod, prečo som oči neotvárala, bol Theo. Bála som sa, že mu niečo urobili kvôli tomu, že ja neviem držať jazyk za zubami.

„Ak okamžite zložíte zbrane amigos, nemusí sa nikomu nič stať. Lebo neručím zato, že aj ďalšia guľka vás všetkých minie," povedal zrazu niekto, čo mne ako signál dokonale stačilo. Moje oči okamžite stretli tie Theove, čomu som sa veľmi potešila. Vyzeral síce dosť vyplašene, asi rovnako ako ja, ale bol v poriadku.

„Pokoj Diego. Snáď si nemyslíš, žeby sme niektorému z nich aj naozaj ublížili?"

„Nikdy nie je na škodu, ak je človek ostražitý." aj keď som sa chcela pozrieť na Diega, nedokázala som odtrhnúť oči od Thea. To, ako beznádejne na mňa hľadel ma doslova ničilo. Načo som to akože myslela, keď som sa do tohto púšťala? Vôbec som si neuvedomovala, že môžem o neho prísť. Pretože oni by ma za drzosť nemuseli potrestať tak, že zrania mňa...ale práve jeho. Aby som trpela ešte viac, než za celý svoj život.

„Myslím, že hlavne tuto mladej slečne by si mal ako náhradný otecko vysvetliť, ako sa chovať k mužom môjho postavenia."

„Ja nie som jej náhradný otec. Navyše je dospelá, takže má dosť rozumu, aby vedela čo môžu jej činy stáť," odvetil tvrdo, načo som sa konečne odvážila pozrieť jeho smerom. Miatlo ma, že čo tu vôbec robí, ale bola som vlastne aj rada, že takto odpútal pozornosť. Vyzeral však maximálne nahnevaný, aj keď asi nie na mňa. Jediné, začo som sa modlila však bolo, aby za ním niekde nebola aj mama. Lebo ju by som tu teraz nechcela, ani keby sa neviem čo malo odohrať.

„No zjavne to nevie. Inak by sa so mnou rozprávala iným tónom."

„Nehádžte vinu na mňa prosím, lebo nemáte pravdu. Vy ste sem aj so svojimi mužmi vtrhli len tak, kým sme my spali, tak čo čakáte? Že vám ponúknem kávu, keď som prvotne ani nevedela, kto ste?" opýtala som sa ironicky a vstala z miesta. Medzičasom už aj Theo vyšiel k nám von s tým druhým, takže k nemu som si to vlastne aj automaticky namierila. Pevne som ho vzala za ruku, len aby ten starý blázon videl, že aj napriek jeho slovám, ja názor nemením. Môže si hovoriť to, že aj z Thea raz bude niekto ako on koľko chce. Ja tomu odmietam veriť. Aj napriek všetkému...on taký nie je.

„Mal ste rešpektovať našu dohodu pán Williams. Prosil som vás o čas, ale vy ste mi ho nedal."

„Čas sú peniaze Theo. To by si mal vedieť." keď mi pustil ruku a radšej ma objal okolo pása, naozaj som si vydýchla. Zrejme podporuje môj názor, že toho muža napokon ani nepotrebujeme. Nájdeme si niekoho iného. Niekoho, kto nám pomôže bez toho, aby sme sa dostali do problému.

„Viem to veľmi dobre, ale žiadne peniaze mi nestoja za to, aby ste ohrozoval moju priateľku. Takže...dohoda padá pán Williams. Zvládneme to aj bez vás."

„Len aby si to následne neľutoval chlapče. Ja vaše peniaze nepotrebujem, aby som prežil, ale mysli na to, či vám po tom súde ešte vôbec niečo zostane."

„O všetko sa postarám," odvrkol a asi aby mu ukázal, že ja som mu prednejšia, než čokoľvek iné, mi vtisol pusu do vlasov. V momente som tuho privrela oči a nadýchla sa studeného vzduchu, len aby som si udržala čistú hlavu. Diego sa tiež našťastie pobral našim smerom, takže sme už vlastne boli naproti sebe, traja proti trom.

„V tom prípade nebudem strácať svoj drahocenný čas. Poviem ti ale jedno...tvoj otec by nebol teraz na teba hrdý. Zbabelo si vycúval z dohody, lebo si uvidel náznak nebezpečenstva. A to skutočný chlap nerobí."

„Možno vo vašich očiach. Mne je ale osoba ktorú milujem prednejšia, ako hlúpa hrdosť." ja som toho bastarda doslova prebodávala očami, zatiaľ čo som tiež Thea objímala a tisla si ho k sebe, čo to len dalo. Bola som na neho hrdá, ale zároveň aj sklamaná. Možno nám tento človek mohol pomôcť, aby všetko dopadlo v náš prospech, ale...malo by to cenu vôbec riskovať? Malo by cenu vystaviť nás všetkých nebezpečenstvu len preto, aby sme mohli pred otcom vyzerať, že máme vopred vyhraté?

„V tom prípade zbohom...hrdličky. A Diego."

