Harry

Pomaly som otvoril svoje oči keď sa mi snažili slnečné lúče všemožnými spôsobmi znepríjemniť spánok. Keď sa moje oči stretli s interiérom izby spanikáril som.

Kde je moja izba?!

Rýchlo som vybehol z nadýchanej postele,ktorej periny boli bielej farby a rozbehol som sa k dverám. Môj beh netrval dlho lebo ma niečo až príliš silno chytilo za nohu a ja som sa zrútil k zemi.

S malou dušičkou som sa otočil smerom k mojej nohe,ktorá bola v zajatí niečoho chladného ale ten kameň ktorý som mal na srdci od strachu  sa ešte zväčšil keď som zistil že,mám okolo členku na pravej nohe reťaz.

To si snáď robíte srandu!

Naštvane som začal trhať reťazov ale jediné čo to zapríčinilo bolo jej rinčanie o podlahu.

"Fajn Harry mysli,mysli" hovoril som si potichu. Vedel som,že keď prepadnem panike jediné čo urobím je,že sa schovám pod posteľ ako keď som mal sedem rokov. Očami som rýchlo prechádzal po izbe.

Notak niečo čo mi pomôže tu byť musí. Kľúč, šampón,páčidlo.... samozrejme Harold už len tebe tu nechajú páčidlo. Dal do toho trochu rozumu!

Rýchlo som sa postavil na svoju boľavú nohu a krivkajúc som sa dostal k šuflíkom vedľa postele.

Otváral som jeden za druhým v pokuse niečo nájsť ,hoci čo!

Pre boha čo to tu žije za hovado! Jediné čo mal v šuflíku bolo plno kondómov a nakoniec ešte pár vecí ktoré som ani nevedel identifikovať takže som radšej celý šuflík vybral a vysypal na posteľ.

Zúfalá situácia si želá zúfalé činy.

Okej,putá. Tie by sa mohli hodiť. Toto vyzerá docela dobre. Je to čierne a gumené. Síce nechápem ako sa to používa a myslím,že to ani nechcem vedieť ale za pokus to stojí.

Hmm, toto je zase čo! Je to na nejakom špagátiku a na oboch koncoch sú štipce. Okej. Nechcem vedieť čo to je ale určite sa to hodiť bude.

A toto?

Stopercentne!

Z množstva tých vecí na posteli som konečne vybral niečo čo by mi mohlo slúžiť k úteku. Ružová malá flaštička na ktorej boli nakreslené jahody ale to ma vôbec nezaujímalo.

Všetko čo sa mi zdalo v poriadku som si vybral a hodil na zem k mojim nohám kým ja som si sadol tiež. 

Flaštičku som otvoril vďaka čomu som zacítil vôňu jahôd. Vďaka gumenej veci som tú nechutnú studenú vec rozotrel po celej reťazi a aj pod ňu.

Roztvoril som púta a reťaz som pripútal k radiátoru,ku ktorému som sa doplazil. Ak  toto nevíde tak neviem čo budem robiť. Asi sa potom obesím.

Zvláštne štipce som uložil na boky reťaze pričom som si dal špagátik do úst a zavrel som  oči ťahajúc reťaz vďaka štipcom smerom k sebe kým som konečne nedostal von moju nohu.

"Juhu!" Zapišťal som šťastne a rýchlo som sa rozbehol k dverám. Nebol som prekvapený. Očakával som,že bude otvorené. Bol som si tým takmer stopercentne istý.

Držali ma na reťazi. Nebolo treba zamykať. Opatrne som otvoril dvere a poobzeral som sa po dlhej chodbe. Chcel som ísť doprava ale keď som počul,že sa tým smerom kumne blíži asi šesť ľudí hneď som sa rozbehol doľava. Ani som nepremýšľal,že by som sa vrátil do izby. Čo ak tam pomna išli?

Bežúc dlhými chodbami domu som dobehol do kuchyne. Obzeral som sa okolo seba ako blázon,aby som si rozmyslel kam mám ísť ale zase to niekto pokazil. Zlomený som sa teda schoval  pod stôl sledujúc nohy ktoré pred ním zastavili.

Dva páry mužských topánok a nakoniec aj jedni lodičky červenej farby. Fuuj. Nikdy sa mi takéto topánky nepáčili.

"Je preč Sandra" povedal jej nízky mužský hlas. "Ako,že preč. Dali ste mu okolo členka reťaz?" Spýtala sa ich hentá harpia. Od dnes jej tak budem hovoriť. "Samozrejme,že dali" povedal jej jeden z nich.

"Vy vyjebaný idioti!" Vykríkla po nich a udrela po stole pod ktorým som bol vďaka čomu som  nadskočil.

"Okamžite ho nájdite. Musíme pánovi Tomlinsonovi dokázať,že mi sme preňho tí najlepší" povedala im. Kto je pán Tomlinson?

"Ja pôjdem napravo a vy naľavo. Musíme ho nájsť skôr ako sa to dozvie pán Tomlinson" povedala im a hneď utiekli potrebným smerom.

Počkal som ešte chvíľu a ked som si bol konečne  istý,že  je všetko v poriadku a ja mám voľný priechod vyliezol som von spod stola a rozbehol som sa von.

Bol som si istý,že ma hľadal takmer celý dom a keď som vbehol do úplne cudzej kancelárie aby som sa vyhol slúžkam nepremýšľal som o tom,že som vbehol do rúk rovno pána Tomlinsona.

Skutočne.

Len čo som otvoril dvere aby som sa schoval vbehol som do náručia úplne cudzieho chlapca.

Chcel som sa začať ospravedlňovať a vytratiť sa ale to mi už nebolo dovolené.  Paže  neznámeho chlapca sa obtočili okolo môjho pásu a dávala mi tak pocit bezpečia kým kumne sa blížila celá garda domu.

Hi :/

Ahoj. Ďakujem vám za už vyše 200 prečítaní a cez 80 vote. Ja si to snáď ani nezaslúžim.

Chcela som časti vydávať aspoň tri krát do týždňa takže dúfam,že vám to nevadí. :) dúfam,že sa vám budú časti páčiť aj keď mám znova svoje ťažké obdobie :(

Všetkých vás ľúbim :)

Vote koment poteší.

Vaša Boo.