Lietadlo pristálo a ja som konečne vstal zo sedadla. Ponaťahoval som sa. ,,Beau visage." Prehovorí na mňa Louis. Pozriem naňho. ,,Krásne ránko." Preloží mi s úsmevom.

,,Aj tebe." Poviem a usmejem sa nad jeho vzhľadom. Vlasy má strapaté, má kruhy pod očami a rozkošný ospalý výzor.

,,Dostane strýko Louis pusu?" Zaškerí sa.

,,Strýko nie. Louis áno." Louis na nič nečakal a pritiahol si ma jemne k sebe. Vtisol mi jemný bozk na pery.

,,Ideme?" Spýtal sa, keď sa odtiahol. Prikývol som a preplietli sme si prsty. Neviem, či je správne baviť sa s Louisom tak ako sa bavíme. Má dvadsaťšesť a ja o ňom neviem takmer nič. Rozhodne nie je len tak normálny chalan. Teda... chlap. Veď, ktorý normálny, nebohatý človek vlastní triskáč a drahú Audi. Asi žiaden. Nosí značkové oblečenie a vyzerá dosť draho. Dovolí si len tak kričať na personál a oni ho počúvajú. A to som ešte ani nevidel kde býva. Rozhodne to je nejaký gigantický barák s piatimi kúpeľňami, bazénom, výrivkou a ja neviem čím všetkým. ,,Harry počúvaš ma?" Spýtal sa ma, čím prerušil moje premýšľanie. Nastupovali sme do auta.

,,Prepáč, zamyslel som sa." Sadol som si na zadné sedadlá.

,,Tak znovu..." Sadol si ku mne. ,,Plán na dnes znie: Pôjdeme na hotel, potom ti pôjdeme kúpiť nejaké oblečenie, bezpodmienečne, potom by sme sa mohli ísť niekam najesť, potom to zanesieme na hotel a ak chceš trochu ti to tu ukážem a pôjdeme pri Eiffelovku." Vysvetlil mi.

,,Aha... takže... ty máš plán... Myslel som, že to bude zábavnejšie." Posťažoval som sa. Ešte aj za môj deň bude rozhodovať.

,,Tak navrhni niečo ty. Chcel som ti spraviť radosť." Povie sklamane.

,,Nič o tebe neviem. Kto si?" Auto zastane pri hoteli.

,,Louis Tomlinson." Usmeje sa.

,,Louis Tomlinson mi, ale klame o svojej identite." Prekrížim si ruky na hrudi.

,,Harry..." Dotkne sa môjho ramena.

,,Pokiaľ mi nepovieš kto si, neprehovorím s tebou." Odvrátil som pohľad.

,,Harry, ja ti to nemôžem povedať..." Chcel ma chytiť za ruku, no ja som sa nedal. ,,Aspoň vystúp prosím.." Vystúpil som z auta a mlčky som si prezeral okolie. Louis ma vtlačil do hotela. Vybavil niečo po francúzsky a postrčil ma k výťahom. Vyviezli sme sa na piate poschodie. Louis mlčal, no bol nervózny. Neustále sa prstami hral s príveskom, čo som mu dal. Chcel som sa usmiať, no neurobil som to. Som predsa naštvaný. ,,Dobre tak ja ti to poviem!" Rozhodí rukami. Víťazne sa usmejem. ,,Už nikdy nemlč. Preboha." Ide k izbe. Zastane pred dvermi. ,,Ale sľúb mi, že neodídeš a ani nič podobné."

,,Sľubujem."

R. 🌹