22.
Finále prišlo rýchlejšie, ako sme si mysleli. Stihli sme len jedno precvičovanie, no i to sme tomu venovali snáď celý deň, no mohli sme byť oveľa pozadšie od ostatných. Nazbierané body nám určili poradie skupín. Boli sme tretí v poradí, čo bol presný vysnený stred. Ak by som pravdu povedala, nikdy som nebola viac vystresovanejšia ako v to ráno.
„Stále to chceš spievať sám? Nevieš to zaspievať sám." namietla červenovláska, Maddy, rázne.
„Prečo?" opýtal sa nechápavo Jimmy, „Myslím, že o letnom romániku môže spievať aj jeden."
„I tak máme len jedného speváka." pridal sa bubeník.
„Fajn." rezignovala nakoniec a šla podišla k nám, aby sme si zopakovali kroky.
„Ľudia, myslím, že na to už nie je čas. Ak sa chceme pobaliť a prísť načas, bude to hodnú chvíľu trvať. Hlavne vám, dámy." ozval sa Mike, chalan, ktorý si obyčajne privyrábal tým, že robil DJa.
Prikývli sme a šli sa pripraviť. Členovia skupiny, teda chalani, si nechali džínsy a biele tričká, okolo pásu košele. Tanečníčky, vrátane mňa si obliekli čierne legíny s bielymi tričkami. Skleslo som sa zadívala do zrkadla.
„Bože môj, kto ti to vybral?" zhrozila sa Maddy.
„Nájdeme ti nejaké nohavice s vysokým pásom." povedala prešla pomedzi regále s oblečením, ktoré nám sponzori tábora dožičili.
„Nebudem sa ladiť." namietla som.
„Ser na to." mávla rukou a vytiahla mi dlhé nohavice s vysokým pásom. Sadli i dokonale. Potom mi podala čierne tričko, ktoré som si zastrčila za pás nohavíc.
„Dokonalé." žasla.
Usmiala som sa na svoj odraz v zrkadle a premýšľala, prečo som sa nikdy predtým takto neobliekla.
„Hoďte kostrou, zgerba!" ozvalo sa zvonka a mne sa nedalo nezasmiať. David si nikdy nedá pokoj.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro