Harry

Keď som vstal a doprial som si dlhý a teplý kúpeľ vyšiel som z izby. Na sebe som mal len čierne boxerky a snažil som sa nájsť aspoň nejakú izbu s oblečením.

Aspoň niečo!

Po dlhom kráčaní pri ktorom som sa stále otáčal,či ma niekto nesleduje som našiel izbu. Vyzerala byť prázdna a preto som sa rýchlo skryl do jej útrob.

Až,keď som sa otočil som zistil,že ju niekto musí dosť dlho obývať. Posteľ bola neustlaná a špinavé oblečenie bolo rozhádzané po celej zemi. Kým som prikráčal k posteli stihol som zo zeme pozbierať plnú náruč oblečenia.

To som potom položil na kraj postele a dozbieral som ten zvyšok. Dosť ma prekvapilo,že som nenašiel žiadne ponožky. Umna býva pod posteľou väčšinou ponožková párty.

Keď som ako tak upratal ten bordel v izbe prikráčal som ku skriny. Hnedé dvere som pomaly otvoril aby som čelil stovkám kusom oblečenia.

Aj napriek tomu množstvu som mal obrovské problémy nájsť niečo čo by,mi,bolo dobré,alebo by mi,z toho aspoň netrčal pupok.

Nakoniec som sa rozhodol pre dlhý modrý sveter ,ktorý bol aj dostatočne hrubý aby mi nebolo zima a potom ešte aj voľné šedé adidas tepláky.

Osobne sa mi tento štýl obliekania nepáčil ale zúfalé situácie si želajú zúfalé činy.

Spokojný so svojim výsledkom som sa otáčal pred zrkadlom keď som počul kroky smerujúce k dverám.

Spanikaril som a začal som sa obzerať po izbe. Nehrozilo aby som svoje 1,80 veľkú postavu naplieskal do šatníku a preto,zostala jediná možnosť.

Síce som ju nikdy nemal rád a prišla mi ako klišé ale bola vážne posledná. Predtým ako sa dvere otvorili som svoje veľké telo napratal pod posteľ a so zatajeným dychom čakal na pohyby osoby ,ktorá vošla dnu.

Tá zavrela dvere a ja som sebou mykol. Osoba sa začala po ceste k šatníku vyzliekat a ja som už chápal tú kopu oblečenia po zemi.

Keby toto videla moja mama asi by ju hneď kleplo a donútila by ma ten špinavý koberec vydrhnut kefkou na zuby!

Nakoniec len v boxerkach otvoril šatník a ja som okamžite spoznal kto to je. Hlboké škrabance sa tiahli cez celý jeho chrbát a ja som,vedel,že sú odomna.

Bol som v izbe Louisa Tomlinsona, v jeho oblečení pod jeho posteľou.

Tak toto si zase zabil Harold.

Louis si na seba navliekol čierne jeansy pričom pri ich obliekaní roztomilo skackal ako keby sa mu ľahšie obliekali.

Na svoj odhalený vrch použil   tmavé tielko čiernej farby v ktorom vyzeral ako samo peklo.

Keď zatváral šatník izbou sa rozoznelo vyzvananie telefónu.

Tichá skladba od Bacha sa niesla miestnosťou a ja som nemohol uveriť tomu,že niekto ako on môže niečo také počúvať.

Louis telefón zdvihol a začal sa prechádzať po izbe. Nič moc som nepočul. Teda vlastne nič čo by mi mohlo dopomôcť k úteku,ktorý som chcel stopercentne vyskúšať.

Teda,ak,sa dostanem z tejto prekliatej situácie.

"Samozrejme že, viem" povedal Louis a sadol si na moje prekvapenie na zem pričom sa oprel chrbtom o veľké zrkadlo.

"Nie. Je v   poriadku. Nemusíte ho hľadať" povedal znovu. Že by ma zase hľadali? Ale čo  myslel tým,že som v poriadku?

"Porozprávam sa s ním a prídeme ,teda až keď mi vylezie spod postele" povedal a jeho modré chladné oči zabodol do miesta kde som sa skrýval.

Opps.

Ahoj :)

Dúfam,že sa časť páčila a vy zanechate Vote a Komentáre :D

Ďakujem za vote a komentáre k minulej časti.

Ospravedlňujem sa,že je tak krátka ale ďalšia bude dlhšia ,sľubujem :*

Vote
Koment
Poteší

Prajem pekné prázdniny :*

Vaša Boo.