Harry

"Pán Tomlinson my vám to vysvetlíme!" Kričal mladý muž a utekal našim smerom. Keď sa k mojim ušiam dostalo meno pán Tomlinson začal som sa spomínanému chlapcovi trhať z rúk ale jeho zovretie bolo ako keby sa ma držal neporaziteľný kliešt.

"Netreba nič vysvetľovať Jack. To ,že vaša skupina sa nedokáže postarať o mladého chlapca som mal očakávať hneď na začiatku" povedal mu a poriadne si ma pritiahol k telu až na doraz.

Narazil som do vysportovanej hrude a vypiskol som keď ma pán Tomlinson potiahol do svojej kancelárie a aj napriek mojim pokusom o útek ma posadil do veľkého červeného kresla.

Chcel som okamžite utiecť ale to sa,už okolo mojich členkov a zápästí  začali okamžite omotávať hrubé železné pilieriky ktoré ma držali na mieste.

"Na tvojom mieste sa toľko nebránim jack. Len si ublížiš" povedal mi ten chlapec,ktorý len sledoval moje počínanie.

"Ja niesom Jack Styles!" Vykríkol som naňho zlomene. "Samozrejme ,že si Jack kto iný by si bol?" Spýtal sa ma posmešne a ja som naňho otočil svoj zrak aby som si  mohol   konečne prehliadnuť človeka,vďaka ktorému som stratil svoju slobodu.

Mal na sebe čierne jeansy,ktoré mal pri členkoch vyhrnute. Jeho svalnatú hruď zakrývalo čierne  tričko . Svojim zeleným pohľadom som,putoval vyššie.

Mal úzke ružové pery ,na ktorých mu pohrával malý úsmev. Nad ním nos ktorý vyzeral ako gombík   a nakoniec.

Hlboké modré diamanty miesto očí. Sila a intenzita ktorou namna pozeral ma úplne pritiskla ku kreslu a ja som nezničil očný kontakt až pokiaľ  sa nevidal smerom kumne.

Rýchlo som od neho odtrhol zrak a zavrel som oči keď sa objavil kúsok odomna.

"Pozri sa namna" prikázal mi. Absolútne som sa nepohol len som stále zavreté oči držal smerom k zemi.

Začal som zbesilo točiť hlavou keď mi ju chytil svojimi chladnými prstami. Ten len naštvane zavrčal a ja som vedel ,že som to prehnal.

Ale čo by ste na mojom mieste robili vy ha?

Len mi nepovedzte,že by ste sa hneď dali týmto pekným, ehm krásnym chlapcom ošukať do bezvedomia?

"Okamžite otvor oči lebo z teba vyjebem dušu na tomto kresle" zavrčal namna naštvane.

Moje oči sa okamžite otvorili a ja som naňho vytreštil oči presne ako si želal.

"Máš zelené oči" povedal mi. Ako keby som o tom nevedel ty debil!

Určite je chorý. Stopercentne! Pre boha čo ak má tu daddy úchylku alebo je to masochista! Pre boha. Prečo ja? 

"Jack má modré oči " povedal mi a moju tvár odhodil na stranu.

"Viem aké oči má môj brat" povedal som mu naštvane. Tón jeho hlasu bol výsmešný. Pripomínal mi mojich spolužiakov zo strednej.

Určite budú radi,že som zmizol.

"Kontroluj svoj hlas  maličký" povedal mi naštvane z kresla oproti mňe ,ktoré obsadil. Spokojne sa naňho rozvalil,kým ja som sa cítil ako kanárik v zlatej klietke.

"Nebudem sa kontrolovať. Uniesli ste ma!" Vykríkol som naňho a trhol som svojimi rukami aby som mu ukázal váhu svojich slov.  

Jeho hlasný smiech zaplnil celú červenú kanceláriu a ja som pod tým zvukom zavrel oči. Ako môže mať niekto tak chorý taký krásny smiech,hlas a byť tak krásny ?

"Tvoje meno maličký" vyzval ma. "Sebastian" vyhŕkol som naňho rýchlo. Svoje pravé meno mu nepoviem. Nič ma nedonúti mu ho povedať.

"Si si istý?" Spýtal sa ma a pozdvihol namna svoje dokonalo tvarované obočie. "Áno" povedal som mu pevne.

Teraz nesmieš podľahnúť Harry. Nesmieš!

"Takže Sebastian" povedal mi chlapec predomnou a postavil sa z kresla. "Moje meno je Louis Tomlinson a keďže tu nieje tvoj brat budeš mi musieť stačiť ty" povedal mi.

