L O U I S

Dni plynuli rýchlejšie ako by som niekedy chcel. Chcel som na Harryho zabudnúť. Preto môj denný rozvrh bol - vstať, piť, jesť, piť a znovu piť a potom spať. A tento ciklus sa opakoval. Dnes sú bohužiaľ moje narodeniny. Nikdy nebývali ničím špeciálne. Vždy som bol zabudnutý a nebyť mojich priateľov, dávno by som tu nebol. Ako Niall vraví Nikdy nie je čas na smrť, keď vieš, že je na svete dobré jedlo. Je to kravina, no dosť často sa tým riadim.

,,Ako to dnes ide? Si aspoň dnes triezvy?" Spýta sa ma Liam z druhej strany stola v nejakej menšej kaviarni.

,,Ide to tak hrozne ako sa len dá a ja už ani neviem, kedy som triezvy a kedynie." Odpovedal som na ich vkus celkom odporne. Nezáleží mi na tom. Všetko mi začína byť jedno. Až na jednú vec. Harry. Ten chlapec, čo je tak nevinný a predsa mi ublížil. Ten kučeravec, ktorého zelené oči pod svetlom žiaria, ako zelený zvírazňovač. Chýba mi. Moc mi chýba.

,,Potrebuješ serióznu pomoc." Povedal Niall a ja som naňho uprel pohľad.

,,Ako to myslíš?" Spýtal som sa chladne.

,,Už asi päť minút hľadíš do prázdna a striedaš výrazy tváre." Povie mi Liam a ja zaostrím na osobu, ktorá práve vošla dnu. Dal si dole šál a jeho vlasy boli mokré od snehu. Jeho zelené oči hľadali svoj cieľ. Mal na sebe hnedý kožený kabát a pod ním čierne tričko. Čierne upnuté jeansy skvelo obopínali jeho nohy a kožené čižmy siahajúce po jehočlenky, mu skvelo ladili s kabátom. V ruke zvieral krabičku, zabalenú v jednom z tých gýčových baliacich papierov s Vianočnou potlačou. Našiel svoj cieľ.

Bol som ním ja.

R. 🌹

Happy 26th birthday Loueh. ❤❤❤

(Trochu neskoro no😂❤)