Kučeravý chlapec sa lenivo postavil z postele a do menšej tašky si zbalil pár vecí. Rozlúčil sa s mamou a nasadol na bycikel. Ako to býva každý pondelok, stredu a sobotu, chodieva na brigádu do cukrárne. Predsa len má už sedemnásť a zarobiť si potrebuje. Viezol sa chladným decembrovým počasím, len pár blokov od jeho domu, kde je za rohom malý pastelovo žltý domček s názvom U Soxie. Soxie (Suzi) je majiteľkov malinkej cukrárne, kde sa môžu zákazníci pohodlne najesť, alebo si zakúpiť zákusky a iné rôzne sladkosti z rôznych kútov sveta. Harry, spomínaný kučeravec, sa strieda s len o rok mladšou dievčinou menom Izabell. To dievča je jednoducho šialené. Jej bláznivé kučery sú drobunlé, no je ich mnoho. Jej hnedé a dlhé kučeravé vlasy, vždy veselo nadskočia, keď po niečo ide. S Harrym si dokonalo rozumejú, no nenazval by ju práve svojou najlepšou priateľkou.

Pomaly vkročí dnu a malý, no hlasný zvonček ohlási jeho, trochu oneskorený príchod. Izabell zdvihne pohľad od kasy. ,,Meškáš." Hlesne jej výrazným hlasom.

,,Prepáč. Na dnes nemám výhovorku, jednoducho som sa pozabudol." Ospravdlní a ide si veci zaniesť do šatne kde si dá svoju zásteru aj s menovkou. Izabell si medzitým tú svoju dá dolú.

,,Príde sem dnes nejaký mladý chalan, asi okolo dvadsiatky. Objednal si tortu s nápisom Všetko najlepšie, Lottie. Príde si ju vyzdvihnúť asi o hodinku, tak mu ju potom daj, je v chladničke." Informuje ho Izabell skôr ako si vezme kabelku a odíde. Harry iba chápavo prikývne a uviaže si zásteru. Izabell ho jemne pobozká na líce a odíde.

Harry prejde ku kase a začne očami prezerať zákusky pred ním. V bruchu mu nepríjemne zaškvŕka. Ozve sa zvonček a dnu vkročí jeho prvý zákazník za dnes. Je to paní asi tak okolo tridsiatky. Má blond vyžehlené vlasy, ktoré jej siahajú po prsia. Má na sebe iba jarný svetrík a pod ním tenké tričko. Očividne sa ponáhľa, pretože nervózne podupkáva nohou a čaká na Harryho, kým sa jej pozrie do tváre.

,,Čo to bude?" Spýta sa po dlhšom tichu.

,,Tri balenia čokoládových pusiniek..." Zamrmle nespokojne. Harry sa načiahne po tovar, o ktorý ho požiadala paní a naťuká to do kasy.

,,Ešte niečo?" Milo sa usmeje.

,,Nie to je všetko. Drobné si nechaj." Hodí mu na pult desať dolárov a rýchlo sa prace preč. Harry sa znudene oprie o kasu a odomkne si mobil, kvôli prichádzajúcej správe.

Louis: Hneváš sa? :)

Harry: Nechápem tvojej otázke...

Louis: Čakal som, že sa ma to spýtaš ty. Nazval si ma Lewis.

Harry: Srdečne sa ti ospravedlňujem, ale inak ma to vôbec netrápi.

Louis: Malo by.

Harry: Uhm...

Opäť sa ozval zvonček. Harry sa narovnal a prehrabol si vlasy. Mobil so schoval do vrecka. Pri pulte zastal brunet s modrými očami, čiernou kožennou bundou, bielym tričkom a čiernymi jeansami. V pravej ruke mu zaštrngali kľúče. Harry naňho pozrel a skôr ako stihol vysloviť čo i len slovo, brunet ho predbehol. ,,Prišiel som po tú tortu." Milo sa usmeje. Harry naňho ešte chvíľu zíza, no potom sa vspamätá a ide ku chladničke. Začne si obzerať štítky a nájde ten správny. Vezme tortu a dá ju do krabice. Položí ju brunetovi na pult.

,,Meno..." Hlesne Harry potichu.

,,Ako prosím?" Spýta sa ho brunet.

,,Potrebujem vedieť na aké meno bola objednaná." Brunet sa vzpriami a usmeje sa 

,,Louis." Harry akoby na pár sekúnd zamrzol. Nie, to nemôže byť on. Povie si v hlave a naťuká do počítača meno Louis. Naskočila mu tam objednávka.

,,Bude to presne dvadsaťpäť dolárov." Povie zahanbene kučeravec. Brunet mu na pult položí tridsať dolárov.

,,Ostatné sú tvoje." Vezme si krabicu a pomaly kráča preč. Keď už je brunet dostatočne ďaleko od cukrárne, Harry si spokojne vydýchne a spokojne sa oprie o pult.

R. 🌹