Ozvali sa prvé tóny hudby, rozhodli sme sa pre krátky začiatok bez spevu. Stála som v kúte vzadu, keď sa ozval Jimmyho hlas a my sme začali tancovať. Sledovala som ten veľký dav, to množstvo očí a prekvapivo som zistila, že sa mi to páčilo. Páčilo sa mi, ako sa na nás všetci dívajú, usmievajú sa alebo žasnú. Prvý krát i mňa obdivovali.

„Kde si,

v tichu noci,

nie tak ako kedysi,

keď tá noc bola naša.

Už to viac nie sme my,

ty to vieš,

toto leto nepatríš mi,

neviem, s kým hviezdy sleduješ."

Pozrela som na Davida, zatiaľ čo Jimmy začal spievať druhú slohu. Akoby vyrozumel môjmu pohľadu, prehovoril nemo: „Tam nepatríš."

Usmiala som sa a rozbehla som sa k nemu a schmatla mu mikrofón, zatiaľ čo i ostatní ma prekvapene sledovali.

„Vedel som, že nakoniec to urobíš." povedal rýchlo David, ktorý vedel, že viem i spievať, a popohnal ma k pódiu. Vyšla som práve včas, strhla si gumičku z vlasov a rozpustené blond vlny mi dopadali na plecia až kdesi po lopatky, keď Jimmy otvoril ústa, no hneď ich aj zatvoril.

Tretiu slohu som spievala s úsmevom na perách a rýchlo sa zladila s Jimmyho krokmi, ktoré sme si tak starostlivo opakovali.

„Leto končí,

ako deň západom slnka,

hlava sa mi zatočí,

bežím sťa splašená srnka, pretože..."

Jimmy sa nadýchol a spoločne sme zaspievali naučenú strofu. Celý čas sme tancovali, Maddy popohnala ľudí k tlieskaniu a zapojil sa i David.

„Leto končí, zlato."

„Nenáviď ma za to." skočila som mu do reči.

„Milovať som neprestal,

Oo- oh, nikdy som to nevzdal."

„Leto končí, zlato."

Tentoraz mi skočil do reči on: „Nenáviď ma za to."

„Cez všetky tie hádky,

vyliečiť bolesť cez boľavé hánky."

Pokračovali sme spoločne:

„Už to viac nie sme my,

sme zmenení,

občas marí sa mi,

že niektoré veci ale nič nemení, pretože...

Leto končí, zlato,

nenáviď ma za to,

oo- oh, nenáviď ma za to,

milovať som neprestali,

oooo- ooh, nikdy sme to nevzdali."

„Tak kde si?" zaspievala som.

„Tam kde ty počas noci." odpovedal s úsmevom.

„Spoločnej noci..." striedali sme sa.

„Ooo- ooh." zanôtil.

A napokon, dosť nebezpečne blízko seba, tak ako mnoho krát predtým počas skúšania sme opäť, takmer šeptom dospievali: „Pod našimi hviezdami."

Ľudia výskali a tlieskali. Porota plesala. David čosi nadšene pokrikoval a zvyšok z našej skupiny nadšene poskakoval okolo nás. No ja som vnímala len to jedno, to čo i v prvý deň tábora. Ten pohľad zelených očí.

Tú chvíľu Jimmy využil, vzal ma za bradu a nežne pobozkal. Prvý bozk ani nemohol byť krajší.