L O U I S

Už je niečo po deviatej a Harry stále sladko spí. Je mi otočený tvárou a ruku má pod hlavou, čím si mačká tvár. Druhú ruku má vykrútenú dozadu. Nohy má rozkročené a rozkošne mu spod prikrývky vytŕča zadok. Mal by som ho už zobudiť, pretože o chvíľu by tu malo byť auto. Pôjdeme totižto sa povoziť po Paríži. Len my dvaja. Bez nijakého sprostého šoféra. V kľude si zájdeme niekam na raňajky. A potom už kamkoľvek si jeho srdce zažiada.

Začal som ho jemne pohládzať po jeho strapatých vlasoch. Ani sa nepohol. ,,Harry." Ticho som šepol. Harry si niečo zamrmlal a spal ďalej. Dal som mu teda jemný bozk na jeho, teraz suché pery. Len malý úsmev. Zliezol som teda z postele a kľakol som si k jeho nohám. Hlavou som sa votrel pod prikrývku a napokon aj celým telom.

,,Lou čo to robíš." Povie ospalo, no aj cez to sa zasmeje. Prepchám sa a ocitnem sa pri ňom tvárou v tvár. Pobrhlil si oko a rozospato na mňa pozeral.

,,Nechcel by si už aj vstať?" Usmejem sa.

,,Koľko je hodín..." Povie chrapľavo.

,,Niečo po deviatej." Harry sa posadí a pokúša sa prebrať. Neustále zadriemava. ,,Šli sme predsa spať naraz."

,,Keď ale pri tebe sa spí tak dokonalo." Iba sa zasmejem nad jeho poznámkou.

,,Pôjdeme sa niekam naraňajkovať." Vtisnem mu malý bozk do vlasov.

R. 🌹