Prechádzame sa už celkom dlho. Začína sa stmievať a mne už je celkom zima. A však Harry je stále krásny. Vždy keď prehovorí z jeho červených pier ide horúca para. Keď sa zasmeje ukáže svoje dokonalé biele zuby. Nenájdete na ňom nič, čo by sa nedalo popísať. Je to jednoducho bezchybný človek. ,,Je ti zima?" Spýta sa ma. Ako to vie...

,,Áno, prečo?" Zasmial som sa.

,,Fialovejú ti pery a jednoducho to na tebe je vidno. Ak chceš, môžme ísť k nám. Mama bude ešte v práci." Povie s menším úsmevom.

,,Ak to nebude vadiť." Úsmev som mu opätoval. Keď sa na to tak pozriem, ešte sme u seba neboli a Harry ma pozval k sebe ako prvý a to ma zo začiatku nenávidel. Je až vtipné ako zmenil názor.

,,Nebude. Mne nie." Nastaví ku mne ruku a ja pochopím. Chytím ho za ruku a pomaly kráčame k nemu. Po chvíľke sa naše prsty preplietli a stisk bol pevnejší.

R. 🌹