„Ííííí!" vletí do chatky Kailee.

„Bože Kailee, kľudni hormón. Čo sa deje?" zdvihnem sa, lebo doteraz som ležala na bruchu a zapisovala si básničku. Predtým som si tak aj pospala.

„Anette nás zavolala, nech ideme s ňou a jej spolubývajúcou k ohnisku trochu si užiť a zatancovať si."

Usmiala som sa. Neznelo to ako zlý nápad, dokedy ma nechytila panika, čo si oblečiem. Niečo ležérne, no zas nejaký ten dojem by som mohla urobiť. Keď som videla, že Kailee si naniesla na pery rúž, zamyslene som privrela oči. Potom sa pousmiala. nakoniec som sa rozhodla pre čierne legíny, biele tričko cez ktoré som si prehodila svetríkový kardigan dlhý až kamsi ku kolenám. Premýšľala som, no nakoniec som si drdol rozpustila a spravila si jednoduchý pletený copík.

„Kebyže si ich necháš rozpustené, už ráno by si nebola pannou." poznamená Kailee s úškrnom a ja ju capnem, načo sa začne rehotať. Lenže ja nemám rada svoje rozpustené vlasy. Proste... nie.

Natiahnem ruku a pýtam si rúž: „Tak to vykompenzujem jahodovými perami."

„A koľkí ti ich ochutnajú?" opýta sa. Ľúbi rýpať, a to veľmi.

„Možno tak fľaška vodky." odvetím s veľavravným úškrnom a nanesiem si na pery rúž. Neviem, čo si sľubovať od jedného spoločného večera. Hlavne, ak sú tam moji rovesníci. Banda tínedžerov a večerná žúrka... to nikdy neznelo príliš dobre.