Súťaž bola v plnom prúde. Na účinkovanie tínedžerov sa prišli pozrieť ich rodičia i kamaráti, či iná rodina. Proste kopa ľudí. V porote, kde sedeli zakladatelia som spoznala zopár známych tvárí. David, ako inak, moderoval.

Musela som uznať, že všetky čísla boli úžasné. Prvý tím mal všetko prepracované. No len do chvíle, kedy sa druhá speváčka nepotkla a tak málinko pokazila celý dojem z choreografie, no zvyšku tímu sa to podarilo uhrať.

„Vidíš to?" ozval sa Jimmy vedľa mňa.

„Čo?"

„Pozri na hlavnú speváčku. Ona ich viedla. Bolo by to v poriadku, ale vidíš ich tváre? Nie sú spokojní. Niektorí sa tvária, akoby trpeli."

„Myslíš si, že je za tým teror?"

„Určite." prikývol. Mal pravdu. Ani nezliezli z pódia a už hlavná speváčka počastovala druhú hneď niekoľkými urážkami. Nemala som slov. A ani David, zatiaľ čo porota viedla búrlivú diskusiu.

Druhý tím, tam kde bola i Kailee choreografiu nemali veľmi prepracovanú. U prvého tímu sa dala nazvať tancom, ale tu to skôr bolo len o tom, spraviť zopár pohybov. No vyrazilo mi dych, keď vytiahli nečakanú zbraň. Kváli plášte, čo mali doteraz len zvesené, mali pútka na ruky a keď s nimi pohybovali, ukazovali pestrofarebné spodky plášťov. Bolo to zaujímavé, no akosi to kontrastovalo s textom, ktorý bol čisto o oslavovaní a párty. Keď odchádzali, sprevádzal ich búrlivý potlesk.

„Sme narade!" zvýskla Maddy.

Srdce mi prestalo búšiť. Nebúšilo celú tú dobu, keď nás David predstavoval a potom pohľadom zašiel k nám a ukázal na nás rukou. Stretli sa nám pohľady v rovnakej chvíli, ako ma niečia ruka, dobre som vedela koho, vzala za tú moju. Síce sa David usmieval, oči sa mu usmiali až teraz. Opätovala som mu úsmev a potom i Jimmymu vedľa mňa.

„Ideme na to." povedala som a on prikývol. Potom sme vybehli na pódium.