Po dvoch týždňoch...

Prešli dva týždne od rozhovoru medzi mnou, Thomasom a Teresou. Za tie dni sa toho riešilo veľa. Napríklad, že erupcia začala viac a viac zabíjať ľudí a CHAOS sa začal báť, že o chvíľu na Zemi nebude žiť
ani jedna ľudská bytosť. Preto vytvorili základňu v meste Denver. Keď tam nebol, po mesiaci už mohol mať vírus, ktorý sa začal prenášať už aj vzduchom.

Ľudia sa kvôli nemu začali báť a nosievali na tvári masky. Niekedy pri sebe mali aj eden, ktorý spomaľoval vírus. Pravá ruka zaútočila na CHAOS, no neúspešne, pretože CHAOS bol silnejší. A tak sa museli stiahnuť Neskôr CHAOS začal vyšetrovať, kto im podlomil nohy.

Stále, keď to riešia, pozorujem Thomasov výraz. Nervózny a vyplašený. Vedela som, že to bude zlé, ale bolo to ešte horšie. Každého v budove začali vypočúvať. Mňa tiež, no nič sa odo mňa nedozvedeli, pretože som sa uzatvorila do seba.

Po mesiaci trápenia našli vinníka. Bol to Thomas. Myslela som, že ho chcú zabiť, ale niesli ho niekam inam. A šla s nimi aj Teresa.
Dovolili jej to. Vrátila sa až po troch hodinách a mala v očiach slzy. Nemusela mi to hovoriť, vedela som si to domyslieť čo sa stalo. Thomas bol mŕtvy.

,,Diana, čo budeme robiť? Bez Thomasa sme nič. CHAOS nás zničí." povedala mi raz Teresa, keď sme sedeli v izbe, ktorú zdieľala s Thomasom. Bohužiaľ už nezdieľa. Mykla som plecom.

,,Vôbec netuším. Bojím sa toho, že zistia, že sme boli s ním." odpovedala som a pozrela na ňu.

Opätovala mi pohľad. ,,Aj ja sa toho bojím. Určite budú chcieť vedieť, či s nim niekto bol."

,,Hlavne nesmieš panikáriť. Musíš byť pokojná. Inak to veľmi rýchlo ziastia."

Prikývla. ,,Dobre."

Chvíľu sme v tichu sedeli každá vo svojich myšlienkach. Keďže celá budova bola zo skla, pozrela som sa von. Videla som žiarivé
mesto, no rozdelené. Za múrmi žili ľudia, ktorým sa už nedalo pomôcť, a ľudia, ktorí neboli nakazení, ale museli žiť medzi ľuďmi s vírusom. Je to krutý osud. Zažmurkala som.

,,Ja to nevydržím. Ja sa priznám, že som o tom vedela." povedala odrazu Teresa. Prudko som sa k nej otočila.

,,Čože? To nemyslíš vážne, Teresa! Ty si naozaj hlúpa? Chceš zomrieť?" hovorila som a priblížila sa k nej.

Vstala z postele. Mala v tvári tvrdý výraz a v očiach úplnú istotu.

,,Som si tým istá a som toho názoru, že radšej poviem pravdu. Diana, klamstvá nikdy nepomôžu, len ešte viac ublížia."

,,Odkedy si takáto? Hm? Že nedokážeš myslieť bez toho, aby si nehovorila hlúposti?" povedala som a pozerala jej do očí. Neuhla sa.

,,Od vtedy, čo poslali Thomasa do labyrintu."

Vtedy som dostala silný zásah. Tento fakt som nevedela. Odkedy niekam zobrali Thomasa, Teresa a ja sme len sedeli v izbe a rozprávali sa. To je ten tajný fakt, že Thomas je v labyrinte a noví doktori pozorujú
jeho konania.

,,Kedy si mi to chcela povedať?" spýtala som sa zmätene.

,,Nemala som ti to hovoriť, ale nechcem tie tajomstvá držať v sebe. Thomas a ja sme v CHAOS-e od desiatich rokov. Vybudovali sme labyrint, lebo sme mysleli, že dokážeme novú generáciu pripraviť na túto dobu,
ktorá je len smrť. Ale niektorí nie sú imúnni a preto chcem vedieť ako im funguje mozog, ktorý voláme smrtiaca zóna." povedala.

,,Smrtiaca zóna? Čo to znamená?"

,,To znamená, že sa ti vírus Erupcia usadí v tvojom mozgu. Keďže si imúnna, nemôžeš byť nakazená. Ani ja a Thomas."
odpovedala. ,,A urobím všetko, len aby som bola pri ňom."

Pozrela sa na mňa a sadla si späť na posteľ. Mlčala som.