„Majte sa," odvetili mu takmer jednohlasne, ale ja som sa ani nehla. Moje oči ešte naposledy zachytili tie jeho ľadovo modré, no potom sa už našťastie otočil, kývol aj tým dvom a pomaly si odpochodovali. My sme tam ešte stáli, dokým sme nezačuli zvuk motorov, no ešte ani potom akoby nervozita nespadla zo vzduchu. Ten pokoj, čo razom nastal som prerušila až ja, keď som objala Thea a vtisla mu pusu na líce.

„Nepýtaj sa, čo to malo znamenať, lebo ja nemám ani poňatia."

„Neboj, nemala som to v úmysle," odvetila som, zatiaľ čo on ma objal ešte pevnejšie, až to na chvíľu zabolelo. Ale brala som to. Po tomto určite. Bol príšerné dívať sa mu do očí, keď na nás na oboch mierili, ale...nič to nezmenilo. Stála som si za tým, že aj keď sa to deje kvôli nemu, on nebude ako oni. Nikdy.

„Takže...myslím, žeby sme mali ísť dnu, všetci si pekne sadnúť a porozprávať sa, hej? Do večera plánujem byť späť, takže to moc nenaťahujte."

„Videl si psov?"

„Hej, váľajú sa pred chatou šťastne obsypaní toľkými kosťami, že sa ani nedivím, že neštekali na návštevu. Pekne ich podplatili," odpovedal Diego Theovi a kým sme sa my dvaja ešte stále objímali, on nás objal oboch naraz, čo mi padlo vlastne ešte lepšie. Možno som ho na začiatku nemusela, ale keď sa nasáčkoval domov k mame, obľúbila som si ho. Nech som tam bola hocikedy, správal sa doslova ukážkovo, čiže si získal moju dôveru. A hlavne teda vďaka mame, ktorá s ním bola šťastná, ako už dlho nie.

„Máš šťastie, že ma tvoja mama poslala za vami. Lebo ako som počul, nebála si sa povedať mu svoj názor."

„A čo som mala robiť? Nechcela som aby vedel, že sa ho bojím," odvetila som, načo mi on len vtisol pusu na vrch hlavy a pohladil ma po chrbte. Ja vlastne ani neviem, čo by bolo, ak by neprišiel. Možno by som svojou výrečnosťou všetko ešte zhoršila a niekto by nedopadol práve najlepšie.

„Keď ťa budem učiť jazdiť, prihodím ti k tomu aj hodiny streľby, hej?"

„Nie vďaka. Ja to v živote nevyužijem." nechcela som sa k tej tému už vracať, takže som mu len poďakovala a pobrali sa dnu. Moc som nemala náladu, aby som to s nimi celé riešila, takže som sa akosi aj vytratila hore. Vedela som, že Diego by aj tak dával za vinu mne, že musel až strieľať. Akože áno, mala som byť trocha miernejšia vo vyjadrovaní, ale tak...neľutovala som ani jedno slovo. Takto sme ich aspoň konečne striasli, čomu som sa ja len tešila.

Theo

„Takže...čo si tu akože robil? Sledoval si nás?"

„Nie. Poslala ma Beatrice." ja som nad jeho prítomnosťou ešte stále len nechápavo krútil hlavou. Odkiaľ akože do pekla vedel, že práve teraz ho potrebujeme? Ten chlap je niekedy fakt ako špión. Ani o ňom človek nevie, no objaví sa, keď ho je najviac treba.

„Len tak?"

„Nepáčilo sa jej, že ste sa len tak zo dňa na deň zbalili a odišli. Chcela prísť aj ona, ale nebolo jej dobre. Tak som tu len ja. Povedz mi múdra hlava, načo bolo dobré do toho ťahať pána Williamsa? Ten človek v sebe nemá ani kúsok poctivosti Theo. Hej, možno by nám pomohol, ale za akú cenu? A ja teraz nehovorím o peniazoch."

„To mi je jasné," odsekol som a vstal od stola. Nepáčilo sa mi, že Bernadet išla hore a nie je tu s nami, ale nemohol som ju nútiť o tom hovoriť. Proste...stalo sa presne to, čoho som sa obával. Prišli k nám ľudia, od ktorých som ju chcel držať čo najďalej. Všetko som proste posral ešte aj v tomto smere. Ja...ja ani neviem čo som cítil v momente, kedy na mňa pozerala a pán Williams na ňu mieril. Bol to proste pocit, aký už nechcem nikdy v živote zažiť, ani keby sa čo malo diať.

„Dobre si premysli čo ďalej Theo, lebo toto nás ešte bude stáť isté problémy."

„Myslíš si, že ja to neviem? Ak sa nezapletieme s mafiou, tak nás jej otec na tom súde roztrhá v zuboch. A ja mu nedovolím, aby odišiel ako víťaz. Po tom všetko, čím si tie dve museli prejsť, si on nezaslúži zo spoločného majetku nič. Ani cent."

