H A R R Y

Pozrel som na Louisa. Sladko spal. Vzhľadom na to, že už sme vzlietli, som vstal a chcel som ísť k Louisovi, no dotrepala sa sem tá otravná letuška. ,,Prosim vás sadnite si na miesto." Povie rýchlo a piskľavým hlasom.

,,Chcem si sadnúť k nemu."

,,Nechajte ho spať a sadnite si na zadok." Povie už prísnejšie.

,,Ale-" Preruší ma.

,,Sadnite si na ten lenivý zadok a čušte! Louis mi nakázal aby som na vás dohliadala tak ma neštvite!" V okamžiku som si sadol na zadok. Piča sprostá. Letuška odišla. Oduto som sa oprel o okienko a sledoval som oblohu. Nič iné totižto cez oblaky vidno nie je.

,,Tu es si belle même si tu es en colère." Prehovorí zrazu Louis a ja sebou trhnem.

,,Čo?" Pozriem naňho.

,,Nič." Usmeje sa a vytiahne si sluchátka z uší. ,,Čo po tebe chcela?" Kývne hlavou smerom k miestnosti kde je letuška.

,,Chcel som si k tebe sadnúť a povedala, že mám-"

,,Viem, počul som." Ponaťahuje sa a vstane. ,,Hneď sa vrátim." Vstane a odíde. Sledujem ako po ňom zostane viať hodvábny béžovy záves. Ozve sa Louisov krik, no vo Francúzštine. Netrpezlivo som čakal na sedadle. Louis sa po chvílke vrátil celý rozzúrený. ,,putain..." zamrmle a sadne si.

,,Čo to znamená?" Spýtal som sa opatrne. Louis na mňa pozrie.

,,Suka." Odpovie jednoducho. Pokiaľ mi nevlepí za to, čo teraz spravím, tak budem šťastný. Bez váhanie som vstal a oprel som Louisa o sedadlo. Prisal som sa mu na pery. Chvíľu zostal šokovaný, no potom začal spolupracovať. Jeho ruky sa presunuli na môj vystrčený zadok. Odtiahol sa. ,,Je t'aime, Harry." Povie asi prvú vec francúzsky, čo mu rozumiem a viem aj odpovedať.

,,Je t'aime, Louis."

R. 🌹