To snáď nemyslí vážne!

"Mám pár pravidel ,ktoré sa nachádzajú tu na papieri" povedal mi a predomna na stôl položil kus papiera.

"A myslím si,že jedno z.tých pravidiel môžeme vyskúšať aj v praxi" navrhol mi.

"Tvoje skutočné meno " povedal mi. "Volám sa Sebastian" povedal som mu pokojne.

"Pýtam sa znova maličký. Tvoje skutočné meno!" Povedal mi a ja som sa prikrčil v kresle keďže sa stupnica jeho hlasu zvyšovala.

"Sebastian" zašepkal som mu späť.

Svojho mena sa nevzdám! Je to jediné čo mi zostalo.

"Takže krásny Sebastian" zašepkal mi do tváre a ja som ju natočil na stranu aby som jeho dych už necítil na sebe.

A samozrejme aj kvôli červeni v mojej tvári.

Ešte nikdy mi nikto nepovedal,že som krásny.

"Prestaňte!" Vykríkol som naňho keď mi rukou vošiel do nohavíc a ja som vykrútil hlavu dozadu aby som sa z hlboka nádychol.

"Tvoje pravé meno maličký" vyzval ma znovu. "A pekelne si rozmysli,či mi povieš Sebastian" zašepkal mi do pokožky na krku.

Celé telo mi vybrovalo a ja som  sa všemožne snažil vykrútiť z jeho zovretia.

Potichu som zaskučal keď jeho šikovné prsty prešli po mojom penise cez boxerky.  Nechcel som to.

"Dosť prosím!" Kričal som a všemožne som sa pod ním krútil ale on sa iba spokojnejšie usadil a môj penis mi vytiahol z nohavíc.

Celý som sčervenal ale stále som sa proti jeho dotykom bránil.

"Tvoje skutočné meno maličký a nemusí sa to stať" povedal mi Louis a ja som naňho zlomene pozrel. Keď som zazrel v jeho očiach malé víťazstvo v tých mojich znova zahorel vzdor.

"Sebastian Styles" povedal som mu rovno do tváre pozerajúc do jeho očí ,ktoré ma okamžite vtiahli do svojho zajatia.

"Hmm dobre Sebastian" povedal mi. "Veľmi sa mi páči tvoj vzdor" zašepkal a ja som zavrel rýchlo oči keď sa pomaly sklonil k môjmu pokladu.

Celé telo som mal v kŕči a keď sa jeho jazyk stretol s mojou špičkou,ktorá už bola celá ružová trhlo mnou a ja som trhol rukami.

"Hmm taký sladký" zašepkal rovno do,toho miesta a ja som mal chuť udierať hlavou o stenu aby som ten narastajúci pocit v mojom podbrušku zahnal preč.

"Prosím" zašepkal som zlomene. Jeho malé úzke pery boli už dávno okolo môjho penisu a to pomalé tempo ma doháňalo do šialenstva. "To meno maličký" povedal mi nesústredene a  znova sa venoval mňe.

Celé moje telo sa pod ním napínalo a pár kvapiek potu stekalo po mojom čele a od môjho rýchleho dychu a tepla ktoré, moje telo vytváralo sa mi zahmlili okuliare.

Stále som si kúsal do spodnej pery aby nebolo počuť moje stony,ktoré sa drali z môjho vnútra ale pár mi ich skutočne ušlo.

"Bože!" Vykríkol som keď som sa konečne po skoro pól hodinovom tíraní ,aj keď to bolo len pár minút urobil.

"Volám sa Harry Styles!" Vykríkol som v návale orgazmu a on ma nechal konečne na pokoji.

Špinavého, poškvrveného,nechutného pre samého seba.

"Toto bolo naposledy kedy ste sa ma dotkli" povedal som mu a svojimi zelenými očami som vyhľadal tie modré.

Louis len naklonil hlavu na stranu a žiarivo sa usmial.

Sexi psychopat.

"Oh nie maličký toto bol len začiatok" povedal mi a ja som vedel,že sa nachádzam v pekle.

Hi :)

Ospravedlňujem sa ,že mi to trvalo tak dlho:/  zaslúžim si panvicou po hlave. Máte niekto panvicu? :D

Dúfam,že sa časť páčila :)

Ďakujem za 500 prečítaní :D

Ďakujem vám všetkým :)

Votes
koment

Poteší.

užívajte prázdniny :D

Boo.