„Mal by som jeden návrh na právnika. Zajtra sa ním možno zájdem po práci, ak mi vyjde čas, ale nič nesľubujem. Jeden môj starý známy zo strednej školy. Ani som vlastne doteraz netušil, že žije tu na okraji Dublinu. Včera som len obzeral nejakých právnikov na internete a tam som na neho narazil." vlastne mi aj odľahlo, že ja sa už týmto nebudem musieť zaťažovať. Áno, pán Williams by nám to určite vyhral, ale nechcem nič riskovať. A hlavne nie po tejto návšteve. Ja neviem ako som sa nemohol zobudiť skôr, ale nič takéto sa už nesmie opakovať. Nikdy. Nechcem aby to bolo, ako niekedy u nás doma. Keď si tam hore-dole behali ozbrojení ľudia, ktorí sa s obľubou vyhrážali otcovi.

„Viem, že som sa do toho tak veľmi chcel pustiť, ale teraz mám pocit, že to nezvládam. Nestíham si urovnávať všetko, čo sa týka súdu, života, ale aj Bernadet. Je toho v poslednej dobe proste priveľa."

„Je viem, ale od toho som tu. Zostal som, tak ak niečo potrebuješ pokojne príď za mnou. Vieš, že som ti vždy rád pomohol, aj keď si bol menší, takže sa nemusíš báť poprosiť ma o pomoc ani teraz Theo."

„Ja viem Diego, ale občas mám ten pocit, že nemám právo si od nikoho pýtať pomoc. Som už dospelý, mal by som pevne stáť na vlastných nohách a nie sa nechať stále niekým podopierať. A hlavne, ak sa to týka Bernadet." myslel som svoje slová smrteľne vážne, ale on sa na nich aj tak len poriadne schuti zasmial. Až som na neho udivene pozrel a zovrel operadlo stoličky, za ktorú som sa postavil.

„Takto to nefunguje múdra hlava. Ty nemôžeš nechávať všetko na seba. Preto ste dvaja, aby ste si pomáhali. Verím, že ak by si sa jej zveril s vecami čo ťa ťažia častejšie, nikdy by ti nepovedala nie. Aj keby sa sama trápila, vynaložila by ešte aj posledné sily, len aby ti pomohla."

„To mi je jasné, milujem ju zato, ale má toho dosť aj bez môjho fňukania." toto bolo proste rozhodnutie, za ktorým som bol rozhodnutý pevne stáť. Kým nie je úplne najhoršie, poradím si aj sám.

„Je na tebe, ako premýšľaš. V tomto ti ja nemôžem rozkazovať. Každopádne...mal by som už ísť, takže sa posnažte nedostať do nijakého problému, hej? Ak by niečo volaj a povedz Bernadet, aby sa ozvala večer mame."

„Samozrejme. Ďakujeme Diego."

„Za málo." ešte kým by som išiel hore, vyprevadil som ho a počkal, kým odišiel. Nečakal som, žeby tu malo byť v tomto období toľko ľudí, ako sa postupne ukazovalo. To si chodia ľudia na chaty len tak uprostred týždňa, akoby nič? Je im dobre, že majú tak flexibilné pracovné hodiny. Hej...ešte aj ja by som si mal nájsť nejakú brigádu, aby sme šli na dovolenku. A potom po prázdninách by sa mi zišla už aj trvalá práca. Strýko sa tak skoro nevráti, takže peniaze už z jeho strany nebudú. Čiže prišiel čas, aby som začal svoj život konečne riadiť sám. Nebudem už síce mať toľko voľna, ale peniaze budeme potrebovať. Hlavne, ak chce ísť myška na vysokú.

„Diego už išiel?" opýtala sa, sotva som otvoril dvere na spálni. Z postele na mňa pozerala, akoby doslova čakala, kedy za ňou prídem. Ava sa tam pri nej vyvaľovala jedna radosť, zatiaľ čo zvyšok bol ani neviem kde.

„Hej. Odkazuje ti, aby si večer zavolala mame. Vraj ho poslala kvôli tomu, že sme tak nečakane odišli. Takže by ste si to mali vyjasniť."

„Jasné. Ozvem sa jej po večeri." prikývol som a posadil sa na kraj postele k nej. Vyzerala zničene, ale asi stačilo, že som prišiel, lebo sa jej v momente rozžiarili oči. No najlepšie mi asi padlo, keď sa posadila a bez slova ma objala. Bál som sa, že sa bude na mňa za to celé hnevať, ale nebolo to tak. Našťastie teda.

„Nemusíme o tom celom hovoriť, že?"

„Nemusíme myška. Už v živote o tom človeku nebudeme ani počuť. Diego nám pomôže nájsť iného právnika. Ja...mrzí ma, že som ťa týmto celým tak ohrozil. Nemal som to v úmysle. Ani prinajmenšom."

„Ja viem," odpovedala potichu a vtisla mi pusu na líce.

„Ideš so mnou teda nakúpiť?" nadhodil som napokon tak na odľahčenie situácie. Nič sa predsa nestalo. Odišli a my obaja sme v poriadku. A aj keď to teraz možno vyzerá beznádejne, spolu sa z toho dostaneme. Som si istý.